Najviac hrobov významných osobností je na Verejnom cintoríne v Košiciach
Na košickom Verejnom cintoríne je viac hrobov významných osobností, ako na Národnom cintoríne v Martine.
Kým v Martine odpočíva okolo 400 národných dejateľov a správy bratislavských cintorínov evidujú takmer 360 osobností, v Košiciach je až 889 hrobov, ktoré boli uznané ako miesta posledného odpočinku významnej osobnosti.
Dlhý zoznam
Súpis hrobov významných osobností mesta Košice vypracovala v rokoch 2009 – 2011 päťčlenná odborná komisia pod vedením už zosnulého bibliografa a historika, ako aj riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v rokoch 1999 – 2018, JUDr. Jána Gašpara. Komisiu vymenoval bývalý primátor mesta Košice František Knapík, ktorý sa s jej výsledkami plne stotožnil.
Pridanie niektorých osôb (napríklad obuvníckeho majstra Martina Ungvárskeho alebo mäsiara Daniela Várkolyho či stolárskeho majstra Alberta Braksátora) na tento zoznam pôsobí kontroverzne, no Gašpar ich zaradenie obhájil tým, že pochádzali z významných rodín a v meste po nich zostali rôzne pamiatky.
Kompletný zoznam hrobov významných osobností spolu s ich funkciami uverejnil na svojej internetovej stránke aj bývalý správca Verejného cintorína, spoločnosť Rekviem s. r. o. (zoznam je dostupný online na tomto odkaze: Rekviem).
Súčasný správca najväčšieho slovenského cintorína (článok o Verejnom cintoríne nájdete tu: Najväčší cintorín) Správa mestskej zelene v Košiciach (ďalej len: SMsZ) uvádza tento súpis na webovej stránke SMsZ, kde nachádzame až 893 záznamov. Preto nás zaujímalo, aký je vlastne v skutočnosti počet hrobov významných osobností a aké obmedzenia sa spájajú s ich správou. Na naše otázky odpovedal Mgr. Peter Sasák, PhD., referent SMsZ pre styk s verejnosťou takto: „Hrobov významných osobností na Verejnom cintoríne je 889. Tie naviac sú vojnové a skupinové hroby, uvedené v našom zozname. Hroby významných osobností nám boli zverené do správy spolu s Verejným cintorínom 17. novembra 2019. Následne sa realizovalo dohľadanie hrobov v teréne našimi pracovníkmi. Nenájdené hroby ešte následne dohľadávali naši pracovníci spolu so zamestnancami Krajského pamiatkového úradu. Ukázalo sa, že väčšina nenájdených hrobov významných osobností sa len ťažko identifikovala pre nezrovnalosti v údajoch na pomníkoch a zlý stav hrobov.
V dobrom stave sú zväčša tie hroby významných osobností, ktorých potomkovia stále žijú. Najviac hrobov významných osobností sa nachádza na historicky najstarších parcelách Verejného cintorína. Hroby významných osobností sú podľa Uznesenia Mestského zastupiteľstva 637 zo dňa 19.6.1997 oslobodené od poplatku za užívanie hrobového miesta, ak nájomca súhlasí s označením hrobu nápisom „Hrob významnej osobnosti“, zachovaním hrobu, neexhumovaním ostatkov a zaručí sa, že na dané hrobové miesto sa nepochovajú dodatočne ďalšie osoby. Dovolené je iba pochovanie manželky/manžela významnej osobnosti na rovnakom hrobovom mieste, čo však neplatí pre existujúce hroby alebo hrobky. Zákaz dodatočného pochovania ďalších osôb okrem manžela/manželky teda platí iba od roku 1997.“
Kým v Martine odpočíva okolo 400 národných dejateľov a správy bratislavských cintorínov evidujú takmer 360 osobností, v Košiciach je až 889 hrobov, ktoré boli uznané ako miesta posledného odpočinku významnej osobnosti.
