Ochromujúci vplyv neuróz
Vianočné sviatky nám poskytli vhodnú príležitosť, aby sme aspoň na chvíľu spomalili životné tempo a vyhli sa neuróze, ktorá môže viesť k rôznym chorobám tráviacej sústavy, ako aj k depresii.
Choroby tráviacej sústavy boli v roku 2020 piatou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku a neliečené depresie môžu byť spúšťačom samovražedných myšlienok.
Charakteristika neuróz
Problematikou neuróz sa ako jedni z prvých zaoberali francúzski psychiatri Jean Martin Charcot (1825 – 1893) a Pierre Janet (1859 – 1947). Tí považovali za pôvodcu neuróz rôzne psychogénne faktory, teda duševné otrasy napríklad ako obavy, stresy a nepríjemné predstavy.
Približne v rovnakom čase (koncom 19. storočia a začiatkom 20. - pozn. red.) sa neurózam venoval i slávny psychoanalytik Sigmund Freud (1856 – 1939), ktorý sa nazdával, že pôvod neuróz spočíva v pôsobení neuspokojených pudov a inštinktov.
Psychoanalitik Carl Gustav Jung (1875 – 1961) zasa v nadväznosti na Freuda tvrdil, že neurózu spôsobuje protiklad pudových potrieb a požiadaviek kultúry, respektíve zápas medzi infantilným vzdorom a vôľou k prispôsobeniu.
Podrobný vedecký výskum v tejto oblasti viedol ruský psychológ Ivan Petrovič Pavlov (1849 – 1936), ktorý vďaka pokusom na zvieratách dokázal, že neurózy vznikajú pri nadmernej záťaži, resp. prepätí nervových procesov alebo ich pohyblivosti v centrálnej nervovej sústave. Neurózy sa tvoria v detskom veku ako dôsledok nevhodnej výchovy alebo napätej atmosféry v rodine, ako i vo veku vyššom v súvislosti s prepracovanosťou a nedostatkom oddychu.
Poznáme niekoľko druhov neuróz. Medzi najčastejšie patria hysterické neurózy, neurastenické neurózy a psychasténia.
Pri hysterických neurózach prevláda emocionalita nad rozumom. Počas hysterického záchvatu človek reaguje neprirodzene a prehnane. Napríklad zaujíma podivné pózy, vybuchuje smiechom alebo predvádza rôzne grimasy.
Neurastenické neurózy sa vyznačujú dráždivosťou a slabosťou. Ich pôvodcom býva vyčerpanosť a slabosť nervovej sústavy. Chorý nie je schopný dodržiavať tempo práce, na aké bol zvyknutý. Záťaž, ktorá preňho bola predtým primeraná, sa stáva neznesiteľnou. Osoba trpiaca neurastenickými neurózami je mimoriadne citlivá voči vonkajším podnetom. Dráždia ju aj maličkosti - rozhovory ľudí, búchanie dverí alebo zvuk bytového zvončeka u suseda.
Psychasténiu možno charakterizovať ako „prežúvavé myslenie“, pri ktorom človek neustále rozmýšľa nad svojimi činmi a slovami, resp. nad všetkým, čo sa ho týka. Jasnosť bezprostredného vnímania predmetov a prejavov je pri psychasténii znížená, svet akoby bol odcudzený, zbavený jasnosti a priestorovosti (porov. A. A. Portnov – D. D. Fedotov: Psychiatria, Martin: Osveta, 1977). Slovami spomenutého psychiatra Janeta, ide o stav, pri ktorom chýba pocit reality.
Choroby tráviacej sústavy boli v roku 2020 piatou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku a neliečené depresie môžu byť spúšťačom samovražedných myšlienok.
Charakteristika neuróz
Problematikou neuróz sa ako jedni z prvých zaoberali francúzski psychiatri Jean Martin Charcot (1825 – 1893) a Pierre Janet (1859 – 1947). Tí považovali za pôvodcu neuróz rôzne psychogénne faktory, teda duševné otrasy napríklad ako obavy, stresy a nepríjemné predstavy.
Približne v rovnakom čase (koncom 19. storočia a začiatkom 20. - pozn. red.) sa neurózam venoval i slávny psychoanalytik Sigmund Freud (1856 – 1939), ktorý sa nazdával, že pôvod neuróz spočíva v pôsobení neuspokojených pudov a inštinktov.
Psychoanalitik Carl Gustav Jung (1875 – 1961) zasa v nadväznosti na Freuda tvrdil, že neurózu spôsobuje protiklad pudových potrieb a požiadaviek kultúry, respektíve zápas medzi infantilným vzdorom a vôľou k prispôsobeniu.
