Nebolo to mačiatko
Primár urológie MUDr. Jozef Malovský z jednej okresnej nemocnice bol v tom roku nesmierne šťastný. Po rokoch driny a uťahovania opasku dokončil veľkolepú rekonštrukciu chalupy na dedine, a tak sa konečne mohol odsťahovať z mestského činžiaka. Tak sa mu splnil veľký sen žiť na vidieku v tesnom objatí prírody.
Primár sa prosto tešil a po pár týždňoch spolu so ženou zistili, že v záhrade pri dome už chýba jediná vec - pekné domáce zviera. Podľa pôvodných úvah to vyzeralo na veľkého psa, kým raz nezašiel k známemu do okresného mesta a ten mu vo voliére ukázal najnovší prírastok v domácom zverinci - americkú pumu. Majiteľ nebol žiaden snob, jednoducho mal rád zvieratá. Nuž a nášmu doktorovi sa stala zaujímavá vec - do tej pumy sa neodolateľne zamiloval. Krásna srsť s oceľovo-zamatovým leskom, mrštnosť a bystrý pohľad zvieraťa ho fascinovali. Puma, nazvaná Cila, mala niečo vyše roka a aj pri štíhlej ladnej figúre vážila dobrých 60 kilogramov. Pritom sa hrala celkom ako nežné mačiatko. Celé hodiny ju vydržal pozorovať, až kým sa nerozhodol - chce ju a hotovo. Prehovoril i manželku a na veľké doprosovanie im majiteľ krásnu americkú pumu za primeranú cenu predal.
Americká puma Cilka sa tak za všeobecného údivu ostatných obyvateľov dediny nasťahovala do novučkej, absolútne bezpečnej klietky v záhrade. Manželka sa novým rodinným prírastkom rýchlo nadchla, nakúpila záľahu kníh o chove mačkovitých šeliem v zajatí, hodiny sa hrabala v internete a zopárkrát bola i za pracovníkmi zoologickej záhrady, aby jej poradili. Vybavili aj súhlas miestneho úradu - skrátka všetko, ako má byť. Ani okresný veterinár nič nenamietal a susedovie chlapci boli šelmičkou nadšení. Pravda, primár nebol žiaden ľahtikár a vedel, že Cila predsa len nie je nevinné mačiatko, ale dravý lovec s bleskovými reakciami. Vždy bol opatrný a do záhrady ju v prítomnosti cudzích nepúšťal. Inak však hodiny „navoľno“ vylihovala v tráve a slastne žmúrila oči pred slnkom.
Stalo sa to v jeden májový deň. Primár mal voľno po službe, motal sa v prístavku za chalupou a voľačo kutil. Cila - ako skoro vždy - spokojne driemala. Aspoň tak pôsobila. Odrazu počul vzrušený detský hovor. Vyšiel z prístavku a videl dvoch chlapcov, ako cez plot hádžu do pumy kamienky. Cila nereagovala. „Darebáci, dáte jej pokoj! Okamžite zmiznite!“ zakričal na tunajšie chlapčiská. Z videnia ich poznal, bývali vari päť domov ďalej. Chlapci sa pustili vnohy a v dovtedy nehybnej šelme sa odrazu prebudil lovecký inštinkt. Jediným skokom sa plavne preniesla cez plot, o ktorom si Malovský myslel, že je až zbytočne vysoký. Vrhla sa na menšieho chlapca a zahryzla sa mu do hrdla. Letel tam ako najrýchlejšie mohol a Cilu odtiahol. Už zasa priadla ako prítulná mačička. Vari deväťročný Miško však silno krvácal a bol v šoku, nereagoval na otázky. Provizórne ho ošetril, naložil do auta a hnal sa do nemocnice. Našťastie, chlapec nemal zasiahnutú krčnú tepnu, ale bolo to o fúzik...