Dlhý zoznam
Súpis hrobov významných osobností mesta Košice vypracovala v rokoch 2009 – 2011 päťčlenná odborná komisia pod vedením už zosnulého bibliografa a historika, ako aj riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v rokoch 1999 – 2018, JUDr. Jána Gašpara. Komisiu vymenoval bývalý primátor mesta Košice František Knapík, ktorý sa s jej výsledkami plne stotožnil.
Pridanie niektorých osôb (napríklad obuvníckeho majstra Martina Ungvárskeho alebo mäsiara Daniela Várkolyho či stolárskeho majstra Alberta Braksátora) na tento zoznam pôsobí kontroverzne, no Gašpar ich zaradenie obhájil tým, že pochádzali z významných rodín a v meste po nich zostali rôzne pamiatky.
Kompletný zoznam hrobov významných osobností spolu s ich funkciami uverejnil na svojej internetovej stránke aj bývalý správca Verejného cintorína, spoločnosť Rekviem s. r. o. (zoznam je dostupný online na tomto odkaze: Rekviem).
Súčasný správca najväčšieho slovenského cintorína (článok o Verejnom cintoríne nájdete tu: Najväčší cintorín) Správa mestskej zelene v Košiciach (ďalej len: SMsZ) uvádza tento súpis na webovej stránke SMsZ, kde nachádzame až 893 záznamov. Preto nás zaujímalo, aký je vlastne v skutočnosti počet hrobov významných osobností a aké obmedzenia sa spájajú s ich správou. Na naše otázky odpovedal Mgr. Peter Sasák, PhD., referent SMsZ pre styk s verejnosťou takto: „Hrobov významných osobností na Verejnom cintoríne je 889. Tie naviac sú vojnové a skupinové hroby, uvedené v našom zozname. Hroby významných osobností nám boli zverené do správy spolu s Verejným cintorínom 17. novembra 2019. Následne sa realizovalo dohľadanie hrobov v teréne našimi pracovníkmi. Nenájdené hroby ešte následne dohľadávali naši pracovníci spolu so zamestnancami Krajského pamiatkového úradu. Ukázalo sa, že väčšina nenájdených hrobov významných osobností sa len ťažko identifikovala pre nezrovnalosti v údajoch na pomníkoch a zlý stav hrobov.
V dobrom stave sú zväčša tie hroby významných osobností, ktorých potomkovia stále žijú. Najviac hrobov významných osobností sa nachádza na historicky najstarších parcelách Verejného cintorína. Hroby významných osobností sú podľa Uznesenia Mestského zastupiteľstva 637 zo dňa 19.6.1997 oslobodené od poplatku za užívanie hrobového miesta, ak nájomca súhlasí s označením hrobu nápisom „Hrob významnej osobnosti“, zachovaním hrobu, neexhumovaním ostatkov a zaručí sa, že na dané hrobové miesto sa nepochovajú dodatočne ďalšie osoby. Dovolené je iba pochovanie manželky/manžela významnej osobnosti na rovnakom hrobovom mieste, čo však neplatí pre existujúce hroby alebo hrobky. Zákaz dodatočného pochovania ďalších osôb okrem manžela/manželky teda platí iba od roku 1997.“
Významné osobnosti a ich profesie
Každá parcela je označená rímskou číslicou a rozdelená na sekcie. Pod orientačnými tabuľkami sú umiestnené zoznamy hrobov významných osobností v rámci vymedzenej parcely.
Čo sa týka jednotlivých chránených hrobov osobností mesta, napríklad na parcele č. II odpočíva sochár, rezbár a spoluzakladateľ Hornouhorského múzea (dnes: Východoslovenského múzea v Košiciach) Florián Klimkovics (1831 – 1907), ako i sochár, autor viacerých pamätníkov, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil v Paríži, Gábor Terbóts (1918 – 1992). Pre ilustráciu pestrosti povolaní pochovaných osobností spomeňme aspoň niekoľko ďalších hrobov:
Na parcele č. VII nájdeme hroby staviteľa, vedúceho rekonštrukčných prác na hoteli Bankov v rokoch 1934 – 1935 Istvána Vécseya (1891 – 1959) a majiteľa miestneho pohrebného ústavu Gézu Rohringera (1870 – 1955). Tragický osud zasiahol Štefana Ráškyho (1893 – 1945), ktorého symbolický hrob sa nachádza na parcele č. VIII. Tento kurič Mestských verejných podnikov a funkcionár KSČ bol kvôli svojim politickým názorom deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen neďaleko Berlína, kde zahynul.