Podrobný vedecký výskum v tejto oblasti viedol ruský psychológ Ivan Petrovič Pavlov (1849 – 1936), ktorý vďaka pokusom na zvieratách dokázal, že neurózy vznikajú pri nadmernej záťaži, resp. prepätí nervových procesov alebo ich pohyblivosti v centrálnej nervovej sústave. Neurózy sa tvoria v detskom veku ako dôsledok nevhodnej výchovy alebo napätej atmosféry v rodine, ako i vo veku vyššom v súvislosti s prepracovanosťou a nedostatkom oddychu.
Poznáme niekoľko druhov neuróz. Medzi najčastejšie patria hysterické neurózy, neurastenické neurózy a psychasténia.
Pri hysterických neurózach prevláda emocionalita nad rozumom. Počas hysterického záchvatu človek reaguje neprirodzene a prehnane. Napríklad zaujíma podivné pózy, vybuchuje smiechom alebo predvádza rôzne grimasy.
Neurastenické neurózy sa vyznačujú dráždivosťou a slabosťou. Ich pôvodcom býva vyčerpanosť a slabosť nervovej sústavy. Chorý nie je schopný dodržiavať tempo práce, na aké bol zvyknutý. Záťaž, ktorá preňho bola predtým primeraná, sa stáva neznesiteľnou. Osoba trpiaca neurastenickými neurózami je mimoriadne citlivá voči vonkajším podnetom. Dráždia ju aj maličkosti - rozhovory ľudí, búchanie dverí alebo zvuk bytového zvončeka u suseda.
Psychasténiu možno charakterizovať ako „prežúvavé myslenie“, pri ktorom človek neustále rozmýšľa nad svojimi činmi a slovami, resp. nad všetkým, čo sa ho týka. Jasnosť bezprostredného vnímania predmetov a prejavov je pri psychasténii znížená, svet akoby bol odcudzený, zbavený jasnosti a priestorovosti (porov. A. A. Portnov – D. D. Fedotov: Psychiatria, Martin: Osveta, 1977). Slovami spomenutého psychiatra Janeta, ide o stav, pri ktorom chýba pocit reality.
Ďalším druhom neurózy je obsedantná neuróza, nazývaná aj obsedantno-kompulzívna porucha alebo obsesívno-kompulzívna porucha. Obsedantné stavy vyvolávajú strach – napríklad obavy z nákazy chorobou alebo strach z ostrých predmetov, ktorými by chorý mohol ublížiť sebe či ľuďom vo svojom okolí. Táto choroba núti človeka robiť skutky, ktorých neopodstatnenosť si aj sám uvedomuje, no nedokáže im vzdorovať. Musí napríklad každú polhodinu prešľapovať červené kachličky, hoci sám vie, že jeho konanie je iracionálne. Ak by ale nevykonal „ochranné rituály“, ktoré mu prikazujú jeho vtieravé myšlienky (t. j. obsesie), bol by znepokojený. Chorý tak neraz bojuje sám so sebou a svoje obsesie odmieta, aj keď im v konečnom dôsledku nedokáže vzdorovať. Z tohto vnútorného konfliktu následne vzniká napätie, úzkosť a neraz i pocit menejcennosti.
Psychológovia, psychiatri a obvodní lekári sa často stretávajú aj s hypochondrickou neurózou alebo hypochondriou, ktorá sa u mužov rozvíja väčšinou až po 30. roku a u žien po štyridsiatke. Tá sa prejavuje neustálym a neadekvátnym presvedčením o vlastnom veľmi zlom zdravotnom stave, obavami o život a potrebou liečiť sa.
Pri anxióznej, čiže úzkostnej neuróze, sa chorého zmocňujú nepríjemné pocity, ktoré sa prejavujú i navonok – trebárs nadmerným potením. Podľa zástancov tzv. behaviorálnej teórie, ku ktorým patril aj I. P. Pavlov, v mnohých prípadoch ide o dôsledok chybne naučených mechanizmov zvládania stresu.
Pozitívnou správou pre neurotikov však je, že ich stav možno vo väčšine prípadov liečiť. Neurotici si totiž svoje ťažkosti, na rozdiel od ľudí trpiacich ťažkými duševnými chorobami, uvedomujú. Liečba závisí od druhu neurózy – kým pri neurasténii pomáha odpočinok, psychoterapia a správna úprava denného režimu, pri obsedantných neurózach bývajú najúčinnejšie lieky.
Keďže neurózy nepostihujú myslenie človeka až do takej miery ako komplikované duševné choroby, radíme ich k duševným poruchám a poruchám správania, nejde teda o duševnú chorobu v bežnom zmysle slova. V súčasnosti je neuróza jednou z najbežnejších duševných porúch.
Vplyv neurózy na ľudské zdravie
Podľa PaedDr. Dany Kapitánovej, autorky Metodickej príručky pre triednych učiteľov z roku 2008, sa neurózy prejavujú napríklad ohrýzaním nechtov, hypermotorikou, nočným pomočovaním a nechutenstvom. Spomenutá autorka taktiež neurózu označuje za faktor, spôsobujúci „duševnú, najmä emocionálnu nestálosť, neschopnosť dlhšie sa sústrediť, zvýšenú výbušnosť a zníženú frustračnú toleranciu.“ Pritom upozorňuje i na to, že: „Tieto príznaky žiakovi sťažujú systematickú prácu, znemožňujú mu dosiahnuť úspech, spoločenské uznanie a vyvolávajú u neho prejavy agresivity alebo apatie.“
Ing. Katarína Chomová, ktorá sa dlhodobo zaoberá výživovým poradenstvom, sa v praxi často stretáva s tým, že pacienti trpiaci neurózou popisujú rôzne tráviace komplikácie.
Obzvlášť rizikové je dlhodobé narušenie črevného systému, pri ktorom problémy nezriedka vyústia až do chronických ochorení, akými sú Crohnova choroba, vyvolávajúca zápal v stene tráviacej sústavy. Táto informácia je obzvlášť alarmujúca, ak uvážime, že choroby tráviacej sústavy boli v roku 2020 piatou najčastejšou príčinou smrti. A dlhotrvajúca neuróza môže zapríčiniť dokonca aj anatomické zmeny v črevách, ako podotýkajú doktori Ivo Pondělíček a Jaroslava Pondělíčková - Mašlová v knihe Neuróza a naše zdraví (1960). No nebezpečná je i tzv. srdcová neuróza, pri ktorej človek vníma ťažkosti obehovej sústavy (búšenie srdca, nepravidelný srdcový rytmus atď.), pričom však srdce preukázateľne nie je poškodené. K tomuto typu neurózy sa časom môžu pridružiť aj iné komplikácie ako napríklad pocit slabosti, znížená pracovná výkonnosť či nespavosť, ktoré môžu viesť k depresii, následným samovražedným myšlienkam a v krajných prípadoch i k uskutočneniu samovraždy.
Psychologička PhDr. Monika Piliarová z polikliniky na košickom sídlisku Nad Jazerom vidí za rozvojom neuróz nedostatok pozornosti, ktorú venujeme svojmu duševnému zdraviu. Tomu podľa nej nevenujeme primeranú pozornosť až dovtedy, kým nie sme v situácii, že nevládzeme, nespíme, nefunguje nám trávenie, často sme podráždení, unavení, nevieme si nájsť miesto pri nikom a pri žiadnej aktivite. Tieto zmeny telesného zdravia nás ako prvé upozorňujú, že sa s naším duševným zdravím niečo deje.
Nasledujú vyšetrenia v rôznych ambulanciách, sleduje sa krvný tlak, svalové napätie, spánkové rytmy. A často sme až po dlhšom a neefektívnom užívaní liekov ochotní prijať fakt, že problémy našej telesnej stránky sú odozvou psychických zmien. Prejavy neuróz, ktorým podľa Piliarovej trpí vysoké percento pacientov navštevujúcich psychologické ambulancie, majú pestrý obraz v podobe nervozity, úzkosti, hnevu, depresívnych myšlienok, nutkavého správania, pocitov viny a zlyhania. Zároveň podotýka, že vo forme fyzického ochorenia môže dôjsť až ku chronickým problémom s močovým mechúrom; autoimunitným ochoreniam, pri ktorých je ľudský imunitný systém nadmerne aktívny a napáda i niektoré štruktúry vlastného tela; kožným ekzémom; sexuálnym ťažkostiam vo forme impotencie a frigidity či problémom s trávením prejavujúcim sa hnačkami, zápchami a bolesťami žalúdka.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto poskytol autor © Slovenské pohrebníctvo
publikované 12. 2021
Psychológovia, psychiatri a obvodní lekári sa často stretávajú aj s hypochondrickou neurózou alebo hypochondriou, ktorá sa u mužov rozvíja väčšinou až po 30. roku a u žien po štyridsiatke. Tá sa prejavuje neustálym a neadekvátnym presvedčením o vlastnom veľmi zlom zdravotnom stave, obavami o život a potrebou liečiť sa.
Pri anxióznej, čiže úzkostnej neuróze, sa chorého zmocňujú nepríjemné pocity, ktoré sa prejavujú i navonok – trebárs nadmerným potením. Podľa zástancov tzv. behaviorálnej teórie, ku ktorým patril aj I. P. Pavlov, v mnohých prípadoch ide o dôsledok chybne naučených mechanizmov zvládania stresu.
