Nikola Tesla a jeho vízie budúcnosti
Okrúhle 80. výročie úmrtia geniálneho vynálezcu Nikolu Teslu pripomína smutný príbeh nadčasového vizionára, ktorý zomrel v biede a zatratení i napriek tomu, že jeho dielo ovplyvnilo smerovanie celého ľudstva.
Pramene geniality
V noci z 9. na 10. júla 1856 posiali oblohu nad obcou Smiljan v dnešnom Chorvátsku blesky. V objatí ich žiary sa v rodine pravoslávneho kňaza Milutina Teslu a jeho manželky Đuky narodil syn Nikola.
Počas detstva naňho mala hlboký vplyv matka, ktorá sa starala o domácnosť aj o výchovu svojich piatich detí v duchu srbského vlastenectva, keďže predkovia oboch Teslových rodičov pochádzali zo Srbska. Pre malého Nikolu bola matka vzorom, v neskorších rokoch života ju označil za vynálezkyňu prvého stupňa, pričom podotkol, že by „...dosiahla veľký úspech, keby nežila tak ďaleko od moderného sveta a príležitostí.“ Údajne vyrábala rôzne prístroje a náradia na uľahčenie domácich prác a tkala nádherné oblečenie.
Keď mal sedem rokov zasiahla ho hlboká rana v podobe tragickej smrti jeho staršieho brata Daneho, ktorý zahynul ako dvanásťročný po páde z koňa. Od tých čias sa Tesla usiloval získať lásku svojich skormútených rodičov vzorovým správaním. Im to ale nestačilo.
„V porovnaní s Daneho výsledkami vyznela každá moja snaha bezvýznamne. Nič dôležité, čo som spravil, neznížilo bolesť mojich rodičov zo straty syna. Vyrastal som preto so slabou vierou v seba“, napísal o tomto období v memoároch. Okrem snahy o perfekcionizmus v ňom bratova smrť vyvolala čudesné sklony, ktoré možno označiť za prejavy akejsi duševnej poruchy. Konkrétne išlo o nepochopiteľnú averziu voči náušniciam, perlám, vlasom druhých ľudí, broskyniam a gáfru. Zjavovali sa mu i čudné obrazy sprevádzané ostrými zábleskami svetla.
Tie dokonca občas ostali v priestore, hoci cez ne mohol prestrčiť ruku. Tesla tvrdil, že prichádzali zväčša v nebezpečných alebo stresujúcich situáciách, prípadne v stave extrémnej radosti a najsilnejšie boli, keď mal asi dvadsaťpäť rokov.
K týmto prejavom sa neskôr pridali i ďalšie podivné zvyky – každý týždeň si kupoval kravatu za jeden dolár, jedol iba keď mal na stole dvadsaťštyri obrúskov, zhováral sa s holubmi atď.
Pramene geniality
V noci z 9. na 10. júla 1856 posiali oblohu nad obcou Smiljan v dnešnom Chorvátsku blesky. V objatí ich žiary sa v rodine pravoslávneho kňaza Milutina Teslu a jeho manželky Đuky narodil syn Nikola.
Počas detstva naňho mala hlboký vplyv matka, ktorá sa starala o domácnosť aj o výchovu svojich piatich detí v duchu srbského vlastenectva, keďže predkovia oboch Teslových rodičov pochádzali zo Srbska. Pre malého Nikolu bola matka vzorom, v neskorších rokoch života ju označil za vynálezkyňu prvého stupňa, pričom podotkol, že by „...dosiahla veľký úspech, keby nežila tak ďaleko od moderného sveta a príležitostí.“ Údajne vyrábala rôzne prístroje a náradia na uľahčenie domácich prác a tkala nádherné oblečenie.
Keď mal sedem rokov zasiahla ho hlboká rana v podobe tragickej smrti jeho staršieho brata Daneho, ktorý zahynul ako dvanásťročný po páde z koňa. Od tých čias sa Tesla usiloval získať lásku svojich skormútených rodičov vzorovým správaním. Im to ale nestačilo.
„V porovnaní s Daneho výsledkami vyznela každá moja snaha bezvýznamne. Nič dôležité, čo som spravil, neznížilo bolesť mojich rodičov zo straty syna. Vyrastal som preto so slabou vierou v seba“, napísal o tomto období v memoároch. Okrem snahy o perfekcionizmus v ňom bratova smrť vyvolala čudesné sklony, ktoré možno označiť za prejavy akejsi duševnej poruchy. Konkrétne išlo o nepochopiteľnú averziu voči náušniciam, perlám, vlasom druhých ľudí, broskyniam a gáfru. Zjavovali sa mu i čudné obrazy sprevádzané ostrými zábleskami svetla.