Na parcele č. IX pochovali mestského záhradníka, ktorý zriadil park medzi Dómom svätej Alžbety a divadlom, Adolfa Uhla (1837 – 1887).
Na parcele č. XVI sú uložené pozostatky týchto osobností: Hlavného mestského inžinier Ing. Richarda Rösslera (1855 – 1935); majiteľa strojárne Gyula Ruszinyáka (1903 – 1982); disidenta a poslanca NR SR Marcela Strýka (1955 – 1994) – písali sme o ňom v tomto článku:
Smrť košického disidenta; riaditeľa ľudovej školy Jánosa Szendröia (1854 – 1941) či technického komisára Ing. Antonína Šeda (1891 – 1938).
Na parcele č. XVII sa nachádzajú hroby maďarských vojakov, obetí bombardovania Košíc (o bombovom útoku na východoslovenskú metropolu sme písali tu: Keď na košice padali bomby) Lajosa Dieho (1921 – 1941), Bertalana Németha (1903 – 1941) a Józsefa Pócsiho (1914 – 1941).
Na parcele č. XVIII boli pochovaní: akademický maliar Andrej Doboš (1911 – 1997); hoteliér František Havlíček (1855 – 1933); cigánsky primáš János Orgován (1882 – 1931); hlavný finančný radca István Szekeres (1868 – 1943), riaditeľ tlačiarne Gusztáv Wittich (1875 – 1934) a ďalší.
Pristavme sa však pri zosnulých, ktorých pôsobenie presiahlo hranice mesta Košice, resp. východoslovenského regiónu. Takou osobnosťou bol napríklad slovenský národný činiteľ, rozhlasový redaktor, spisovateľ a kultúrny pracovník Anton Prídavok (1904 – 1945), ktorého hrob nájdeme na parcele č. II. Aj keď sa narodil v Kežmarku, jeho činnosť bola spätá s Košicami, kde pracoval najprv ako učiteľ (v r. 1923 – 1927) a od roku 1932 - 1938 ako tajomník a redaktor Československého rozhlasu. Po obsadení Košíc v novembri 1938 založil rozhlasové štúdio v Prešove, odkiaľ nechal pred vypuknutím Slovenského národného povstania tajne premiestniť aparatúru a literárny a hudobný archív do povstaleckého centra v Banskej Bystrici, za čo ho v januári 1945 zatklo gestapo. Ešte pred koncom vojny ho z väzenia vyslobodili partizáni z jednotky majora Petrova. Dobitého a ťažko chorého Prídavka previezli do ružomberskej nemocnice, kde mu však už nedokázali pomôcť. Zomrel vo veku 40 rokov, dňa 12. mája 1945. Posmrtne mu udelili štátnu cenu za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji.
Známy sochár Vojtech Löffler (1906 – 1990) mal byť zubným technikom, ako dvadsaťjeden ročný však zahorel láskou k umeniu a začal sa venovať sochárskej tvorbe. Je autorom fontány v kúpeľnom parku pri obci Štós, kde má aj vlastnú bustu i monumentálneho súsošia v Dargovskom priesmyku. Počas štúdijných ciest navštívil mnoho krajín, vrátane Poľska, Maďarska, USA, Kanady, Libanonu, Egypta, Grécka či Francúzska, kde sa niekoľkokrát stretol so svetoznámym maliarom Pablom Picassom. V roku 1945 ho ako občana maďarskej národnosti odvliekli do ZSSR, kde až do roku 1947 pracoval v sochárskej skupine v zajateckom tábore (viac o odsune Maďarov zo slovenského územia sa dočítate tu: Cintorín v Turnianskej Novej Vsi). V Košiciach je po ňom pomenované múzeum na Alžbetinej ulici. Vystavené tam sú nielen Löfflerove diela a predmety jeho osobnej potreby (okuliare, knihy, lampa atď.), ale i obrazy od miestnych umelcov. Na košickom Verejnom cintoríne má hrob na parcele č. VIII.
