Košice majú najrozsiahlejšie pohrebisko na Slovensku. Je ním Verejný cintorín s rozlohou viac ako 32 hektárov a zhruba 32-tisícmi hrobových miest. Začiatok výstavby cintorína siaha do osemdesiatych rokov devätnásteho storočia, keď už boli kapacity starších mestských pohrebísk naplnené. K oficiálnemu otvoreniu cintorína došlo v roku 1889 po dokončení budovy pre správcu pohrebiska, ako aj pohrebnej kancelárie a márnice s piatimi boxmi.
Prvé hroby boli umiestnené v južnej časti cintorína. Postupne sa však toto pietne miesto rozširovalo smerom na sever ku kopcu nazývanému Šibeničný vrch, kde popravovali zločincov, ktorí neboli hodní popravy v centre Košíc. Miesto svojho posledného odpočinku tu najskôr našli dve deti – Andrej a Štefan. Prvý z menovaných mal v čase úmrtia len štyri roky a bol synom domáceho sluhu Antona Zsampáka. Druhým zosnulým bol ročný chlapček tesára Ondreja Kovalcsika. Oboch nebožtíkov pochoval 1. júna 1889 pomocný duchovný Béla Mihályffy.
V súčasnosti sa už na cintoríne nachádzajú štyri sekcie, v ktorých sú pochované výlučne iba deti. Avšak okrem detských hrobov tu tiež natrafíte na desiatky krýpt, kolumbárií a vojnových hrobov. Smrť šiestich tisícov Čechov, Slovákov, Maďarov, Nemcov, Rakúšanov, Rusov, Bulharov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Turkov a Talianov, ktorí umreli počas 1. svetovej vojny, pripomína pamätník znázorňujúci vojaka v zákope. Blízko spomenutého monumentu sa týči obelisk vybudovaný na počesť talianskych vojakov padlých na Slovensku v 1. a 2. svetovej vojne a slovenských vojakov, ktorí bojovali proti nacistom v Taliansku ako partizáni v rokoch 1943 – 1945.
Pozornosť návštevníkov si nepochybne zaslúži i pomník pripomínajúci obetu viac ako 3 000 sovietskych bojovníkov, ktorí padli pri oslobodzovaní Východného Slovenska. Pamätník je umiestnený v centrálnej časti cintorína a okolo neho je rozmiestnených niekoľko individuálnych, ale i spoločných hrobov dôstojníkov a vojakov Červenej armády. Na parcele č. 12 sa taktiež nachádzajú hroby 122 československých a maďarských vojakov z 2. svetovej vojny.
Košický Verejný cintorín je taktiež miestom, kde je možné vzdať poctu hrdinovi SNP, veliteľovi partizánskych jednotiek operujúcich v oblasti Východného Slovenska – Ľudovítovi Kukorellimu. Ten bol pôvodne pochovaný v obci Habura vzdialenej približne 120 km od Košíc. Jeho telo však bolo približne pol roka po pohrebe v Habure exhumované a odoslané na súdnu pitvu, ktorá preukázala, že bol usmrtený guľkou kalibru 6,35 mm. Takéto náboje pritom bežne nepoužívala ani jedna z bojujúcich strán. Dodnes je preto otázne, kto v skutočnosti Kukorelliho zabil a či jeho smrť nebola výsledkom sporu so sovietskym kapitánom Viktorom Kukinom, ktorý obvinil Kukorelliho spolubojovníkov zo zrady. Kukorelliho hrob je zároveň jedným z miest, o ktoré sa má starať spoločnosť Rekviem s. r. o., spravujúca Verejný cintorín na základe nájomnej zmluvy s mestom Košice od novembra 1994. Starostlivosť o tento náhrobok totiž ustanovuje všeobecné záväzné nariadenie (VZN) mesta. Navyše, podľa VZN správca cintorína taktiež zodpovedá za stav spomenutých pamätníkov a hrobov vojakov z 1. a 2. svetovej vojny, ako i hromadného hrobu Košičanov, ktorých obesili maďarskí fašisti na stromoch pozdĺž Hlavnej ulice počas okupácie Košíc v januári 1945. Ďalej aj pamätníka Neznámeho vojaka, ktorý figuruje v zozname národných kultúrnych pamiatok a miesta posledného odpočinku odporcov fašizmu postrieľaných pri Ťahanovskom tuneli na sklonku 2. svetovej vojny. Najväčší cintorín na Slovensku