Tie dokonca občas ostali v priestore, hoci cez ne mohol prestrčiť ruku. Tesla tvrdil, že prichádzali zväčša v nebezpečných alebo stresujúcich situáciách, prípadne v stave extrémnej radosti a najsilnejšie boli, keď mal asi dvadsaťpäť rokov.
K týmto prejavom sa neskôr pridali i ďalšie podivné zvyky – každý týždeň si kupoval kravatu za jeden dolár, jedol iba keď mal na stole dvadsaťštyri obrúskov, zhováral sa s holubmi atď.
Očarený silami prírody
V roku 1881 sa Tesla venoval vylepšeniu zariadenia budapeštianskej telefónnej ústredne. O rok nato sformuloval teóriu točivého magnetického poľa, čo viedlo k vynálezu indukčného motora. Ten premieňa elektrickú energiu, privádzanú na konce jeho statora (t. j. nepohyblivej časti motora) pomocou elektromagnetického točivého poľa na mechanickú energiu, ktorá vytvára pohyb otáčavej časti (t. j. rotora) a tým i hriadeľa. V súčasnosti pracujú na tomto princípe takmer všetky motory na svete. Z Budapešti Tesla odišiel do Paríža, kde sa zamestnal v spoločnosti Continental Edison. Pracoval na elektrickom osvetlení, riešil technické problémy a vylepšoval generátory a dynamá. Jeho ďalšou zastávkou bolo mesto New York, kam pricestoval v roku 1884. Pol roka pôsobil v spoločnosti Edison Machine Works, ale keď mu riaditeľ spoločnosti Thomas Alva Edison odmietol vyplatiť sľúbenú odmenu, vydal sa vlastnou cestou.
V krajine za oceánom predstavil aj koncepciu striedavého prúdu, vďaka ktorému je možné rozsvietiť tisíce domov a prenášať elektrickú energiu na väčšie vzdialenosti, než dokáže jednosmerný prúd, presadzovaný Edisonom. Kvôli Teslovmu vynálezu však Edison prichádzal o zisky. Ich spor napokon vyústil do tzv. vojny prúdov, pri ktorej Edison nechával usmrcovať zvieratá striedavým prúdom, aby ukázal širokej verejnosti jeho nebezpečenstvo oproti údajnej „bezpečnosti“ jednosmerného prúdu. Dňa 6. augusta 1890 popravili striedavým prúdom aj usvedčeného vraha Williama Kemmlera. Na elektrickom kresle ho vraj doslova uškvarili, jeden zo svedkov dokonca odpadol. Hrôzostrašné zvesti o Kemmlerovom utrpení sa síce rýchlo šírili, avšak o striedavý prúd bol napriek tomu veľký záujem.
Nasledoval rad ďalších vynálezov. Nápady na ne sa pritom v Teslovej mysli rodili často na základe pozorovania prírodných javov.
Vďačíme mu napríklad za technologické základy rádiového vysielania; návrh elektrárne, meniacej hydrodynamickú energiu Niagarských vodopádov na elektrinu; rozmach robotiky či objav diaľkového ovládania, ktorý demonštroval na modele diaľkovo ovládaného plavidla v roku 1898.
Za svojej najlepší vynález ale považoval rezonančný vzduchový transformátor, teda tzv. Teslovu cievku. Tá mala zohrať úlohu pri diaľkovom prenose energie a vytvorení celosvetovej bezdrôtovej energetickej siete. Jeho sen sa mu kvôli finančným ťažkostiam, ako aj technologickým obmedzeniam nepodarilo počas života previesť do reality. No ako povedal: „Nové myšlienky sa nemajú hodnotiť podľa okamžitých výsledkov.“
Od pádu veže Wardenclyffe k zbraňovým systémom
V roku 1901 odkúpil Tesla pozemok pri obci Shoreham na ostrove Long Island, kde nechal postaviť 57 metrov vysokú vežu, ktorá mala slúžiť na bezdrôtový prenos elektrickej energie aj odosielanie správ. Stavba bola pomenovaná po bývalom majiteľovi pozemku a plnú výšku dosiahla už koncom roka 1902. Hlavný investor J. P. Morgan však projekt po čase odmietol ďalej financovať, údajne najmä preto, lebo Tesla plánoval distribuovať elektrinu ľuďom zadarmo. Bezplatná elektrická energia i diaľková komunikácia mala totiž podľa vynálezcu prispieť k odstráneniu fenoménu chudoby a celosvetovému mieru. Veža bola napokon v roku 1917 zbúraná.
