Nešťastný život a tajomná smrť Edgara Allana Poea
Americký spisovateľ Edgar Allan Poe (1809 - 1849) sa preslávil ako tvorca hororových príbehov. O živote tohto umelca vieme pomerne veľa, dodnes však nikto nedokáže spoľahlivo vysvetliť príčinu jeho smrti.
Životné traumy a trápenia
Narodenie chlapca menom Edgar Poe je späté s dátumom 19. január 1809. Na svet prišiel do rodiny hercov bostonskej kočovnej divadelnej spoločnosti.
Jeho otec, David Poe mladší, bol typický bohém, ktorý sa viac ako o rodinu staral o to, aby mal plnú fľašu. Manželku Elizabeth, rod. Arnoldovú, opustil, keď mal budúci spisovateľ iba jeden rok. Poeova matka tak ostala na výchovu malého Edgara a jeho o dva roky staršieho brata Williama Henryho Leonarda celkom sama. K tomu bola ešte aj tehotná; dcéra Rosalie sa narodila na sklonku roka 1810. Od trápenia a zložitého pretĺkania životom jej zakrátko uľavila smrť, keď v decembri 1811 (rôzny autori udávajú rozmedzie 8. - 18. decembra) vo veku 24 rokov podľahla tuberkulóze.
Edgarov otec zomrel v tom istom mesiaci (pravdepodobne 11. decembra) ako 27-ročný a osirelí súrodenci boli následne rozdelení. Najstarší William Henry Leonard odišiel k starým rodičom, Rosalie si osvojili Mackenziovci z Richmondu a ani nie trojročného Edgara sa ujal bezdetný obchodník John Allan (od neho má Edgar Poe odvodené stredné meno) so svojou životnou partnerkou Frances, rod. Kelling Valentineovou, ktorí taktiež bývali v Richmonde.
Šesťročný Edgar sa v sprievode svojich pestúnov vydal na cestu do Anglicka, kde pobudol až do roku 1820. V staro-novom domove v Richmonde sa zoznámil s matkou jeho spolužiaka, pani Jane Stith Stanardovou. Hoci bola od neho o necelých 16 rokov staršia, platonicky sa do nej zamiloval. Keď v roku 1824 náhle zomrela, Poe prišiel nielen o vysnenú, nedosiahnuteľnú lásku, ale aj o osobu, ktorá ho podľa spomienok spisovateľovej priateľky, poetky Sarah Helen Whitmanovej, ochraňovala a usmerňovala v dňoch búrlivej a vznetlivej mladosti. Do toho sa pridali i problémy s pestúnskym otcom, ktorý sa azda vplyvom narastajúceho bohatstva začal správať tyransky a povýšenecky nielen voči Edgarovi, ale i k vlastnej manželke.
Vo veku 17 rokov nastúpil Poe na Virgínsku univerzitu v Charlottesville, kde študoval jazyky (latinčinu, gréčtinu, taliančinu, francúzštinu, španielčinu). Nevlastný otec, ktorý ho chcel zamestnať vo svojej firme, ho však vo vzdelávaní nepodporoval, keďže v ňom nevidel žiaden zmysel. Mladý poslucháč preto musel poslucháč preto musel po necelom roku štúdium ukončiť.
Budúci spisovateľ sa navyše zadĺžil a pre veľké dlhy mu hrozilo väzenie. Okrem toho ho zasiahla ďalšia rana v podobe straty jeho milej, Sarah Elmiry Roysterovej, ktorá uprednostnila iného muža. Nebolo to však z jej vôle, ale kvôli otcovi, ktorý ich vzťahu neprial, lebo vraj boli primladí...