Pozitívnou správou pre neurotikov však je, že ich stav možno vo väčšine prípadov liečiť. Neurotici si totiž svoje ťažkosti, na rozdiel od ľudí trpiacich ťažkými duševnými chorobami, uvedomujú. Liečba závisí od druhu neurózy – kým pri neurasténii pomáha odpočinok, psychoterapia a správna úprava denného režimu, pri obsedantných neurózach bývajú najúčinnejšie lieky.
Keďže neurózy nepostihujú myslenie človeka až do takej miery ako komplikované duševné choroby, radíme ich k duševným poruchám a poruchám správania, nejde teda o duševnú chorobu v bežnom zmysle slova. V súčasnosti je neuróza jednou z najbežnejších duševných porúch.
Vplyv neurózy na ľudské zdravie
Podľa PaedDr. Dany Kapitánovej, autorky Metodickej príručky pre triednych učiteľov z roku 2008, sa neurózy prejavujú napríklad ohrýzaním nechtov, hypermotorikou, nočným pomočovaním a nechutenstvom. Spomenutá autorka taktiež neurózu označuje za faktor, spôsobujúci „duševnú, najmä emocionálnu nestálosť, neschopnosť dlhšie sa sústrediť, zvýšenú výbušnosť a zníženú frustračnú toleranciu.“ Pritom upozorňuje i na to, že: „Tieto príznaky žiakovi sťažujú systematickú prácu, znemožňujú mu dosiahnuť úspech, spoločenské uznanie a vyvolávajú u neho prejavy agresivity alebo apatie.“
Ing. Katarína Chomová, ktorá sa dlhodobo zaoberá výživovým poradenstvom, sa v praxi často stretáva s tým, že pacienti trpiaci neurózou popisujú rôzne tráviace komplikácie.
Obzvlášť rizikové je dlhodobé narušenie črevného systému, pri ktorom problémy nezriedka vyústia až do chronických ochorení, akými sú Crohnova choroba, vyvolávajúca zápal v stene tráviacej sústavy. Táto informácia je obzvlášť alarmujúca, ak uvážime, že choroby tráviacej sústavy boli v roku 2020 piatou najčastejšou príčinou smrti. A dlhotrvajúca neuróza môže zapríčiniť dokonca aj anatomické zmeny v črevách, ako podotýkajú doktori Ivo Pondělíček a Jaroslava Pondělíčková - Mašlová v knihe Neuróza a naše zdraví (1960). No nebezpečná je i tzv. srdcová neuróza, pri ktorej človek vníma ťažkosti obehovej sústavy (búšenie srdca, nepravidelný srdcový rytmus atď.), pričom však srdce preukázateľne nie je poškodené. K tomuto typu neurózy sa časom môžu pridružiť aj iné komplikácie ako napríklad pocit slabosti, znížená pracovná výkonnosť či nespavosť, ktoré môžu viesť k depresii, následným samovražedným myšlienkam a v krajných prípadoch i k uskutočneniu samovraždy.
Psychologička PhDr. Monika Piliarová z polikliniky na košickom sídlisku Nad Jazerom vidí za rozvojom neuróz nedostatok pozornosti, ktorú venujeme svojmu duševnému zdraviu. Tomu podľa nej nevenujeme primeranú pozornosť až dovtedy, kým nie sme v situácii, že nevládzeme, nespíme, nefunguje nám trávenie, často sme podráždení, unavení, nevieme si nájsť miesto pri nikom a pri žiadnej aktivite. Tieto zmeny telesného zdravia nás ako prvé upozorňujú, že sa s naším duševným zdravím niečo deje.
Nasledujú vyšetrenia v rôznych ambulanciách, sleduje sa krvný tlak, svalové napätie, spánkové rytmy. A často sme až po dlhšom a neefektívnom užívaní liekov ochotní prijať fakt, že problémy našej telesnej stránky sú odozvou psychických zmien. Prejavy neuróz, ktorým podľa Piliarovej trpí vysoké percento pacientov navštevujúcich psychologické ambulancie, majú pestrý obraz v podobe nervozity, úzkosti, hnevu, depresívnych myšlienok, nutkavého správania, pocitov viny a zlyhania. Zároveň podotýka, že vo forme fyzického ochorenia môže dôjsť až ku chronickým problémom s močovým mechúrom; autoimunitným ochoreniam, pri ktorých je ľudský imunitný systém nadmerne aktívny a napáda i niektoré štruktúry vlastného tela; kožným ekzémom; sexuálnym ťažkostiam vo forme impotencie a frigidity či problémom s trávením prejavujúcim sa hnačkami, zápchami a bolesťami žalúdka.
Pripravil Mgr. Pavol Ičo, foto poskytol autor © Slovenské pohrebníctvo
publikované 12. 2021