Nemenej významnou osobnosťou bol Július Jakoby (1903-1985), ktorého hrob sa nachádza na parcele č. XVIII. Diela tohto maliara zaujali aj kurátorov z národných galérií v Prahe či Budapešti, kde Jakobyho maľby s hrdosťou vystavujú. Najviac prác mu však umiestnili vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. O hodnote jeho diel svedčí skutočnosť, že jeho obrazy sa na aukciách predávajú za desiatky tisíc eur. Napríklad portrét Akt ženy z roku 1932 vydražili za 120 000 eur.
Napokon ešte spomeňme členov rodiny Bauernebl, ktorí odpočívajú v spoločnej krypte na parcele č. VII. Pivo, vyrábané pod ich patronátom od druhej polovice 19. storočia do roku 1944, vraj bolo najlepšie na celom Slovensku. Obľúbené bolo i v Maďarsku a na Podkarpatskej Rusi, získalo tiež viacero ocenení.
Za spoluprácu ďakujeme referentovi Správy mestskej zelene v Košiciach pre styk s verejnosťou, pánovi Mgr. Petrovi Sasákovi, PhD.
Každá parcela je označená rímskou číslicou a rozdelená na sekcie. Pod orientačnými tabuľkami sú umiestnené zoznamy hrobov významných osobností v rámci vymedzenej parcely.
Čo sa týka jednotlivých chránených hrobov osobností mesta, napríklad na parcele č. II odpočíva sochár, rezbár a spoluzakladateľ Hornouhorského múzea (dnes: Východoslovenského múzea v Košiciach) Florián Klimkovics (1831 – 1907), ako i sochár, autor viacerých pamätníkov, ktorý po druhej svetovej vojne pôsobil v Paríži, Gábor Terbóts (1918 – 1992). Pre ilustráciu pestrosti povolaní pochovaných osobností spomeňme aspoň niekoľko ďalších hrobov:
Na parcele č. VII nájdeme hroby staviteľa, vedúceho rekonštrukčných prác na hoteli Bankov v rokoch 1934 – 1935 Istvána Vécseya (1891 – 1959) a majiteľa miestneho pohrebného ústavu Gézu Rohringera (1870 – 1955). Tragický osud zasiahol Štefana Ráškyho (1893 – 1945), ktorého symbolický hrob sa nachádza na parcele č. VIII. Tento kurič Mestských verejných podnikov a funkcionár KSČ bol kvôli svojim politickým názorom deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen neďaleko Berlína, kde zahynul.
Na parcele č. IX pochovali mestského záhradníka, ktorý zriadil park medzi Dómom svätej Alžbety a divadlom, Adolfa Uhla (1837 – 1887).
Na parcele č. XVI sú uložené pozostatky týchto osobností: Hlavného mestského inžinier Ing. Richarda Rösslera (1855 – 1935); majiteľa strojárne Gyula Ruszinyáka (1903 – 1982); disidenta a poslanca NR SR Marcela Strýka (1955 – 1994) – písali sme o ňom v tomto článku:
Smrť košického disidenta; riaditeľa ľudovej školy Jánosa Szendröia (1854 – 1941) či technického komisára Ing. Antonína Šeda (1891 – 1938).
Na parcele č. XVII sa nachádzajú hroby maďarských vojakov, obetí bombardovania Košíc (o bombovom útoku na východoslovenskú metropolu sme písali tu: Keď na košice padali bomby) Lajosa Dieho (1921 – 1941), Bertalana Németha (1903 – 1941) a Józsefa Pócsiho (1914 – 1941).