O rok neskôr (r. 1827) sa Edgarov nevlastný otec rozhodol, že sa má jeho zverenec pripraviť na právnickú dráhu. Mladý literát na to zareagoval útekom do rodného Bostonu, kde mu pod pseudonymom „Bostončan“ vyšla v náklade 40 - 50 ks zbierka poézie Tamerlán a iné básne. Vydanie knihy hradil z vlastných zdrojov, no úspech mladému básnikovi zjavne nepriniesla, pretože nedlho po jej publikovaní vstúpil do armády, kde 1. januára 1829 dosiahol hodnosť seržanta-majora, t. j. poddôstojníka, resp. - v analógii k súčasným hodnostiam v ozborojených silách SR - štábneho nadrotmajstra.
Nedlho nato, vo februári toho istého roka, mu umrela nevlastná matka, s ktorou si dobre rozumel. Aj pod vplyvom tejto tragédie žiadal o predčasné prepustenie z armády (vojenská služba vtedy trvala 5 rokov) a vďaka angažovaniu jeho pestúnskeho otca, ktorý zaňho údajne vyplatil 75 dolárov ako výkupné, ho napokon z armády prepustili. Celkovo si teda odslúžil zhruba dva roky, pričom sa ani raz nedostal do bojovej potýčky. Potom žil u staršieho brata v Baltimore, kde vydal rozšírený súbor básní zo svojej prvotiny pod názvom Al Aaraaf, Tamerlán a menšie básne. Dielo opäť nebolo úspešné a až na stručnú poznámku v baltimorských novinách, nezaregistrovalo žiaden priaznivý ohlas zo strany literárnej kritiky. Keďže jeho brat podľahol alkoholizmu a doslova trel biedu, zaznávaný spisovateľ nastúpil na vojenskú akadémiu v newyorskom West Pointe, aby pokračoval v prerušenej armádnej kariére. Napriek tomu, že na akadémii dosahoval vynikajúce výsledky, jeho nevlastný otec ho odmietol finančne podporovať, pretože sa nazdával, že na vojenský život nie je stavaný.
Chudoba mladého Edgara vnútorne zožierala. Čelil depresiám a zadlžoval sa. Nakoniec rezignoval, prestal sa učiť a radšej sa venoval prácam na treťom zväzku poézie, ktorý nazval Básne. Dielo by nemohlo byť vydané bez finančnej pomoci jeho kolegov - kadetov, ktorým sa na tento účel podarilo vyzbierať 170 dolárov. V marci 1831 ho napokon „za hrubé neplnenie povinností“ vylúčili z akadémie.
Životné traumy a trápenia
Narodenie chlapca menom Edgar Poe je späté s dátumom 19. január 1809. Na svet prišiel do rodiny hercov bostonskej kočovnej divadelnej spoločnosti.
Jeho otec, David Poe mladší, bol typický bohém, ktorý sa viac ako o rodinu staral o to, aby mal plnú fľašu. Manželku Elizabeth, rod. Arnoldovú, opustil, keď mal budúci spisovateľ iba jeden rok. Poeova matka tak ostala na výchovu malého Edgara a jeho o dva roky staršieho brata Williama Henryho Leonarda celkom sama. K tomu bola ešte aj tehotná; dcéra Rosalie sa narodila na sklonku roka 1810. Od trápenia a zložitého pretĺkania životom jej zakrátko uľavila smrť, keď v decembri 1811 (rôzny autori udávajú rozmedzie 8. - 18. decembra) vo veku 24 rokov podľahla tuberkulóze.
Edgarov otec zomrel v tom istom mesiaci (pravdepodobne 11. decembra) ako 27-ročný a osirelí súrodenci boli následne rozdelení. Najstarší William Henry Leonard odišiel k starým rodičom, Rosalie si osvojili Mackenziovci z Richmondu a ani nie trojročného Edgara sa ujal bezdetný obchodník John Allan (od neho má Edgar Poe odvodené stredné meno) so svojou životnou partnerkou Frances, rod. Kelling Valentineovou, ktorí taktiež bývali v Richmonde.
