Pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa

13.06.2014

Najväčšia krypta v Trnave

Trnavská arcidiecéza sprístupňuje verejnosti hrobky pod trnavskými kostolmi pri zvláštnych príležitostiach. Redaktori odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo mali možnosť nazrieť do útrob unikátnej krypty pod Katedrálu sv. Jána Krstiteľa vďaka láskavému súhlasu vedenia Arcibiskupského úradu v Trnave. Pozrite sa s nami do podzemných priestorov jednej z najvzácnejších a najrozsiahlejších hrobiek na Slovensku.

Monumentálna stavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa, ktorá je súčasťou komplexu budov bývalej Trnavskej univerzity, sa nachádza v severozápadnej časti Trnavy. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773. Murárske práce na univerzitnom kostole boli v lete 1637 zhruba skončené, takže koncom augusta mohlo dôjsť k vysviacke chrámu. Pri tejto príležitosti boli usporiadané veľkolepé slávnosti. Dňa 30. augusta 1637 kostol vysvätil jágerský biskup Juraj Lippay pod titulom a patronátom sv. Jána Krstiteľa. „Kardinál Pázmany sa vysviacky už nedožil, takže prvú svätú omšu v chráme slúžil nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lósy. Navečer boli s veľkou pompou pri svetle fakieľ prenesené do chrámovej krypty pozostatky siedmich mladých príslušníkov rodiny Esterházyovcov,“ vysvetľuje Mgr. Michal Žitňanský z Odboru vzdelávania, športu a kultúry z Mestského úradu Trnava s tým, že už v tých časoch sa univerzitný kostol stával napriek nedokončeniu výzdoby dejiskom rozličných slávnosti.

V kostole v roku 1640 v deň sv. Ignáca z Loyoly oslavovalo trnavské kolégium sté výročie Spoločnosti Ježišovej, pričom došlo aj k príležitostnej, no pritom údajne nádhernej dekorácii chrámu, ktorá vraj uviedla trnavských i vidieckych účastníkov osláv do vytrženia. O rok neskôr tu bola pochovaná s neobyčajným prepychom palatínova manželka Kristína Nyári. Mikuláš Esterházy dal pri tejto príležitosti pokryť steny chrámu čiernym súknom a vybudovať v kostole impozantný katafalk (castrumdoloris), okolo ktorého horelo vo dne i v noci 1 100 pozlátených a umelecky prevedených lampášov. Napokon dňa 2. septembra 1645 zomrel aj sám zakladateľ chrámu, ktorý bol uložený taktiež s veľkou pompou do krypty univerzitného kostola.

Vstup do krýpt
Vchod do krýpt sa nachádza uprostred svätyne. V minulosti tu bola v dlažbe osadená kamenná doska z roku 1700, ktorá mala pripomínať zásluhy rodiny Esterházyových. Kameň však pri otvorení hrobky v roku 2006 praskol a odvtedy ho provizórne nahradili drevenou doskou. „Kamenná doska je v súčasnosti u reštaurátora, ktorý má posúdiť, či je možné ho zreštaurovať, alebo bude nutné zaobstarať nový kameň,“ informoval nás vicerektor Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave PaedDr. Ján Vido.

IMG_6827Miesto odpočinku jezuitov aj Esterházyovcov
Pod katedrálou našlo miesto posledného odpočinku množstvo kňazov. Ako povedal PaedDr. J. Vido, krypty sa stali miestom odpočinku rodiny palatína Esterházyho, ako aj všetkých kňazov – jezuitov, ktorí v katedrále pôsobili. Dominantný priestor pod svätyňou patrí hrobke rodiny palatína Esterházyho, ktorý bol donátorom mesta Trnava, Trnavskej univerzity, aj katedrály. Pod loďou sú uložené ostatky kňazov a bratov zo Spoločnosti Ježišovej. Krypta je napríklad miestom posledného odpočinku jezuitského kňaza, misionára a mučeníka Jána Simonidesa.

Zničenie hrobiek
Žiaľ, pokoj tejto krypty bol v 20. storočí porušený, nakoľko hrobky boli v 60-tych rokoch zdevastované. Páchateľov sa síce neskôr podarilo odhaliť a odsúdiť, avšak v krypte ostali nenávratne zničené vzácne sarkofágy rodiny Estarházyovcov a znesvätené niektoré z ostatkov. Naposledy v hrobke pochovali biskupa mons. Petra Dubovského v roku 2008 a predtým biskupa mons. Pavla Hnilicu v roku 2006.

Rekonštrukcia chrámu
Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. V druhej. polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. V roku 1942 sa začala realizovať generálna konzervácia chrámovej výzdoby. V rokoch 1958 – 1963 prebehlo čiastočné reštaurovanie bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989. Reštauračné práce prebiehajú až doteraz.

Pre verejnosť
Trnavská arcidiecéza sprístupňuje kryptu pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa pre širokú verejnosť len ojedinele pri zvláštnych príležitostiach. Naposledy to bolo v roku 2011 počas Sviatku všetkých svätých. Katedrálny chrám v roku 2003 navštívil aj pápež Ján Pavol II, čo pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom.

Ďalšie trnavské krypty
Krypty sa nachádzajú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi. Hrobky sú napríklad v Bazilike sv. Mikuláša, v kostole sv. Anny, rovnako tak u františkánov v kostole sv. Jakuba. V minulosti sa dokonca tradovalo, že trnavské krypty sú pod zemou prepojené. O tom, či to tak naozaj je, sa presvedčíme niekedy v budúcnosti.

Pripravil Marcel Lincényi, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP marec 2014
 
Späť na tému Z histórie

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 15 fotografií
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku