Neubiberg v Mníchove
Príkladom súčasnej tvorby pohrebísk je cintorín Neubiberger v Mníchove v Nemecku. Ide o tzv. typ krajinného cintorína, kde je nižšia intenzita pochovávania, teda pomerne veľká časť plochy pohrebiska nie je určená len na pochovávanie a technické vybavenie pohrebiska, ale práve pre zeleň. Cintorín Neubiberg leží na Mníchovskej štrkovej planine, na území, kde sa desiatky rokov nachádzalo vojenské letisko americkej armády. V týchto prírodných podmienkach vznikol v roku 1995 koncept pohrebiska ako Poslednej záhrady od krajinnej architektky Adelheidy Schönborn a architektky Emanuely von Branca. V rokoch 1998 až 2000 prebehla výstavba pohrebiska na ploche 7 ha s kapacitou až 3 200 hrobových miest.
Projekt Poslednej záhrady je vlastne umelo vytvorenou krajinou, ktorej hlavnou témou je cesta. Kým lúky, štrkové polia a výsadby ovocných stromov symbolizujú pôvodnú krajinu a vychádzajú z prírodných podmienok, v dizajne cintorína sa v rôznych rovinách odráža aj myšlienka cesty, ktorá spája život so smrťou. Ide jednak o pohľadové prepojenie obradnej siene s osou vodného kanála prechádzajúceho cez štrkovú meditačnú záhradu, ktoré je ukončené umelým návrším s dreveným krížom. Dominantou kompozície je vrchol kopca, ktorý je na rovinatom území. Zároveň je rozhľadňou, ktorá slúži nie len pre návštevníkov cintorína, ale aj okoloidúcich z novovybudovanej obytnej štvrte. Prepojenie cintorína so zeleným pásom alejí, peším chodníkom a cyklocestou – smerujú z obytnej časti mesta do nového prírodne-krajinárskeho parku Hachingerské údolie – vyjadruje aj symbolické prepojenie medzi životom a smrťou.
Členenie cintorína je prísne geometrické, monumentálne architektonické prvky sú plné symboliky. Paralelné chodníky členia priestor pohrebiska na pravidelné hrobové polia. Hroby ležia na pravouhlých trávnatých plochách, ktoré sú nepravidelne vysadené okrasnými ovocnými drevinami (jabloňami, hruškami a čerešňami). Na okraji jednotlivých polí sú lavičky v tieni orechov. Mramorové studne navrhol mníchovský sochár Christian Hinz. Odpadkové koše sú zakryté nízkym živým plotom. Kým pravidelné členenie hrobových polí pôsobí harmonicky, dizajn náhrobkov a výsadby hrobov už viac podliehajú individuálnemu vkusu.
Pre urnové pochovávanie sú určené rôzne architektonicky stvárnené hrobové polia. Hroby sú zakryté jednoduchými betónovými platňami, ktoré sú uložené vo výsadbách pôdopokryvných trvaliek. Trvalky sú navrhované len v dvoch farbách, a to v modrej a žltej, čo pôsobí harmonicky a jednoducho.
Takzvaná meditačná záhrada leží paralelne s vodnou osou. Je tvorená pásmi štrku, ktoré sa pravidelne striedajú s plochami výsadieb pôdopokryvných trvaliek. Aj v týchto výsadbách je uplatnená len žltá a modrá farba, pričom tieto farby sú zhodné s farbami použitými v priestoroch obradnej siene. Záhony sú vysadené trvalkami ako levanduľa, šalvia, materina dúška a rozchodník. V štrkových pásoch sú uložené plastiky vo forme ležiacich platní od sochárky Nely Ströbel.
Veľkou nevýhodou pri tvorbe tohto pohrebiska bol rovinatý terén, bez pôvodných porastov drevín a malebných krajinných scenérií, ktoré by sa dali využiť v navrhovanej kompozícii. Preto musela byť parková krajina vytvorená umelo. Chýbajúca hmota korún stromov doplní ďalší rozmer a zjednotí priestor cintorína až o niekoľko rokov. Veľkým pozitívom pohrebiska je jeho napojenie na obytnú štvrť. Napojením na pešie komunikačné ťahy, cyklocesty a priestory prímestskej rekreácie sa stane cintorín súčasťou bežného života tejto mestskej časti.
Projekt Poslednej záhrady je vlastne umelo vytvorenou krajinou, ktorej hlavnou témou je cesta. Kým lúky, štrkové polia a výsadby ovocných stromov symbolizujú pôvodnú krajinu a vychádzajú z prírodných podmienok, v dizajne cintorína sa v rôznych rovinách odráža aj myšlienka cesty, ktorá spája život so smrťou. Ide jednak o pohľadové prepojenie obradnej siene s osou vodného kanála prechádzajúceho cez štrkovú meditačnú záhradu, ktoré je ukončené umelým návrším s dreveným krížom. Dominantou kompozície je vrchol kopca, ktorý je na rovinatom území. Zároveň je rozhľadňou, ktorá slúži nie len pre návštevníkov cintorína, ale aj okoloidúcich z novovybudovanej obytnej štvrte. Prepojenie cintorína so zeleným pásom alejí, peším chodníkom a cyklocestou – smerujú z obytnej časti mesta do nového prírodne-krajinárskeho parku Hachingerské údolie – vyjadruje aj symbolické prepojenie medzi životom a smrťou.Členenie cintorína je prísne geometrické, monumentálne architektonické prvky sú plné symboliky. Paralelné chodníky členia priestor pohrebiska na pravidelné hrobové polia. Hroby ležia na pravouhlých trávnatých plochách, ktoré sú nepravidelne vysadené okrasnými ovocnými drevinami (jabloňami, hruškami a čerešňami). Na okraji jednotlivých polí sú lavičky v tieni orechov. Mramorové studne navrhol mníchovský sochár Christian Hinz. Odpadkové koše sú zakryté nízkym živým plotom. Kým pravidelné členenie hrobových polí pôsobí harmonicky, dizajn náhrobkov a výsadby hrobov už viac podliehajú individuálnemu vkusu.Pre urnové pochovávanie sú určené rôzne architektonicky stvárnené hrobové polia. Hroby sú zakryté jednoduchými betónovými platňami, ktoré sú uložené vo výsadbách pôdopokryvných trvaliek. Trvalky sú navrhované len v dvoch farbách, a to v modrej a žltej, čo pôsobí harmonicky a jednoducho.
Takzvaná meditačná záhrada leží paralelne s vodnou osou. Je tvorená pásmi štrku, ktoré sa pravidelne striedajú s plochami výsadieb pôdopokryvných trvaliek. Aj v týchto výsadbách je uplatnená len žltá a modrá farba, pričom tieto farby sú zhodné s farbami použitými v priestoroch obradnej siene. Záhony sú vysadené trvalkami ako levanduľa, šalvia, materina dúška a rozchodník. V štrkových pásoch sú uložené plastiky vo forme ležiacich platní od sochárky Nely Ströbel.Veľkou nevýhodou pri tvorbe tohto pohrebiska bol rovinatý terén, bez pôvodných porastov drevín a malebných krajinných scenérií, ktoré by sa dali využiť v navrhovanej kompozícii. Preto musela byť parková krajina vytvorená umelo. Chýbajúca hmota korún stromov doplní ďalší rozmer a zjednotí priestor cintorína až o niekoľko rokov. Veľkým pozitívom pohrebiska je jeho napojenie na obytnú štvrť. Napojením na pešie komunikačné ťahy, cyklocesty a priestory prímestskej rekreácie sa stane cintorín súčasťou bežného života tejto mestskej časti.
Späť na tému Architektúra