Šesťročný Edgar sa v sprievode svojich pestúnov vydal na cestu do Anglicka, kde pobudol až do roku 1820. V staro-novom domove v Richmonde sa zoznámil s matkou jeho spolužiaka, pani Jane Stith Stanardovou. Hoci bola od neho o necelých 16 rokov staršia, platonicky sa do nej zamiloval. Keď v roku 1824 náhle zomrela, Poe prišiel nielen o vysnenú, nedosiahnuteľnú lásku, ale aj o osobu, ktorá ho podľa spomienok spisovateľovej priateľky, poetky Sarah Helen Whitmanovej, ochraňovala a usmerňovala v dňoch búrlivej a vznetlivej mladosti. Do toho sa pridali i problémy s pestúnskym otcom, ktorý sa azda vplyvom narastajúceho bohatstva začal správať tyransky a povýšenecky nielen voči Edgarovi, ale i k vlastnej manželke.
Vo veku 17 rokov nastúpil Poe na Virgínsku univerzitu v Charlottesville, kde študoval jazyky (latinčinu, gréčtinu, taliančinu, francúzštinu, španielčinu). Nevlastný otec, ktorý ho chcel zamestnať vo svojej firme, ho však vo vzdelávaní nepodporoval, keďže v ňom nevidel žiaden zmysel. Mladý poslucháč preto musel poslucháč preto musel po necelom roku štúdium ukončiť.
Budúci spisovateľ sa navyše zadĺžil a pre veľké dlhy mu hrozilo väzenie. Okrem toho ho zasiahla ďalšia rana v podobe straty jeho milej, Sarah Elmiry Roysterovej, ktorá uprednostnila iného muža. Nebolo to však z jej vôle, ale kvôli otcovi, ktorý ich vzťahu neprial, lebo vraj boli primladí...
O rok neskôr (r. 1827) sa Edgarov nevlastný otec rozhodol, že sa má jeho zverenec pripraviť na právnickú dráhu. Mladý literát na to zareagoval útekom do rodného Bostonu, kde mu pod pseudonymom „Bostončan“ vyšla v náklade 40 - 50 ks zbierka poézie Tamerlán a iné básne. Vydanie knihy hradil z vlastných zdrojov, no úspech mladému básnikovi zjavne nepriniesla, pretože nedlho po jej publikovaní vstúpil do armády, kde 1. januára 1829 dosiahol hodnosť seržanta-majora, t. j. poddôstojníka, resp. - v analógii k súčasným hodnostiam v ozborojených silách SR - štábneho nadrotmajstra.
Nedlho nato, vo februári toho istého roka, mu umrela nevlastná matka, s ktorou si dobre rozumel. Aj pod vplyvom tejto tragédie žiadal o predčasné prepustenie z armády (vojenská služba vtedy trvala 5 rokov) a vďaka angažovaniu jeho pestúnskeho otca, ktorý zaňho údajne vyplatil 75 dolárov ako výkupné, ho napokon z armády prepustili. Celkovo si teda odslúžil zhruba dva roky, pričom sa ani raz nedostal do bojovej potýčky. Potom žil u staršieho brata v Baltimore, kde vydal rozšírený súbor básní zo svojej prvotiny pod názvom Al Aaraaf, Tamerlán a menšie básne. Dielo opäť nebolo úspešné a až na stručnú poznámku v baltimorských novinách, nezaregistrovalo žiaden priaznivý ohlas zo strany literárnej kritiky. Keďže jeho brat podľahol alkoholizmu a doslova trel biedu, zaznávaný spisovateľ nastúpil na vojenskú akadémiu v newyorskom West Pointe, aby pokračoval v prerušenej armádnej kariére. Napriek tomu, že na akadémii dosahoval vynikajúce výsledky, jeho nevlastný otec ho odmietol finančne podporovať, pretože sa nazdával, že na vojenský život nie je stavaný.
Chudoba mladého Edgara vnútorne zožierala. Čelil depresiám a zadlžoval sa. Nakoniec rezignoval, prestal sa učiť a radšej sa venoval prácam na treťom zväzku poézie, ktorý nazval Básne. Dielo by nemohlo byť vydané bez finančnej pomoci jeho kolegov - kadetov, ktorým sa na tento účel podarilo vyzbierať 170 dolárov. V marci 1831 ho napokon „za hrubé neplnenie povinností“ vylúčili z akadémie.
