Náhle úmrtia športovcov
Športovcov často vnímame ako stelesnenie zdravia, výnimočného životného štýlu či nezraniteľnosti. Možnosť, že aj vysoko trénovaní športovci či profesionáli môžu byť potenciálne nositeľmi srdcového ochorenia, sa javí „zvonku“ ako nepravdepodobná. A predsa, náhle srdcové úmrtia športovcov sa vyskytujú u nás, ale i na celom svete, zvyčajne bez predchádzajúcich symptómov.
Ako prezrádza v rozhovore Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD. MPH, primár neštátneho zdravotníckeho zariadenia SPORTMED zameraného na vykonávanie preventívnych telovýchovno-lekárskych prehliadok, funkčných vyšetrení a diagnostiky trénovanosti profesionálnych aj amatérskych športovcov, každý pohyb istým spôsobom predstavuje záťaž pre organizmus. „Na Slovensku legislatívne zmeny obmedzili preventívne kontroly športovcov a absolvovanie lekárskej prehliadky ponechali na ich individuálnom rozhodnutí. A tí ju často zbytočne podceňujú.“
Stretávate sa pri vašej práci so syndrómom náhleho úmrtia športovcov?
Syndróm náhleho úmrtia pri športe je, čím ďalej, tým viac, aktuálnou témou. Náhlych úmrtí pri športe pribúda. Nie sú to len starší športovci, ale často aj mladí ľudia. Táto téma je často medializovaná, hoci do médií sa spravidla dostanú len tí športovci, ktorí zomreli pri významnom zápase či podujatí. Veľa športovcov umiera však aj v domácom prostredí a, žiaľbohu, nie sú vedené presné štatistiky, aby sme vedeli, koľko ich zomrie pri športovom výkone či tesne po ňom. Často sa napíše do diagnózy zlyhanie srdca, čo je najčastejšia príčina náhleho úmrtia, ale málokedy sa ten prípad rozoberá tak, aby sme vedeli presne povedať, čo viedlo k tomuto zlyhaniu. Naše zariadenie telovýchovného lekárstva tvrdo dbá na to, aby každý športovec absolvoval preventívnu telovýchovno-lekársku prehliadku, kde pri záťaži organizmu vieme odhaliť skryté vady. Nielen metabolické, ale hlavne skryté vady srdca a ciev, ktoré by mohli viesť pri záťaži k zlyhaniu či úmrtiu športovca. Požiadavku na povinné telovýchovné prehliadky rieši aj nový zákon o športe, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní.
Za socializmu zrejme fungovali preventívne prehliadky športovcov na lepšej úrovni ako dnes. V čom vidíte zásadný problém?
Zásadný problém je v tom, že za socializmu boli telovýchovno-lekárske prehliadky zakotvené v zákone. Každý, kto športoval na akejkoľvek úrovni, musel mať absolvovanú preventívnu lekársku prehliadku. Dostal potvrdenie do registračného preukazu, bez neho sa nemohol zúčastniť súťaží v organizovanom športe. Zákon o športe pochádza ešte z roku 1962, a hoci ho nikto nezrušil, prestal sa po nežnej revolúcii dodržiavať. Na Slovensku legislatívne zmeny obmedzili preventívne kontroly športovcov a absolvovanie lekárskej prehliadky ponechali na ich individuálnom rozhodnutí. Mnohí dnešní športovci nevedia, že existujú telovýchovno-lekárske pracoviská, môžu ísť na telovýchovno-lekársku prehliadku a otestovať svoj zdravotný stav. Navyše, v roku 2003 vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac zrušil telovýchovné lekárstvo ako medicínsky odbor, takže tieto pracoviská začali postupne zanikať. Zostalo len pár zariadení pri fakultných nemocniciach, alebo služby preventívneho telovýchovného lekárstva poskytujú privátne zdravotnícke zariadenia.
Toto boli aj dôvody, prečo bolo nutné pristúpiť k zmenám v pripravovanom zákone o športe?
Aj vzhľadom k pribúdajúcim náhlym úmrtiam pri športe sme sa snažili iniciovať, aby v zákone o športe bola zavedená povinnosť preventívnych telovýchovných prehliadok. Zatiaľ to vyzerá, že sa nám to podarí dotiahnuť do úspešného konca. Zákon je v druhom čítaní a mal by platiť od 1. januára 2016. Preventívna prehliadka nebude vyžadovaná od všetkých športovcov, ale iba od vrcholových a profesionálnych športovcov. Urobili sme istý konsenzus v tomto smere, keďže napríklad šachové alebo turistické kluby nesúhlasili s týmto návrhom. Osobne som toho názoru, že preventívne prehliadky v športe sú nevyhnutné a je jedno, či má športovec štyri, alebo sto rokov. Aj pri futbale majú špeciálne prehliadky len futbalisti I. a II. ligy, to však neznamená, že náhle úmrtie nehrozí aj športovcom v III. lige alebo dorastencom. K zákonu o športe máme pripravenú aj vykonávaciu vyhlášku, ktorá by mala platiť tiež od januára budúceho roka.