Malého Miška doktori pozašívali, z najhoršieho bol vonku, no Ciline zuby mu preťali nejaké nervy, nemohol celkom hýbať rukou, musel absolvovať ešte jednu operáciu. Po sedemnástich dňoch pobytu v nemocnici bola prognóza priaznivá, no z hľadiska možných trvalých následkov nie celkom istá. Malovský trpel pocitom viny, hoci sa v pravom zmysle slova necítil byť vinný. Stalo sa...
Najhoršie bolo, že celá dedina sa obrátila proti nemu a chlapcov otec ho doslova znenávidel. Predtým v každom dome vítaný „pán primár“ sa v dedine cítil ako prašivý pes, kvôli ironickým až zlostným poznámkam o „panských manieroch“ sa už bál zájsť aj na pivo do miestneho hostinca. Puma putovala do karantény a primár si našiel v pošte nepríjemnú bielu obálku s modrým pruhom. Pozvanie od vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania... No zbohom!
Malovský to síce netušil, ale „prípad PUMA“ narobil aj vyšetrovateľovi kpt. Krásnemu poriadne vrásky na čele. Nikdy niečo také nevyšetroval a tak ešte pred prvým výsluchom strávil veľa času štúdiom rôznych veterinárnych predpisov. Zistil, že vo vzťahu k „bezpečnosti chovu“ takýchto šeliem sú všetky pojmy veľmi vágne, nejasné až nedefinovateľné. Niektoré odborné stanoviská si vyslovene protirečili. Zásadná otázka bola, či MUDr. Malovský vedomo porušil niektoré nariadenie alebo zákonné ustanovenie. Kapitán Krásny si musel priznať, že to s určitosťou nevie. Isté bolo jedno - nešťastie sa stalo, veď ten chlapec mohol prísť o život, strávil viac ako dva týždne v nemocnici, absolvoval dve operácie a neurológ si ani podľa posledného znaleckého posudku nebol istý, či chlapec nebude mať okrem nepekných jaziev na krku aj ďalšie - eventuálne trvalé - poškodenie zdravia v súvislosti s hybnosťou hornej končatiny. Patrí teda Malovský pred súd?
Laicky povedané, nikto nepredpokladal, že neveľká puma dokáže preskočiť taký vysoký plot. Lenže iní odborníci mienili, že voľný výbeh puma vôbec nemala mať a jej chov je možný iba v uzatvorenej pevnej klietke. „Ja som predsa urobil všetko, čo mi kázali,“ bránil sa Malovský. „Keby mi dali na papieri, že ju vôbec nesmiem pustiť do vlastného oploteného priestoru, tak to neurobím. Oni mi len určili, ako má byť urobená klietka a v stanovisku konštatovali, že sú splnené bezpečnostné kritéria,“ rozhadzoval primár rukami. „Veď mne je najviac ľúto, čo sa stalo tomu chlapcovi, som predsa lekár! Cila to nikdy predtým neurobila, hoci k nám mesiace chodili celé húfy detvákov. Keby ju títo neboli dráždili... Dohodol som sa, že rodine poškodeného tie trápenia finančne vykompenzujem a Cilu už viac nechcem vidieť, dám ju utratiť. Viac nemôžem urobiť... “
Nuž, náš primár mal svoju pravdu a vyšetrovateľ napokon nenašiel adekvátnejšiu možnosť, ako primára Malovského v zmysle trestného zákona obviniť z ublíženia na zdraví „z nedbanlivosti“. Samozrejme, nie z Cilkinej, ale chovateľovej. Príslušný paragraf v takom prípade ráta s trestom odňatia slobody až na jeden rok!
Okresný súd prihliadol na všetky okolnosti - vrátane faktu, že primár okamžite poskytol chlapcovi prvú pomoc, že dosiaľ nebol trestaný a že je ochotný finančne sa vyrovnať s rodičmi a uhradiť všetky liečebné náklady. Odsúdil ho preto iba na podmienečný desaťmesačný trest s odkladom na dva roky. Z tohto pohľadu bola pre neho možno väčším trestom nepriateľská atmosféra v dedine. Prinútila ho uvažovať o predaji chalupy. Tak je aj prípad primára Malovského poučením pre chovateľov najmä veľkých útočných plemien psov a šeliem. Nešťastia predsa nechodia po horách...