Z New Yorku odišiel k sestre svojho nebohého otca do Baltimoru. Tu skúsil šťastie s poviedkami a zapojil sa do súťaže, ktorú vypísal časopis Philadelphia Saturday Courier (Filadelfský sobotný kuriér), a aj keď nezvíťazil, všetkých 5 poviedok, ktoré do časopisu poslal, mu v priebehu budúceho roka publikovali a zrejme i honorovali. V roku 1833 sa mu však podarilo vyhrať súťaž organizovanú baltimorskými novinami The Saturday Visiter (Sobotňajší návštevník) v kategórii próza s poviedkou Rukopis nájdený vo fľaši, za ktorú dostal sto dolárov a spomenuté periodikum mu následne vydalo ďalších päť poviedok, čo dočasne vyriešilo jeho finančné problémy.
Keď v roku 1834 umrel jeho nevlastný otec, spisovateľ zistil, že mu nezanechal žiadne dedičstvo. Naplno sa teda oddal literárnej tvorbe a v roku 1835 sa mu podarilo získať redaktorské miesto v richmondskom časopise Southern Literary Messenger (Južný literárny posol). V práci sa mu darilo a plat mu postupne zvýšili na 1000 dolárov ročne (pre ilustráciu, 6-izbový dom si v tých časoch bolo možné prenajať približne za 100 dolárov na rok). A hoci vždy písal s čistou hlavou, nezvyčajne dobré pomery priviedli čoraz úspešnejšieho spisovateľa k tomu, že začal holdovať alkoholu. Dokazuje to aj varovanie jeho šéfredaktora T. W. Whitea zo septembra 1835: „Kto pije na lačno, nemôže si byť istý sám sebou. Nemôže si zastať svoje miesto na úrovni.“
Poeov šéf svojho problematického zamestnanca dokonca načas prepustil, ale vzhľadom na jeho obdivuhodné výkony v oblasti prozaickej tvorby i literárnej kritiky, ho prijal naspäť. Omilostený redaktor si založil spoločnú domácnosť so svojou tetou Mariou a jej dcérou Virginou, ktorú si vzal za manželku i napriek tomu, že bola jeho pokrvnou sesternicou. Verejný obrad prebehol v máji 1836, keď mal Poe 27 rokov, zatiaľčo jeho sesternica iba 14. Spisovateľ svoju polovičku úprimne miloval, ale ich manželstvo zostalo bezdetné.
Napriek redaktorským úspechom, keď vďaka jeho osobnému vkladu vzrástol náklad magazínu Southern Literary Messenger zo 700 na 5000 výtlačkov, ho v januári 1837 prepustili. Dôvodom bolo jednak jeho lipnutie na alkohole, ale i závisť zo strany kolegov a šéfredaktora, ktorým sa nikdy predtým nepodarilo docieliť také mimoriadne výsledky. Z Richmondu teda odišiel do New Yorku, kde v nasledujúcom roku vydal román Príhody Arthura Gordona Pyma inšpirovaný zážitkami jeho zosnulého brata, námorníka.
V rokoch 1838 – 1844 pôsobil vo Philadelphii ako redaktor, knižne vydával svoje poviedky a prispieval do rôznych periodík. Potom sa presťahoval do New Yorku, kde dostal miesto kritika a pomocného redaktora vo večerníku New York Evening Mirror (Newyorské večerné zrkadlo). Tam však nevydržal dlho, dostal sa do konfliktu s kolegom Henrym Wadsworthom Longfellowom, a už v roku 1845 prešiel do Broadway Journal (Broadwayský žurnál). V tomto čase napísal a publikoval svoje najznámejšie dielo – báseň Havran (prečítať si ju môžete tu: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/5106/Poe_Havran/1, z ktorej cítiť žiaľ a zúfalstvo zapríčinené dlhoročnou chorobou jeho milovanej Virginie. Tá sa liečila na tuberkulózu od roku 1842.