Spomínali ste, že napríklad turistické či šachové organizácie boli proti povinným telovýchovným prehliadkam. Im hrozí menšie riziko náhleho úmrtia ako napríklad vrcholovým športovcom?
Každý šport, každý pohyb predstavuje svojím spôsobom určitú záťaž pre organizmus. Či sú to turisti, alebo šachisti, ktorí síce nemajú fyzické zaťaženie, ale o to väčšmi je na nich vyvíjaný psychický tlak. Každý človek by mal byť otestovaný nakoľko jeho telo zvláda danú záťaž. My športovcom napríklad spravíme diagnostiku trénovanosti, pomocou ktorej zistia, ako na tom sú kondične a v čom sa môžu zlepšiť. Tiež, ako majú športovať efektívne, aby im nehrozili prípadné náhle zlyhania srdca. Vykonávame preventívne telovýchovno-lekárske prehliadky a venujeme sa aj poradenstvu k výžive, pitnému režimu a redukcii hmotnosti. Je to pre športovcov investícia zhruba 30 eur raz ročne, čo mesačne vychádza na necelé tri eurá. Pri takejto minimálnej investícii majú však istotu v tom, akú záťaž môžu absolvovať, aby športovali zdravo a boli dlho fit.
Právo na preventívnu prehliadku má však u nás každý nad 18 rokov raz za dva roky cez zdravotnú poisťovňu. V čom sú „preventívky“ športovcov náročnejšie?
Podstata telovýchovno-lekárskej prehliadky je v tom, že by mala byť robená raz ročne, raz za dva roky nestačí. Napríklad cukrovka sa pri poruche metabolizmu môže rozbehnúť veľmi rýchlo, v priebehu pár mesiacov či týždňov. Kým bežný poistenec má nárok zo zákona na bezplatnú zdravotnú prehliadku zo zdravotnej poisťovne, telovýchovno-lekárske prehliadky nie sú hradené poisťovňou vôbec. Platí si ich športovec sám. Pre niektorých to predstavuje problém, hoci to nie je finančne náročná záležitosť. Základný rozdiel v týchto preventívnych prehliadkach je v tom, že všeobecný lekár vás neotestuje pri záťaži, avšak u telovýchovného lekára ide vždy o testovanie pri záťaži. Ak športujete alebo sa pripravujete na preteky – hoci aj amatérske, samozrejme bez ohľadu na vek a kategóriu, počnúc od žiackych kategórií, až po tie seniorské a tie obzvlášť – nestačí vám len bežné vyšetrenie v pokoji.
Čo všetko sa z takéhoto vyšetrenia dá zistiť?
Odhalí patologické reakcie organizmu na záťaž, teda tie signály, ktoré nie sú v kľude zaznamenané. V rámci preventívnej telovýchovno-lekárskej prehliadky sa robí aj športová diagnostika, čím sa môžu presne určiť optimálne tréningové zóny (vyjadrené srdcovou frekvenciou, záťažou na bicykli, tempom behu a podobne), diagnostikovať kondíciu a odporučiť adekvátnu záťaž, primeranú veku a kondícií. Súčasne stanovíme možnú výkonnosť, a to je podstata telovýchovno-lekárskej prehliadky. Keď neberieme do úvahy úrazovú príčinu, tak ochorenie srdca zapríčiňuje až 80 % prípadov takýchto náhlych úmrtí. Ide hlavne o vrodené alebo dedičné štrukturálne a aj funkčné abnormality srdcovocievneho systému. Fyzická aktivita potom býva urýchľujúcim faktorom náhleho úmrtia športovca v dôsledku vzniku významnej poruchy srdcového rytmu, ktorá vzniká na poškodenom srdci. Treba si uvedomiť, že mladí a aktívni ľudia, aj starší, ktorí športujú, neumierajú v kľude, doma na posteli. Umierajú pri záťaži, alebo tesne po nej. My teda musíme poznať reakciu tela na záťaž a nie reakciu v pokoji, ktorá je v 95 % takmer vždy normálna.
Týka sa syndróm náhleho úmrtia najmä vekovo mladých ľudí, alebo aj tých starších, napríklad 50-nikov?
