Obec so 4 200 občanmi má päť cintorínov
V Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského Rudohoria, 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves, sa nachádza obec Rudňany. Vznik obce sa spája s rokom 1332 a odvtedy sa obec trvalo spája s rudným baníctvom. Názov obce pochádza z nemeckého názvu Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve. Starostom obce je už 6 volebných období pán Miroslav Blišťan, ktorý do obce zavítal za prácou v baníckom závode, kde poctivo odpracoval 43 rokov. Obec má v súčasnosti 4 200 občanov, v minulosti mala okolo 6 000 obyvateľov. Po banských závaloch, ktoré v ťažkej ílovitej zemi pochovali viacerých baníkov, sa mnohí, dokonca aj rodáci, rozhodli obec opustiť. Napriek tomu má obec až 5 cintorínov.
Prvý židovsko-evanjelický cintorín nazývaný Ždiarik bol pre nás takmer čarovne ukrytý. Nebyť sprievodcu, pána starostu, tak by sme ho nenašli. Predpokladá sa, že sa na ňom začalo pochovávať od vzniku obce. Rudňany boli spočiatku nemeckou dedinkou s evanjelickým náboženstvom. Na cintoríne je zachovaných pár hrobov, ale len jeden z nich je výnimočný. Obelisk nad hrobom je vrastený v dvoch lipách. Starosta obce sa snaží, aby bolo miesto posledného odpočinku pravidelne upravované a čistené, pretože toto pietne miesto stále navštevujú pozostalí príbuzní.
Druhý cintorín, nazývaný Stupy, sa nachádza medzi stromami na rozsiahlom svahu. Vznik cintorína sa spája s prvou svetovou vojnou. Zaujímavosťou je, že sú tam okrem Rudňanov pochovaní aj siedmi francúzski vojaci z prvej svetovej vojny. Obci zo zákona vyplýva povinnosť spravovať cintorín, aby pri návšteve zahraničných príbuzných padlých francúzskych vojakov bolo toto miesto dostatočne pietne. Miesto posledného odpočinku Stupy je aj v súčasnosti navštevované pozostalými, o čom často svedčia zapálené sviečky a kvety na hroboch.
Tretí cintorín pri kostole sv. Klementa a štvrtý cintorín pri škole sa nachádzajú priamo v centre obce. Na týchto cintorínoch sa pochovávalo do roku 1964. V tom čase už všetky štyri spomínané cintoríny boli preplnené, a tak vzniká nový cintorín, ktorý je v poradí piaty. Pri cintoríne je zachovalá krásna banská zvonica a na ceste ku kostolu je originál drevená fara, ktorá je jedinou v Európe a je stále funkčná a obývaná. V tejto spojitosti spomína pán starosta pána farára, ktorý skvelo vychádza so všetkými obyvateľmi obce, ktorí sú rôznych národností a náboženstiev.
Na novom, piatom cintoríne stojí dom smútku s kolumbáriom, ktoré bolo dostavané neskôr. Rudňany počas dažďov zápasia s nasiaknutou zeminou a s hroziacimi zosuvmi pôdy. Preto pán starosta Blišťan inicioval stavbu kolumbária. Vychádzal z potreby spevniť cintorín, aby zosuv pôdy neodhaloval truhly. V zime zas bol problém vykopať v zamrznutej zemi dostatočne hlboký hrob, preto sa stávalo, že hroby boli plytké a v slnečných teplých dňoch sa obyvatelia sťažovali na zápach. Občania Rudňan nechápali význam stavby kolumbária, mali voči nej veľa námietok. Časom ale uznali, že táto stavba bola nevyhnutná nielen na spevnenie podložia domu smútku, ale priniesla aj výhody pri pochovávaní zomrelých. Postupne sa stalo kolumbárium veľmi populárnym a začalo ho využívať mnoho pozostalých, už len napríklad z finančného hľadiska alebo z dôvodu nenáročnej údržby. Aj napriek vzniku nových hrobových miest a kolumbárií začína byť už aj piaty cintorín preplnený a v priebehu niekoľkých rokov bude potrebné nájsť nové miesto na ďalší cintorín.
Piaty cintorín má aj pár zaujímavostí. Jednou z nich je napr. informačná tabuľa pri vstupe, ktorá prináša mapku hrobových miest s menami zosnulých. Správca cintorína pán Novotný touto tabuľou sledoval poskytnúť pomoc pozostalým, ktorí hľadajú svojich mŕtvych príbuzných. Oproti nej, pred vchodom na cintorín, pod domom smútku, sa nachádzajú štyri zachovalé banícke kríže, ktoré tam umiestnil pán Blišťan. Sú to kríže, ktoré vzal starosta zo starých, zničených, opustených hrobov. Občania týmto štyrom krížom veľmi nerozumeli, a tak k nim neskôr pridal aj tabuľky, na ktorých sú uvedené názvy cintorínov: Huta – kostol, Huta – škola, Stupy a Ždiarik. Ďalšou zaujímavosťou je Pamätník obetiam banských nešťastí, ktorý je akousi vstupnou bránou na cintorín pri dome smútku. Je tam vyrytých 83 mien baníkov zosnulých od roku 1943 až po zánik baníckeho závodu. Vedľa pamätníka sa na pravej stene domu smútku nachádza kamenná tabuľa na pamiatku npor. Jany Peštovej. Zahynula pri páde lietadla v roku 2006 spolu s ďalším štyridsiatimi vojakmi pri návrate z misie z Kosova a pochovaná je na tomto cintoríne.