Havrana síce ocenili literárny kritici a bol viackrát publikovaný, ale honoráre Poea z biedy nevytrhli. Navyše aj zdravotný stav jeho manželky bol čím ďalej, tým horší a spolu s ním klesala i Poeova nálada.
Hádal sa so svojimi závistlivými kolegami, čo viedlo v roku 1846 k súdnemu sporu, keď o ňom newyorský spisovateľ T. D. English napísal a verejne publikoval tieto slová: „...nielenže je úplne bezcharakterný, podlý a nemravný, ale hlúpy, márnomyseľný a nevedomý, nielenže je úkladný vrah, čo sa týka morálky, ale aj šarlatán v literatúre...“
Poeovi sa podarilo na súde vyhrať a ako odškodné za urážku na cti dostal 225 dolárov.
Nedlho po tomto víťazstve ho však zasiahla rana v podobe úmrtia manželky. Zomrela v rovnakom veku ako jeho matka - 24-ročná. Po jej smrti ešte neúspešne dvoril dvom dámam (poetke Sarah Helen Whitmanovej a pani Nancy Richmondovej) a zmietal sa v ťažkých depresiách. Svetielko nádeje mu prinieslo až stretnutie s jeho starou láskou, Sarah E. Roysterovou, ktorá ovdovela. Dvojica sa zasnúbila a pripravovala na spoločný život, kým ich šťastie neprekazila záhadná smrť.
Dodnes nevyjasnené okolnosti smrti
Edgar Allan Poe sa po zásnubách so Sarah vydal za svojou tetou, matkou nebohej Virginie, ktorú chcel pozvať na svadbu. Cestou do New Yorku (resp. do štvrte Fordham v susedstve Bronxu, celý Bronx sa stal súčasťou mesta New York až koncom 19. storočia), kde žila, sa zastavil v Baltimore. Tam ho našli dňa 3. októbra 1849 ležiaceho v delíriu pred hostincom, ktorý slúžil ako volebné stredisko. Keďže práve v tých dňoch prebiehali v USA voľby a americké gangy používali metódu tzv. coopingu, pri ktorom unášali ľudí z ulíc a nútili ich opakovane hlasovať za určitého kandidáta, je možné, že sa stal ich obeťou. Ďalšie teórie hovoria o nadmernom požití alkoholu či iných drog, prípadne dôsledku dipsománie (občasnej impulzívnej konzumácii alkoholu, často v mimoriadnych množstvách – pozn. red.), alebo samovražde. V úvahu, okrem iného, pripadá aj besnota, cholera, otrávenie jedom. Výsledky testov, vykonaných na vzorke zachovaných vlasov E. A. Poea v roku 2006, však možnosť otravy vylúčili.
Faktom ostáva, že tento velikán svetovej literatúry zahynul 7. októbra 1849 a jeho telo pochovali na druhý deň v zadnej časti westminsterského presbyteriánskeho cintorína v Baltimore. Jeho hrob pôvodne ani neoznačoval náhrobný kameň. Na mieste jeho posledného odpočinku neskôr vztýčili len skromný pieskovcový blok s označením „No. 80“ (t. j. Číslo 80). To sa však zmenilo potom, čo sa začali šíriť správy o nedôstojnom hrobe významného umelca formou ústneho podania medzi ľuďmi, ale i v novinách. Tieto chýry viedli k založeniu hnutia Poe Memorial Fund (Poeov pamätný fond) v roku 1865. Tomu sa v priebehu nasledujúcich deviatich rokov podarilo vyzbierať sumu viac ako 1500 dolárov na vytvorenie vhodného pamätníka (dnes by to zodpovedalo, v prepočte na eurá, sume cca. 30 000 € - pozn. red.).
