O správe cintorínov
V minulom príhovore sme hovorili o pohrebných službách, teraz sa pozrieme, ako to funguje na Slovensku pri spravovaní cintorínov. Základom celého systému je, že naše zákony neumožňujú založenie súkromného cintorína (hovoríme o pochovávaní zosnulých ľudí), ale zakladateľom sa stáva v tomto prípade mesto alebo obec. Citujem Pohrebný zákon č. 131/2010 Z. z § 15 bod. 1. „Obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území, alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.“
Pohrebný zákon v § 15 – 25 taxatívne určuje kompetencie, za akých podmienok sa uvedené cintoríny majú spravovať. Jedna vec sú zákonom stanovené podmienky, druhá je prax. Vo veľkomestách to funguje skoro presne podľa zákona, ale v malých dedinkách na Slovensku to, jemne povedané, ostáva po starom.
Prednedávnom som sa zúčastnil jedného rokovania so starostami obcí, kde množstvo otázok smerovalo práve na prevádzkovanie cintorína v jednotlivých obciach. Mnohí starostovia sú nedostatočne informovaní o pohrebnom zákone a často sú uvedení do omylu práve pohrebnými službami, ktoré sa snažia ich neinformovanosť v tomto smere zneužiť. Dodržiavanie zákonov na Slovensku platí aj pre primátorov a starostov obcí, o tom hádam niet žiadnych pochýb. Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti citoval jedného starostu: „Viete, mňa nezaujímajú akési konkurenčné boje medzi pohrebnou službou a správou cintorína. Mne je prednejšia spokojnosť ľudí pri pochovávaní v obci.“ Na prvý pohľad sa s uvedeným starostom dá súhlasiť, ale pri otázke dodržiavania ustanovení zákonov Slovenskej republiky, či už sú to zákony o doprave alebo spravovaní cintorína, sa tento fakt jednoducho obísť nedá.
Poďme sa teda pozrieť, aká je v skutočnosti prax. Začnem hádam s chladiarenskými zariadeniami v obciach. Obec, pokiaľ má v správe obradnú miestnosť, má zo zákona povinnosť mať aj špeciálne chladiarenské zariadenie na ukladanie zosnulých. Pretože pohrebná služba potrebuje (resp. musí mať k dispozícií) pre svoje prevádzkovanie chladiarenské zariadenie, kde uloží zosnulého a v jeho, nazvem to, akčnom rádiuse je obec, ktorá takéto zariadenie má, jednoducho vyvinie iniciatívu a spraví zmluvu s danou obcou. Zodpovednosť pri uložení zosnulého sa jednoducho prenesie na obec a v prípade výpadku chladiarne sa, starosta, staraj a vysvetľuj, prečo a kto zato môže... To, že sa uzavrie zmluva na uloženie zosnulého s pohrebnou službou ešte nie je protizákonné, ale že uvedené priestory chladiarne zazmluvnia aj s viacerými pohrebnými službami, to už áno. Kto zaručí, že pri manipulácií sa zosnulí jednoducho nezamenia, či už zámerne alebo nedopatrením tak, ako sme to videli prednedávnom v televíznych novinách.
Mnohé pohrebné služby už majú svoje vlastné priestory a zodpovedajú za zosnulého až do príchodu na cintorín. Vráťme sa ale k meritu veci – obchádzaniu zákona. Pozostalý požiada pohrebnú službu o uskutočnenie pohrebu v danej obci a tá prisľúbi služby, ktoré nie sú v jej kompetencii, napríklad vykopanie hrobovej jamy. Výkop hrobu je všeobecne problémom od začiatku novelizácie pohrebného zákona len preto, že si to mnohé pohrebné služby nárokujú pre seba v rámci svojich služieb. Sú to služby zo zákona určené pre správu cintorína. Pre obstarávateľa obradu, pokiaľ dostane správne informácie, je predsa jedno kto vykope hrob. Je to najťažšia práca v celom procese. Pohrebná služba sa môže prezentovať na cintoríne pri pohrebe (čo jej je aj zákonom umožnené).