Primár sa prosto tešil a po pár týždňoch spolu so ženou zistili, že v záhrade pri dome už chýba jediná vec - pekné domáce zviera. Podľa pôvodných úvah to vyzeralo na veľkého psa, kým raz nezašiel k známemu do okresného mesta a ten mu vo voliére ukázal najnovší prírastok v domácom zverinci - americkú pumu. Majiteľ nebol žiaden snob, jednoducho mal rád zvieratá. Nuž a nášmu doktorovi sa stala zaujímavá vec - do tej pumy sa neodolateľne zamiloval. Krásna srsť s oceľovo-zamatovým leskom, mrštnosť a bystrý pohľad zvieraťa ho fascinovali. Puma, nazvaná Cila, mala niečo vyše roka a aj pri štíhlej ladnej figúre vážila dobrých 60 kilogramov. Pritom sa hrala celkom ako nežné mačiatko. Celé hodiny ju vydržal pozorovať, až kým sa nerozhodol - chce ju a hotovo. Prehovoril i manželku a na veľké doprosovanie im majiteľ krásnu americkú pumu za primeranú cenu predal.
Americká puma Cilka sa tak za všeobecného údivu ostatných obyvateľov dediny nasťahovala do novučkej, absolútne bezpečnej klietky v záhrade. Manželka sa novým rodinným prírastkom rýchlo nadchla, nakúpila záľahu kníh o chove mačkovitých šeliem v zajatí, hodiny sa hrabala v internete a zopárkrát bola i za pracovníkmi zoologickej záhrady, aby jej poradili. Vybavili aj súhlas miestneho úradu - skrátka všetko, ako má byť. Ani okresný veterinár nič nenamietal a susedovie chlapci boli šelmičkou nadšení. Pravda, primár nebol žiaden ľahtikár a vedel, že Cila predsa len nie je nevinné mačiatko, ale dravý lovec s bleskovými reakciami. Vždy bol opatrný a do záhrady ju v prítomnosti cudzích nepúšťal. Inak však hodiny „navoľno“ vylihovala v tráve a slastne žmúrila oči pred slnkom.
Stalo sa to v jeden májový deň. Primár mal voľno po službe, motal sa v prístavku za chalupou a voľačo kutil. Cila - ako skoro vždy - spokojne driemala. Aspoň tak pôsobila. Odrazu počul vzrušený detský hovor. Vyšiel z prístavku a videl dvoch chlapcov, ako cez plot hádžu do pumy kamienky. Cila nereagovala. „Darebáci, dáte jej pokoj! Okamžite zmiznite!“ zakričal na tunajšie chlapčiská. Z videnia ich poznal, bývali vari päť domov ďalej. Chlapci sa pustili vnohy a v dovtedy nehybnej šelme sa odrazu prebudil lovecký inštinkt. Jediným skokom sa plavne preniesla cez plot, o ktorom si Malovský myslel, že je až zbytočne vysoký. Vrhla sa na menšieho chlapca a zahryzla sa mu do hrdla. Letel tam ako najrýchlejšie mohol a Cilu odtiahol. Už zasa priadla ako prítulná mačička. Vari deväťročný Miško však silno krvácal a bol v šoku, nereagoval na otázky. Provizórne ho ošetril, naložil do auta a hnal sa do nemocnice. Našťastie, chlapec nemal zasiahnutú krčnú tepnu, ale bolo to o fúzik...
Malého Miška doktori pozašívali, z najhoršieho bol vonku, no Ciline zuby mu preťali nejaké nervy, nemohol celkom hýbať rukou, musel absolvovať ešte jednu operáciu. Po sedemnástich dňoch pobytu v nemocnici bola prognóza priaznivá, no z hľadiska možných trvalých následkov nie celkom istá. Malovský trpel pocitom viny, hoci sa v pravom zmysle slova necítil byť vinný. Stalo sa...