Na sklonku života sa Tesla zaoberal otázkou, ako zastaviť druhú svetovú vojnu. Premýšľal o neutrónovej zbrani, ktorá by dokázala zničiť postupujúce nacistické vojská. Pol roka predtým, než vydýchol naposledy, sa v New Yorku stretol s juhoslovanským kráľom Petrom II. Mladého panovníka jeho výzor doslova šokoval. V tom čase vážil takmer meter deväťdesiat vysoký Tesla len zhruba 60 kilogramov a od nehody v roku 1939, keď ho zrazil taxík, mal vážne zdravotné problémy. Navyše, bez synovcovej podpory by si zrejme nedokázal zaplatiť ani nájomné.
Siedmeho januára 1943 našla jeho bezvládne vetché telo upratovačka. O dva dni nato vtrhli do Teslovej izby v hoteli New Yorker vládni agenti. To, čo v jeho pozostalosti našli, je dodnes predmetom diskusií. Podľa amerického spisovateľa Johna F. Wasika obsahovala i dokument s návrhom akéhosi revolučného typu torpéda. Jedno je ale isté – jeho myšlienky a vynálezy prispeli k technologickej revolúcii a navždy zmenili tvár sveta.
Tesla ako mysliteľ a vizionár
Teslove poznámky a memoáre vyšli knižne v rámci niekoľkých publikácií. V knihe Moje objavy sa vyjadril napríklad i k poslaniu vynálezcov: „Hlavnou úlohou vynálezcu je úsilie o záchranu života. Či už využíva živly, zdokonaľuje prístroje alebo prináša nový komfort zariadení, vždy prispieva k bezpečnosti našej existencie.“
Taktiež dokázal pozoruhodne presne popísať budúcnosť. Už v roku 1926 na tlačovej konferencii pri príležitosti jeho sedemdesiatich narodenín tvrdil, že: „Do konca tohto storočia budú ľudia komunikovať jednoduchými vreckovými prístrojmi.“
Predvídal aj zvýšenú frekvenciu zemetrasení či klimatické zmeny a za kľúčový predpoklad rozvoja spoločnosti považoval zlepšenie komunikácie medzi ľuďmi a odstránenie egoizmu.
V roku 1881 sa Tesla venoval vylepšeniu zariadenia budapeštianskej telefónnej ústredne. O rok nato sformuloval teóriu točivého magnetického poľa, čo viedlo k vynálezu indukčného motora. Ten premieňa elektrickú energiu, privádzanú na konce jeho statora (t. j. nepohyblivej časti motora) pomocou elektromagnetického točivého poľa na mechanickú energiu, ktorá vytvára pohyb otáčavej časti (t. j. rotora) a tým i hriadeľa. V súčasnosti pracujú na tomto princípe takmer všetky motory na svete. Z Budapešti Tesla odišiel do Paríža, kde sa zamestnal v spoločnosti Continental Edison. Pracoval na elektrickom osvetlení, riešil technické problémy a vylepšoval generátory a dynamá. Jeho ďalšou zastávkou bolo mesto New York, kam pricestoval v roku 1884. Pol roka pôsobil v spoločnosti Edison Machine Works, ale keď mu riaditeľ spoločnosti Thomas Alva Edison odmietol vyplatiť sľúbenú odmenu, vydal sa vlastnou cestou.
V krajine za oceánom predstavil aj koncepciu striedavého prúdu, vďaka ktorému je možné rozsvietiť tisíce domov a prenášať elektrickú energiu na väčšie vzdialenosti, než dokáže jednosmerný prúd, presadzovaný Edisonom. Kvôli Teslovmu vynálezu však Edison prichádzal o zisky. Ich spor napokon vyústil do tzv. vojny prúdov, pri ktorej Edison nechával usmrcovať zvieratá striedavým prúdom, aby ukázal širokej verejnosti jeho nebezpečenstvo oproti údajnej „bezpečnosti“ jednosmerného prúdu. Dňa 6. augusta 1890 popravili striedavým prúdom aj usvedčeného vraha Williama Kemmlera. Na elektrickom kresle ho vraj doslova uškvarili, jeden zo svedkov dokonca odpadol. Hrôzostrašné zvesti o Kemmlerovom utrpení sa síce rýchlo šírili, avšak o striedavý prúd bol napriek tomu veľký záujem.