Na parcele č. XVIII boli pochovaní: akademický maliar Andrej Doboš (1911 – 1997); hoteliér František Havlíček (1855 – 1933); cigánsky primáš János Orgován (1882 – 1931); hlavný finančný radca István Szekeres (1868 – 1943), riaditeľ tlačiarne Gusztáv Wittich (1875 – 1934) a ďalší.
Pristavme sa však pri zosnulých, ktorých pôsobenie presiahlo hranice mesta Košice, resp. východoslovenského regiónu. Takou osobnosťou bol napríklad slovenský národný činiteľ, rozhlasový redaktor, spisovateľ a kultúrny pracovník Anton Prídavok (1904 – 1945), ktorého hrob nájdeme na parcele č. II. Aj keď sa narodil v Kežmarku, jeho činnosť bola spätá s Košicami, kde pracoval najprv ako učiteľ (v r. 1923 – 1927) a od roku 1932 - 1938 ako tajomník a redaktor Československého rozhlasu. Po obsadení Košíc v novembri 1938 založil rozhlasové štúdio v Prešove, odkiaľ nechal pred vypuknutím Slovenského národného povstania tajne premiestniť aparatúru a literárny a hudobný archív do povstaleckého centra v Banskej Bystrici, za čo ho v januári 1945 zatklo gestapo. Ešte pred koncom vojny ho z väzenia vyslobodili partizáni z jednotky majora Petrova. Dobitého a ťažko chorého Prídavka previezli do ružomberskej nemocnice, kde mu však už nedokázali pomôcť. Zomrel vo veku 40 rokov, dňa 12. mája 1945. Posmrtne mu udelili štátnu cenu za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji.
Známy sochár Vojtech Löffler (1906 – 1990) mal byť zubným technikom, ako dvadsaťjeden ročný však zahorel láskou k umeniu a začal sa venovať sochárskej tvorbe. Je autorom fontány v kúpeľnom parku pri obci Štós, kde má aj vlastnú bustu i monumentálneho súsošia v Dargovskom priesmyku. Počas štúdijných ciest navštívil mnoho krajín, vrátane Poľska, Maďarska, USA, Kanady, Libanonu, Egypta, Grécka či Francúzska, kde sa niekoľkokrát stretol so svetoznámym maliarom Pablom Picassom. V roku 1945 ho ako občana maďarskej národnosti odvliekli do ZSSR, kde až do roku 1947 pracoval v sochárskej skupine v zajateckom tábore (viac o odsune Maďarov zo slovenského územia sa dočítate tu: Cintorín v Turnianskej Novej Vsi). V Košiciach je po ňom pomenované múzeum na Alžbetinej ulici. Vystavené tam sú nielen Löfflerove diela a predmety jeho osobnej potreby (okuliare, knihy, lampa atď.), ale i obrazy od miestnych umelcov. Na košickom Verejnom cintoríne má hrob na parcele č. VIII.
Nemenej významnou osobnosťou bol Július Jakoby (1903-1985), ktorého hrob sa nachádza na parcele č. XVIII. Diela tohto maliara zaujali aj kurátorov z národných galérií v Prahe či Budapešti, kde Jakobyho maľby s hrdosťou vystavujú. Najviac prác mu však umiestnili vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. O hodnote jeho diel svedčí skutočnosť, že jeho obrazy sa na aukciách predávajú za desiatky tisíc eur. Napríklad portrét Akt ženy z roku 1932 vydražili za 120 000 eur.
Napokon ešte spomeňme členov rodiny Bauernebl, ktorí odpočívajú v spoločnej krypte na parcele č. VII. Pivo, vyrábané pod ich patronátom od druhej polovice 19. storočia do roku 1944, vraj bolo najlepšie na celom Slovensku. Obľúbené bolo i v Maďarsku a na Podkarpatskej Rusi, získalo tiež viacero ocenení.
Za spoluprácu ďakujeme referentovi Správy mestskej zelene v Košiciach pre styk s verejnosťou, pánovi Mgr. Petrovi Sasákovi, PhD.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 12. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 23 fotografií