Treba tu pripomenúť zodpovednosť správcu cintorína, či už je to mesto alebo obec. V ich kompetencii je dať prevádzkovanie odborne spôsobilej osobe, ktorá je v plnej miere zodpovedná za dodržiavanie všetkých ustanovení zákona vrátane dodržiavania bezpečnosti pri práci, ale aj ochrany zdravia ľudí či majetku na danom cintoríne. Je to konkrétne určená osoba, ktorá má meno, priezvisko a zodpovednosť, čiže môže byť aj sankciovaná za nedodržiavanie zákona. Ďalej je obstarávateľ pohrebu povinný uzavrieť zmluvu so správou cintorína na hrobové miesto, takže jeho fyzická prítomnosť na cintoríne či obecnom úrade je nevyhnutná.
Pri stretnutí so starostami som položil otázku, ako to majú vyriešené so spravovaním cintorína. Narazili sme na jeden závažný moment. Mnohé obce jednoducho ešte stále nemajú správcu cintorína, ale len akýsi odborný dozor. V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť, že Pohrebný zákon č. 131/201 Z. z. nepozná „odborný dozor“, pozná len odborne spôsobilú osobu, ktorá je s obcou v právnom vzťahu na základe odbornej spôsobilosti a po schválení prevádzkového poriadku obecným zastupiteľstvom sa stáva správcom cintorína. To, že väčšina podnikateľov, ktorí sa zaoberajú prevádzkovaním pohrebnej služby si spravili vo vzdelávacích inštitútoch aj odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie cintorína neznamená, že si v daných lokalitách budú nárokovať na zákonom dané kompetencie pre správcu cintorína. Právoplatnosť certifikátu na prevádzkovanie cintorína nadobúda platnosť až uzavretím zmluvného vzťahu s obcou či mestom ako správcom pohrebiska.
Mnohé, aj telefonické otázky smerujú k tomu, či je možné dovoliť pohrebným službám výkop hrobu na cintoríne. Je, ale k uvedenej činnosti musí dať súhlas prevádzkovateľ cintorína a tým je správca – mesto, obec. Správca má plné právo nesúhlasiť s požiadavkou na výkop hrobového miesta. V tejto súvislosti mi dovoľte ešte pár poznámok. V poslednom období pomerne často riešime rozhádané vzťahy v rodinách zosnulého. To, že príbuzní sú pohádaní už v deň smrti zosnulého naznačuje, že to nebude inak ani na pohrebe či pri uzatváraní zmluvného vzťahu so správou cintorína. Nárokovanie si na povedzme staršie hrobové miesto iným rodinným príslušníkom môže vtiahnuť do právneho sporu aj správcu cintorína či obec.
Pohrebná služba sľúbi obstarávateľovi pohrebu, že vykope hrob a pritom ani nevie, či uvedené hrobové miesto, ktoré určil obstarávateľ pohrebu, mu patrí. Môže byť napísané povedzme na brata a ten, pretože má zmluvu o prenájme hrobu, jednoducho nedovolí ďalšie pochovanie. Hovoríme o bežnom živote, o tom, čo sa v praxi naozaj stáva. Prehľad a evidenciu o hrobových miestach musí mať správca cintorína zo zákona, a preto až po jeho zvolení môžeme hovoriť o výkope hrobu a ďalšom prenájme.
Pohreb v rodine je aj z emotívneho hľadiska dosť náročný, strata blízkej a milovanej osoby prináša aj istú traumu a emócie. Je preto potrebný profesionálny prístup, či už zo strany pohrebnej služby alebo správy cintorína tak, aby sme túto traumu zo straty blízkeho pomohli zmierniť.