Teda okrem obvyklých povinností, akými sú kosenie, orezávanie stromov a živých plotov, odvoz odpadu, zametanie a čistenie komunikácií, údržba vodovodu, zber lístia, či výkop hrobov, pracovníci Rekviem-u musia dohliadať aj na perfektný stav vzácnych hrobových miest a pamätníkov. Úsilie pracovníkov pohrebiska však z času na čas narúša vyčíňanie vandalov. V apríli tohto roka bolo poškodených asi 5 náhrobných kameňov, čo stále vyšetruje polícia. Avšak rozsah tohtoročného vandalizmu je neporovnateľný s udalosťou z apríla 2002, keď bolo poškodených 135 hrobov v samostatnej a oddelenej židovskej časti cintorína. Židovskej náboženskej obci sa, našťastie, vďaka finančným darom od štedrých jednotlivcov a príspevkom z rôznych organizácií podarilo zničené pohrebisko obnoviť. Verejný cintorín v Košiciach je tiež miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností. Pochovaný tu je napríklad sochár Vojtech Löffler, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským umelcom 20. storočia, akademický maliar Július Jakoby, alebo básnik Anton Prídavok. V decembri 1994 boli na košickom pohrebisku uložené telesné pozostatky Marcela Strýka, jednej z vedúcich osobností Nežnej revolúcie, filozofa, disidenta, zakladateľa Občianskeho fóra v Košiciach a poslanca SNR. Presný dátum jeho smrti nie je dodnes známy, nakoľko zomrel sám vo svojom byte, po vykrvácaní prasknutých pažerákových žíl. Obhliadajúci lekár dokázal určiť iba približný termín úmrtia – niekedy medzi 3. až 5. decembrom 1994. Preto nemá ani na náhrobku uvedený dátum smrti. Marcel Strýko bol in memoriam ocenený za trvalý prínos pre slobodnú demokratickú spoločnosť. Bielu vranu zaňho prevzal v roku 2012 syn Martin.
Pozornosť médií si vyslúžil aj pohreb kapitána Edmunda Makovníka, ktorý zahynul v Afganistane. Na slávnostnej smútočnej rozlúčke s kapitánom Makovníkom konanej dňa 2. januára 2014 sa zúčastnil vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič a bývalý minister obrany Martin Glváč. Pri obhliadke tak rozsiahleho pohrebiska by ste však narazili aj na desiatky ďalších viac, či menej významných osobností.
Návštevníci cintorína navyše môžu obdivovať množstvo veveričiek pobehujúcich medzi náhrobkami. Pozitívom je i možnosť zapožičania si nádob na polievanie kvetov. Visia doslova na každom vodovodnom kohútiku. Príbuzní umierajúcich a tí, ktorí chcú byť pripravení na smrť už v predstihu, môžu prísť, aby si vybrali miesto svojho posledného odpočinku. Spoločnosť Rekviem pripravila niekoľko hrobov, ktoré ponúka na predaj. Napriek obrovskej rozlohe pohrebiska a doposiaľ neobsadeným hrobovým miestam je vysoko pravdepodobné, že sa v dohľadnej dobe kapacita cintorína naplní. Košičania však majú na výber viacero pohrebísk – urnový háj pri krematóriu na kraji mesta, cintoríny v mestských častiach Ťahanovce a Barca, tzv. Južný cintorín, ktorý sa nachádza za obradnou sálou na Verejnom cintoríne a ďalšie. Najnovším z nich je spomínaný Južný cintorín. Predaj výklenkov na ukladanie popolníc v kolumbáriách a urnových hrobov na tomto pietnom mieste spustila spoločnosť Rekviem v roku 2011.
Menovaná firma v minulosti taktiež spravovala cintorín svätej Rozálie, nachádzajúci sa na opačnej strane mesta, neďaleko Kalvárie, ktorý bol v máji 2016 prinavrátený rímskokatolíckej cirkvi. Podľa vyjadrenia súčasného správcu cintorína svätej Rozálie, farnosti sv. Ondreja v Košiciach, spoločnosť zabezpečovala riadnu údržbu pohrebiska viac ako desaťročie. Najjasnejší dôkaz o profesionalite Rekviem-u však poskytuje najmä súčasný stav košického Verejného cintorína.