Na záver si položíme otázku, prečo má tak malá obec so 4 200 občanmi toľko cintorínov? Na túto otázku nevie odpovedať ani starosta obce M. Blišťan. Predpokladá len postupnú naplnenosť miest a hľadania nových miest posledného odpočinku. Druhou možnosťou je aj to, že rozhodovanie o mieste pochovania zomrelých mali v rukách cirkevníci, ktorí zo začiatku zrejme budovali cintoríny podľa svojho vierovyznania. Ďalšou možnosťou sú rodové vzťahy alebo aj finančná situácia zomrelých a pozostalých.
Prvý židovsko-evanjelický cintorín nazývaný Ždiarik bol pre nás takmer čarovne ukrytý. Nebyť sprievodcu, pána starostu, tak by sme ho nenašli. Predpokladá sa, že sa na ňom začalo pochovávať od vzniku obce. Rudňany boli spočiatku nemeckou dedinkou s evanjelickým náboženstvom. Na cintoríne je zachovaných pár hrobov, ale len jeden z nich je výnimočný. Obelisk nad hrobom je vrastený v dvoch lipách. Starosta obce sa snaží, aby bolo miesto posledného odpočinku pravidelne upravované a čistené, pretože toto pietne miesto stále navštevujú pozostalí príbuzní.
Druhý cintorín, nazývaný Stupy, sa nachádza medzi stromami na rozsiahlom svahu. Vznik cintorína sa spája s prvou svetovou vojnou. Zaujímavosťou je, že sú tam okrem Rudňanov pochovaní aj siedmi francúzski vojaci z prvej svetovej vojny. Obci zo zákona vyplýva povinnosť spravovať cintorín, aby pri návšteve zahraničných príbuzných padlých francúzskych vojakov bolo toto miesto dostatočne pietne. Miesto posledného odpočinku Stupy je aj v súčasnosti navštevované pozostalými, o čom často svedčia zapálené sviečky a kvety na hroboch.
Tretí cintorín pri kostole sv. Klementa a štvrtý cintorín pri škole sa nachádzajú priamo v centre obce. Na týchto cintorínoch sa pochovávalo do roku 1964. V tom čase už všetky štyri spomínané cintoríny boli preplnené, a tak vzniká nový cintorín, ktorý je v poradí piaty. Pri cintoríne je zachovalá krásna banská zvonica a na ceste ku kostolu je originál drevená fara, ktorá je jedinou v Európe a je stále funkčná a obývaná. V tejto spojitosti spomína pán starosta pána farára, ktorý skvelo vychádza so všetkými obyvateľmi obce, ktorí sú rôznych národností a náboženstiev.Na novom, piatom cintoríne stojí dom smútku s kolumbáriom, ktoré bolo dostavané neskôr. Rudňany počas dažďov zápasia s nasiaknutou zeminou a s hroziacimi zosuvmi pôdy. Preto pán starosta Blišťan inicioval stavbu kolumbária. Vychádzal z potreby spevniť cintorín, aby zosuv pôdy neodhaloval truhly. V zime zas bol problém vykopať v zamrznutej zemi dostatočne hlboký hrob, preto sa stávalo, že hroby boli plytké a v slnečných teplých dňoch sa obyvatelia sťažovali na zápach. Občania Rudňan nechápali význam stavby kolumbária, mali voči nej veľa námietok. Časom ale uznali, že táto stavba bola nevyhnutná nielen na spevnenie podložia domu smútku, ale priniesla aj výhody pri pochovávaní zomrelých. Postupne sa stalo kolumbárium veľmi populárnym a začalo ho využívať mnoho pozostalých, už len napríklad z finančného hľadiska alebo z dôvodu nenáročnej údržby. Aj napriek vzniku nových hrobových miest a kolumbárií začína byť už aj piaty cintorín preplnený a v priebehu niekoľkých rokov bude potrebné nájsť nové miesto na ďalší cintorín.
Piaty cintorín má aj pár zaujímavostí. Jednou z nich je napr. informačná tabuľa pri vstupe, ktorá prináša mapku hrobových miest s menami zosnulých. Správca cintorína pán Novotný touto tabuľou sledoval poskytnúť pomoc pozostalým, ktorí hľadajú svojich mŕtvych príbuzných. Oproti nej, pred vchodom na cintorín, pod domom smútku, sa nachádzajú štyri zachovalé banícke kríže, ktoré tam umiestnil pán Blišťan. Sú to kríže, ktoré vzal starosta zo starých, zničených, opustených hrobov. Občania týmto štyrom krížom veľmi nerozumeli, a tak k nim neskôr pridal aj tabuľky, na ktorých sú uvedené názvy cintorínov: Huta – kostol, Huta – škola, Stupy a Ždiarik. Ďalšou zaujímavosťou je Pamätník obetiam banských nešťastí, ktorý je akousi vstupnou bránou na cintorín pri dome smútku. Je tam vyrytých 83 mien baníkov zosnulých od roku 1943 až po zánik baníckeho závodu. Vedľa pamätníka sa na pravej stene domu smútku nachádza kamenná tabuľa na pamiatku npor. Jany Peštovej. Zahynula pri páde lietadla v roku 2006 spolu s ďalším štyridsiatimi vojakmi pri návrate z misie z Kosova a pochovaná je na tomto cintoríne.
Na záver si položíme otázku, prečo má tak malá obec so 4 200 občanmi toľko cintorínov? Na túto otázku nevie odpovedať ani starosta obce M. Blišťan. Predpokladá len postupnú naplnenosť miest a hľadania nových miest posledného odpočinku. Druhou možnosťou je aj to, že rozhodovanie o mieste pochovania zomrelých mali v rukách cirkevníci, ktorí zo začiatku zrejme budovali cintoríny podľa svojho vierovyznania. Ďalšou možnosťou sú rodové vzťahy alebo aj finančná situácia zomrelých a pozostalých.
Späť na tému O cintorínoch