V októbri 1875 vykopali Poeove pozostatky z pôvodného miesta pochovania a premiestnili ho do prednej časti pohrebiska, blízko kostola. Staršie hrobové miesto neskôr označili kamenným pamätníkom a na nové úložisko spisovateľových ostatkov položili pomník s jeho podobizňou. Slávnostné odhalenie nového náhrobku sa konalo dňa 17. novembra 1875, pričom napravo od Poea uložili jeho svokru a zbožňovanú tetu Mariu (zomrela v roku 1871). O necelých desať rokov neskôr, v januári 1885, k nim pribudli aj pozostatky jeho manželky Virginie (zomrela v roku 1847), ktoré umiestnili po umelcovej ľavici.
Keď v roku 1834 umrel jeho nevlastný otec, spisovateľ zistil, že mu nezanechal žiadne dedičstvo. Naplno sa teda oddal literárnej tvorbe a v roku 1835 sa mu podarilo získať redaktorské miesto v richmondskom časopise Southern Literary Messenger (Južný literárny posol). V práci sa mu darilo a plat mu postupne zvýšili na 1000 dolárov ročne (pre ilustráciu, 6-izbový dom si v tých časoch bolo možné prenajať približne za 100 dolárov na rok). A hoci vždy písal s čistou hlavou, nezvyčajne dobré pomery priviedli čoraz úspešnejšieho spisovateľa k tomu, že začal holdovať alkoholu. Dokazuje to aj varovanie jeho šéfredaktora T. W. Whitea zo septembra 1835: „Kto pije na lačno, nemôže si byť istý sám sebou. Nemôže si zastať svoje miesto na úrovni.“
Poeov šéf svojho problematického zamestnanca dokonca načas prepustil, ale vzhľadom na jeho obdivuhodné výkony v oblasti prozaickej tvorby i literárnej kritiky, ho prijal naspäť. Omilostený redaktor si založil spoločnú domácnosť so svojou tetou Mariou a jej dcérou Virginou, ktorú si vzal za manželku i napriek tomu, že bola jeho pokrvnou sesternicou. Verejný obrad prebehol v máji 1836, keď mal Poe 27 rokov, zatiaľčo jeho sesternica iba 14. Spisovateľ svoju polovičku úprimne miloval, ale ich manželstvo zostalo bezdetné.
Napriek redaktorským úspechom, keď vďaka jeho osobnému vkladu vzrástol náklad magazínu Southern Literary Messenger zo 700 na 5000 výtlačkov, ho v januári 1837 prepustili. Dôvodom bolo jednak jeho lipnutie na alkohole, ale i závisť zo strany kolegov a šéfredaktora, ktorým sa nikdy predtým nepodarilo docieliť také mimoriadne výsledky. Z Richmondu teda odišiel do New Yorku, kde v nasledujúcom roku vydal román Príhody Arthura Gordona Pyma inšpirovaný zážitkami jeho zosnulého brata, námorníka.
V rokoch 1838 – 1844 pôsobil vo Philadelphii ako redaktor, knižne vydával svoje poviedky a prispieval do rôznych periodík. Potom sa presťahoval do New Yorku, kde dostal miesto kritika a pomocného redaktora vo večerníku New York Evening Mirror (Newyorské večerné zrkadlo). Tam však nevydržal dlho, dostal sa do konfliktu s kolegom Henrym Wadsworthom Longfellowom, a už v roku 1845 prešiel do Broadway Journal (Broadwayský žurnál). V tomto čase napísal a publikoval svoje najznámejšie dielo – báseň Havran (prečítať si ju môžete tu: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/5106/Poe_Havran/1, z ktorej cítiť žiaľ a zúfalstvo zapríčinené dlhoročnou chorobou jeho milovanej Virginie. Tá sa liečila na tuberkulózu od roku 1842.
Havrana síce ocenili literárny kritici a bol viackrát publikovaný, ale honoráre Poea z biedy nevytrhli. Navyše aj zdravotný stav jeho manželky bol čím ďalej, tým horší a spolu s ním klesala i Poeova nálada.