Pohrebný zákon v § 15 – 25 taxatívne určuje kompetencie, za akých podmienok sa uvedené cintoríny majú spravovať. Jedna vec sú zákonom stanovené podmienky, druhá je prax. Vo veľkomestách to funguje skoro presne podľa zákona, ale v malých dedinkách na Slovensku to, jemne povedané, ostáva po starom.
 |
|
Ladislav Stríž, predseda SAPaKS
|
Poďme sa teda pozrieť, aká je v skutočnosti prax. Začnem hádam s chladiarenskými zariadeniami v obciach. Obec, pokiaľ má v správe obradnú miestnosť, má zo zákona povinnosť mať aj špeciálne chladiarenské zariadenie na ukladanie zosnulých. Pretože pohrebná služba potrebuje (resp. musí mať k dispozícií) pre svoje prevádzkovanie chladiarenské zariadenie, kde uloží zosnulého a v jeho, nazvem to, akčnom rádiuse je obec, ktorá takéto zariadenie má, jednoducho vyvinie iniciatívu a spraví zmluvu s danou obcou. Zodpovednosť pri uložení zosnulého sa jednoducho prenesie na obec a v prípade výpadku chladiarne sa, starosta, staraj a vysvetľuj, prečo a kto zato môže... To, že sa uzavrie zmluva na uloženie zosnulého s pohrebnou službou ešte nie je protizákonné, ale že uvedené priestory chladiarne zazmluvnia aj s viacerými pohrebnými službami, to už áno. Kto zaručí, že pri manipulácií sa zosnulí jednoducho nezamenia, či už zámerne alebo nedopatrením tak, ako sme to videli prednedávnom v televíznych novinách.
Mnohé pohrebné služby už majú svoje vlastné priestory a zodpovedajú za zosnulého až do príchodu na cintorín. Vráťme sa ale k meritu veci – obchádzaniu zákona. Pozostalý požiada pohrebnú službu o uskutočnenie pohrebu v danej obci a tá prisľúbi služby, ktoré nie sú v jej kompetencii, napríklad vykopanie hrobovej jamy. Výkop hrobu je všeobecne problémom od začiatku novelizácie pohrebného zákona len preto, že si to mnohé pohrebné služby nárokujú pre seba v rámci svojich služieb. Sú to služby zo zákona určené pre správu cintorína. Pre obstarávateľa obradu, pokiaľ dostane správne informácie, je predsa jedno kto vykope hrob. Je to najťažšia práca v celom procese. Pohrebná služba sa môže prezentovať na cintoríne pri pohrebe (čo jej je aj zákonom umožnené).
 |
|
Vykopaný hrob môže vyzerať takto
|
 |
|
alebo môže vyzerať aj takto
|
Mnohé, aj telefonické otázky smerujú k tomu, či je možné dovoliť pohrebným službám výkop hrobu na cintoríne. Je, ale k uvedenej činnosti musí dať súhlas prevádzkovateľ cintorína a tým je správca – mesto, obec. Správca má plné právo nesúhlasiť s požiadavkou na výkop hrobového miesta. V tejto súvislosti mi dovoľte ešte pár poznámok. V poslednom období pomerne často riešime rozhádané vzťahy v rodinách zosnulého. To, že príbuzní sú pohádaní už v deň smrti zosnulého naznačuje, že to nebude inak ani na pohrebe či pri uzatváraní zmluvného vzťahu so správou cintorína. Nárokovanie si na povedzme staršie hrobové miesto iným rodinným príslušníkom môže vtiahnuť do právneho sporu aj správcu cintorína či obec.
Pohrebná služba sľúbi obstarávateľovi pohrebu, že vykope hrob a pritom ani nevie, či uvedené hrobové miesto, ktoré určil obstarávateľ pohrebu, mu patrí. Môže byť napísané povedzme na brata a ten, pretože má zmluvu o prenájme hrobu, jednoducho nedovolí ďalšie pochovanie. Hovoríme o bežnom živote, o tom, čo sa v praxi naozaj stáva. Prehľad a evidenciu o hrobových miestach musí mať správca cintorína zo zákona, a preto až po jeho zvolení môžeme hovoriť o výkope hrobu a ďalšom prenájme.
Pohreb v rodine je aj z emotívneho hľadiska dosť náročný, strata blízkej a milovanej osoby prináša aj istú traumu a emócie. Je preto potrebný profesionálny prístup, či už zo strany pohrebnej služby alebo správy cintorína tak, aby sme túto traumu zo straty blízkeho pomohli zmierniť.
Späť na tému O cintorínoch