Nasledoval rad ďalších vynálezov. Nápady na ne sa pritom v Teslovej mysli rodili často na základe pozorovania prírodných javov.
Vďačíme mu napríklad za technologické základy rádiového vysielania; návrh elektrárne, meniacej hydrodynamickú energiu Niagarských vodopádov na elektrinu; rozmach robotiky či objav diaľkového ovládania, ktorý demonštroval na modele diaľkovo ovládaného plavidla v roku 1898.
Za svojej najlepší vynález ale považoval rezonančný vzduchový transformátor, teda tzv. Teslovu cievku. Tá mala zohrať úlohu pri diaľkovom prenose energie a vytvorení celosvetovej bezdrôtovej energetickej siete. Jeho sen sa mu kvôli finančným ťažkostiam, ako aj technologickým obmedzeniam nepodarilo počas života previesť do reality. No ako povedal: „Nové myšlienky sa nemajú hodnotiť podľa okamžitých výsledkov.“
Od pádu veže Wardenclyffe k zbraňovým systémom
V roku 1901 odkúpil Tesla pozemok pri obci Shoreham na ostrove Long Island, kde nechal postaviť 57 metrov vysokú vežu, ktorá mala slúžiť na bezdrôtový prenos elektrickej energie aj odosielanie správ. Stavba bola pomenovaná po bývalom majiteľovi pozemku a plnú výšku dosiahla už koncom roka 1902. Hlavný investor J. P. Morgan však projekt po čase odmietol ďalej financovať, údajne najmä preto, lebo Tesla plánoval distribuovať elektrinu ľuďom zadarmo. Bezplatná elektrická energia i diaľková komunikácia mala totiž podľa vynálezcu prispieť k odstráneniu fenoménu chudoby a celosvetovému mieru. Veža bola napokon v roku 1917 zbúraná.
Na sklonku života sa Tesla zaoberal otázkou, ako zastaviť druhú svetovú vojnu. Premýšľal o neutrónovej zbrani, ktorá by dokázala zničiť postupujúce nacistické vojská. Pol roka predtým, než vydýchol naposledy, sa v New Yorku stretol s juhoslovanským kráľom Petrom II. Mladého panovníka jeho výzor doslova šokoval. V tom čase vážil takmer meter deväťdesiat vysoký Tesla len zhruba 60 kilogramov a od nehody v roku 1939, keď ho zrazil taxík, mal vážne zdravotné problémy. Navyše, bez synovcovej podpory by si zrejme nedokázal zaplatiť ani nájomné.
Siedmeho januára 1943 našla jeho bezvládne vetché telo upratovačka. O dva dni nato vtrhli do Teslovej izby v hoteli New Yorker vládni agenti. To, čo v jeho pozostalosti našli, je dodnes predmetom diskusií. Podľa amerického spisovateľa Johna F. Wasika obsahovala i dokument s návrhom akéhosi revolučného typu torpéda. Jedno je ale isté – jeho myšlienky a vynálezy prispeli k technologickej revolúcii a navždy zmenili tvár sveta.
Tesla ako mysliteľ a vizionár
Teslove poznámky a memoáre vyšli knižne v rámci niekoľkých publikácií. V knihe Moje objavy sa vyjadril napríklad i k poslaniu vynálezcov: „Hlavnou úlohou vynálezcu je úsilie o záchranu života. Či už využíva živly, zdokonaľuje prístroje alebo prináša nový komfort zariadení, vždy prispieva k bezpečnosti našej existencie.“
Taktiež dokázal pozoruhodne presne popísať budúcnosť. Už v roku 1926 na tlačovej konferencii pri príležitosti jeho sedemdesiatich narodenín tvrdil, že: „Do konca tohto storočia budú ľudia komunikovať jednoduchými vreckovými prístrojmi.“
Predvídal aj zvýšenú frekvenciu zemetrasení či klimatické zmeny a za kľúčový predpoklad rozvoja spoločnosti považoval zlepšenie komunikácie medzi ľuďmi a odstránenie egoizmu.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