Najhoršie bolo, že celá dedina sa obrátila proti nemu a chlapcov otec ho doslova znenávidel. Predtým v každom dome vítaný „pán primár“ sa v dedine cítil ako prašivý pes, kvôli ironickým až zlostným poznámkam o „panských manieroch“ sa už bál zájsť aj na pivo do miestneho hostinca. Puma putovala do karantény a primár si našiel v pošte nepríjemnú bielu obálku s modrým pruhom. Pozvanie od vyšetrovateľa okresného úradu vyšetrovania... No zbohom!
Malovský to síce netušil, ale „prípad PUMA“ narobil aj vyšetrovateľovi kpt. Krásnemu poriadne vrásky na čele. Nikdy niečo také nevyšetroval a tak ešte pred prvým výsluchom strávil veľa času štúdiom rôznych veterinárnych predpisov. Zistil, že vo vzťahu k „bezpečnosti chovu“ takýchto šeliem sú všetky pojmy veľmi vágne, nejasné až nedefinovateľné. Niektoré odborné stanoviská si vyslovene protirečili. Zásadná otázka bola, či MUDr. Malovský vedomo porušil niektoré nariadenie alebo zákonné ustanovenie. Kapitán Krásny si musel priznať, že to s určitosťou nevie. Isté bolo jedno - nešťastie sa stalo, veď ten chlapec mohol prísť o život, strávil viac ako dva týždne v nemocnici, absolvoval dve operácie a neurológ si ani podľa posledného znaleckého posudku nebol istý, či chlapec nebude mať okrem nepekných jaziev na krku aj ďalšie - eventuálne trvalé - poškodenie zdravia v súvislosti s hybnosťou hornej končatiny. Patrí teda Malovský pred súd?
Laicky povedané, nikto nepredpokladal, že neveľká puma dokáže preskočiť taký vysoký plot. Lenže iní odborníci mienili, že voľný výbeh puma vôbec nemala mať a jej chov je možný iba v uzatvorenej pevnej klietke. „Ja som predsa urobil všetko, čo mi kázali,“ bránil sa Malovský. „Keby mi dali na papieri, že ju vôbec nesmiem pustiť do vlastného oploteného priestoru, tak to neurobím. Oni mi len určili, ako má byť urobená klietka a v stanovisku konštatovali, že sú splnené bezpečnostné kritéria,“ rozhadzoval primár rukami. „Veď mne je najviac ľúto, čo sa stalo tomu chlapcovi, som predsa lekár! Cila to nikdy predtým neurobila, hoci k nám mesiace chodili celé húfy detvákov. Keby ju títo neboli dráždili... Dohodol som sa, že rodine poškodeného tie trápenia finančne vykompenzujem a Cilu už viac nechcem vidieť, dám ju utratiť. Viac nemôžem urobiť... “
Nuž, náš primár mal svoju pravdu a vyšetrovateľ napokon nenašiel adekvátnejšiu možnosť, ako primára Malovského v zmysle trestného zákona obviniť z ublíženia na zdraví „z nedbanlivosti“. Samozrejme, nie z Cilkinej, ale chovateľovej. Príslušný paragraf v takom prípade ráta s trestom odňatia slobody až na jeden rok!
Okresný súd prihliadol na všetky okolnosti - vrátane faktu, že primár okamžite poskytol chlapcovi prvú pomoc, že dosiaľ nebol trestaný a že je ochotný finančne sa vyrovnať s rodičmi a uhradiť všetky liečebné náklady. Odsúdil ho preto iba na podmienečný desaťmesačný trest s odkladom na dva roky. Z tohto pohľadu bola pre neho možno väčším trestom nepriateľská atmosféra v dedine. Prinútila ho uvažovať o predaji chalupy. Tak je aj prípad primára Malovského poučením pre chovateľov najmä veľkých útočných plemien psov a šeliem. Nešťastia predsa nechodia po horách...
Späť na tému Zo života