Hádal sa so svojimi závistlivými kolegami, čo viedlo v roku 1846 k súdnemu sporu, keď o ňom newyorský spisovateľ T. D. English napísal a verejne publikoval tieto slová: „...nielenže je úplne bezcharakterný, podlý a nemravný, ale hlúpy, márnomyseľný a nevedomý, nielenže je úkladný vrah, čo sa týka morálky, ale aj šarlatán v literatúre...“
Poeovi sa podarilo na súde vyhrať a ako odškodné za urážku na cti dostal 225 dolárov.
Nedlho po tomto víťazstve ho však zasiahla rana v podobe úmrtia manželky. Zomrela v rovnakom veku ako jeho matka - 24-ročná. Po jej smrti ešte neúspešne dvoril dvom dámam (poetke Sarah Helen Whitmanovej a pani Nancy Richmondovej) a zmietal sa v ťažkých depresiách. Svetielko nádeje mu prinieslo až stretnutie s jeho starou láskou, Sarah E. Roysterovou, ktorá ovdovela. Dvojica sa zasnúbila a pripravovala na spoločný život, kým ich šťastie neprekazila záhadná smrť.
Dodnes nevyjasnené okolnosti smrti
Edgar Allan Poe sa po zásnubách so Sarah vydal za svojou tetou, matkou nebohej Virginie, ktorú chcel pozvať na svadbu. Cestou do New Yorku (resp. do štvrte Fordham v susedstve Bronxu, celý Bronx sa stal súčasťou mesta New York až koncom 19. storočia), kde žila, sa zastavil v Baltimore. Tam ho našli dňa 3. októbra 1849 ležiaceho v delíriu pred hostincom, ktorý slúžil ako volebné stredisko. Keďže práve v tých dňoch prebiehali v USA voľby a americké gangy používali metódu tzv. coopingu, pri ktorom unášali ľudí z ulíc a nútili ich opakovane hlasovať za určitého kandidáta, je možné, že sa stal ich obeťou. Ďalšie teórie hovoria o nadmernom požití alkoholu či iných drog, prípadne dôsledku dipsománie (občasnej impulzívnej konzumácii alkoholu, často v mimoriadnych množstvách – pozn. red.), alebo samovražde. V úvahu, okrem iného, pripadá aj besnota, cholera, otrávenie jedom. Výsledky testov, vykonaných na vzorke zachovaných vlasov E. A. Poea v roku 2006, však možnosť otravy vylúčili.
Faktom ostáva, že tento velikán svetovej literatúry zahynul 7. októbra 1849 a jeho telo pochovali na druhý deň v zadnej časti westminsterského presbyteriánskeho cintorína v Baltimore. Jeho hrob pôvodne ani neoznačoval náhrobný kameň. Na mieste jeho posledného odpočinku neskôr vztýčili len skromný pieskovcový blok s označením „No. 80“ (t. j. Číslo 80). To sa však zmenilo potom, čo sa začali šíriť správy o nedôstojnom hrobe významného umelca formou ústneho podania medzi ľuďmi, ale i v novinách. Tieto chýry viedli k založeniu hnutia Poe Memorial Fund (Poeov pamätný fond) v roku 1865. Tomu sa v priebehu nasledujúcich deviatich rokov podarilo vyzbierať sumu viac ako 1500 dolárov na vytvorenie vhodného pamätníka (dnes by to zodpovedalo, v prepočte na eurá, sume cca. 30 000 € - pozn. red.).
V októbri 1875 vykopali Poeove pozostatky z pôvodného miesta pochovania a premiestnili ho do prednej časti pohrebiska, blízko kostola. Staršie hrobové miesto neskôr označili kamenným pamätníkom a na nové úložisko spisovateľových ostatkov položili pomník s jeho podobizňou. Slávnostné odhalenie nového náhrobku sa konalo dňa 17. novembra 1875, pričom napravo od Poea uložili jeho svokru a zbožňovanú tetu Mariu (zomrela v roku 1871). O necelých desať rokov neskôr, v januári 1885, k nim pribudli aj pozostatky jeho manželky Virginie (zomrela v roku 1847), ktoré umiestnili po umelcovej ľavici.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