Umierajú športovci vo všetkých vekových kategóriách. Ani úplne zdravý človek, ktorý má svoju perfektnú kondíciu potvrdenú lekárskou pečiatkou, nie je celkom bez rizika. Medializované sú najmä prípady úmrtia mladých športovcov. Podľa orientačných štatistík vo svete, vek od 20 do 25 rokov je kritickou hranicou. Keď má telo nejakú zdravotnú vadu, ktorá trvá niekoľko rokov, zvykne sa v tom veku prejaviť. Náhle úmrtie vrcholových športovcov však nie sú nezvyčajné. Dôvody bývajú rôzne. Niekomu napriek trénovanému organizmu ublíži priveľká fyzická záťaž zle rozvrhnutých tréningových dávok a inému až po tragickej udalosti nájdu skrytú vrodenú chybu, napríklad hypertrofický myokard. Niektoré kluby však z finančných dôvodov na preventívne prehliadky so špeciálnymi vyšetreniami rezignujú.
Ako sú na tom s preventívnymi prehliadkami športovci v zahraničí?
Syndróm náhleho úmrtia športovcov je problémom v mnohých krajinách. Ako športoví lekári sa spoločne stretávame aj na rôznych medzinárodných fórach, kongresoch či olympiádach. Každá krajina to má legislatívne inak upravené. Napríklad v Taliansku je to absolútne prísne dodržiavané a každý športovec musí mať preventívnu telovýchovno-lekársku prehliadku, v Rakúsku však už nie. V Čechách je to obdobné ako u nás. Spojené štáty americké majú veľmi liberálne zákony, čo sa prejavuje tak, že povinné zdravotné prehliadky majú len študenti na univerzitách, ktorí sa venujú športu. Telovýchovno-lekárska prevencia tam závisí najmä od profesionálnych klubov, či to od hráčov budú vyžadovať alebo nie. Často, napríklad v hokeji, má hráč vo svojom plate zohľadnené aj to, že sa musí starať o svoje zdravie. Je to jeho povinnosť.
Od roku 2001 do 2008 ste pracovali ako predseda lekárskej komisie Slovenského olympijského výboru a navyše, od roku 2012 ste predsedom Komisie športovej medicíny a športových vied tohto výboru. Na takomto podujatí sú zrejme športovci pod dôkladným zdravotným dohľadom...
Veľmi dôležitá je prevencia zranení, dôkladná príprava na tréning a samotná súťaž. Pre športovcov, ktorí sa dopracovali až k účasti na olympiáde, sme zaviedli povinnosť absolvovať telovýchovno-lekársku prehliadku. Majú to dokonca zakotvené v zmluve o reprezentácii pri účasti na olympijských hrách.
V čom robia športovci často chyby v praxi, pokiaľ ide o ich zdravie či predchádzanie rôznym ochoreniam či dokonca úmrtiu?
Podľa mojich postrehov vo vrcholovom športe zhruba 30 % vrcholových športovcov dbá o svoje zdravie a venuje sa mu nielen tak, že absolvuje preventívnu prehliadku, ale zaujíma sa o svoj organizmus ako celok. Dbá na správny životný štýl, pitný režim, životosprávu, pohybové aktivity. Až 70 % ostatných športovcov síce z času na čas podajú extrémne dobrý výkon v určitej športovej disciplíne, možno sa stanú aj „hviezdou“, myslia si, že im to stačí. Je to však veľmi krátkodobé riešenie. Väčšinou takýto výkon je jednorazový a už nikdy sa nezopakuje, pretože telu chýba dlhodobá starostlivosť. Docieliť, aby športovec podal na tréningu najlepší a najtvrdší výkon je pomerne jednoduché. Následná regenerácia má ale oveľa väčší vplyv na výsledné zlepšenie výkonnosti. Pokiaľ by telo dostávalo neustále impulzy vo forme tvrdých a dlhotrvajúcich tréningov bez adekvátnej regenerácie, výsledné zlepšenie by nikdy neprišlo. Je to o určitom uvedomení si vlastného zdravia a vlastných možností, či už ide o športovcov alebo ich trénerov.
Aj deti často zastihne „tichá“ smrť pri nejakom športovom výkone. Je podľa vás športovanie detí a ich prevencia v základných školách dostatočná?
Telesná výchova na školách je v súčasnosti absolútna katastrofa. Školy väčšinou nemajú vhodne vybavené telocvične, vzdelaných učiteľov, počet hodín telesnej výchovy klesá. Školy sú plne vybavené Wi-fi, tabletmi a počítačmi, čo spôsobuje, že deti nemajú záujem vyjsť na dvor. Aj počas hodín telesnej výchovy má každé druhé dieťa papier od lekára, že nemôže cvičiť, alebo inú vhodnú výhovorku. Keď pred časom jeden náš kolega organizoval v základnej škole atletický krúžok, ktorého sa mohol zúčastniť každý bezplatne, neprihlásil sa mu nikto. Nedostatok pohybovej aktivity sa však vzťahuje aj na domáce prostredie. Fakt, že doba priniesla mobilné telefóny, notebooky a televízie s 200 kanálmi je už samozrejmosťou a vhodnou výhovorkou. Týmto fenoménom je poznačená celá populácia, a to nielen na Slovensku.
Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2015
Ako prezrádza v rozhovore Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD. MPH, primár neštátneho zdravotníckeho zariadenia SPORTMED zameraného na vykonávanie preventívnych telovýchovno-lekárskych prehliadok, funkčných vyšetrení a diagnostiky trénovanosti profesionálnych aj amatérskych športovcov, každý pohyb istým spôsobom predstavuje záťaž pre organizmus. „Na Slovensku legislatívne zmeny obmedzili preventívne kontroly športovcov a absolvovanie lekárskej prehliadky ponechali na ich individuálnom rozhodnutí. A tí ju často zbytočne podceňujú.“
Stretávate sa pri vašej práci so syndrómom náhleho úmrtia športovcov?
Syndróm náhleho úmrtia pri športe je, čím ďalej, tým viac, aktuálnou témou. Náhlych úmrtí pri športe pribúda. Nie sú to len starší športovci, ale často aj mladí ľudia. Táto téma je často medializovaná, hoci do médií sa spravidla dostanú len tí športovci, ktorí zomreli pri významnom zápase či podujatí. Veľa športovcov umiera však aj v domácom prostredí a, žiaľbohu, nie sú vedené presné štatistiky, aby sme vedeli, koľko ich zomrie pri športovom výkone či tesne po ňom. Často sa napíše do diagnózy zlyhanie srdca, čo je najčastejšia príčina náhleho úmrtia, ale málokedy sa ten prípad rozoberá tak, aby sme vedeli presne povedať, čo viedlo k tomuto zlyhaniu. Naše zariadenie telovýchovného lekárstva tvrdo dbá na to, aby každý športovec absolvoval preventívnu telovýchovno-lekársku prehliadku, kde pri záťaži organizmu vieme odhaliť skryté vady. Nielen metabolické, ale hlavne skryté vady srdca a ciev, ktoré by mohli viesť pri záťaži k zlyhaniu či úmrtiu športovca. Požiadavku na povinné telovýchovné prehliadky rieši aj nový zákon o športe, ktorý je momentálne v pripomienkovom konaní.
Za socializmu zrejme fungovali preventívne prehliadky športovcov na lepšej úrovni ako dnes. V čom vidíte zásadný problém?
Zásadný problém je v tom, že za socializmu boli telovýchovno-lekárske prehliadky zakotvené v zákone. Každý, kto športoval na akejkoľvek úrovni, musel mať absolvovanú preventívnu lekársku prehliadku. Dostal potvrdenie do registračného preukazu, bez neho sa nemohol zúčastniť súťaží v organizovanom športe. Zákon o športe pochádza ešte z roku 1962, a hoci ho nikto nezrušil, prestal sa po nežnej revolúcii dodržiavať. Na Slovensku legislatívne zmeny obmedzili preventívne kontroly športovcov a absolvovanie lekárskej prehliadky ponechali na ich individuálnom rozhodnutí. Mnohí dnešní športovci nevedia, že existujú telovýchovno-lekárske pracoviská, môžu ísť na telovýchovno-lekársku prehliadku a otestovať svoj zdravotný stav. Navyše, v roku 2003 vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac zrušil telovýchovné lekárstvo ako medicínsky odbor, takže tieto pracoviská začali postupne zanikať. Zostalo len pár zariadení pri fakultných nemocniciach, alebo služby preventívneho telovýchovného lekárstva poskytujú privátne zdravotnícke zariadenia.
Toto boli aj dôvody, prečo bolo nutné pristúpiť k zmenám v pripravovanom zákone o športe?
Aj vzhľadom k pribúdajúcim náhlym úmrtiam pri športe sme sa snažili iniciovať, aby v zákone o športe bola zavedená povinnosť preventívnych telovýchovných prehliadok. Zatiaľ to vyzerá, že sa nám to podarí dotiahnuť do úspešného konca. Zákon je v druhom čítaní a mal by platiť od 1. januára 2016. Preventívna prehliadka nebude vyžadovaná od všetkých športovcov, ale iba od vrcholových a profesionálnych športovcov. Urobili sme istý konsenzus v tomto smere, keďže napríklad šachové alebo turistické kluby nesúhlasili s týmto návrhom. Osobne som toho názoru, že preventívne prehliadky v športe sú nevyhnutné a je jedno, či má športovec štyri, alebo sto rokov. Aj pri futbale majú špeciálne prehliadky len futbalisti I. a II. ligy, to však neznamená, že náhle úmrtie nehrozí aj športovcom v III. lige alebo dorastencom. K zákonu o športe máme pripravenú aj vykonávaciu vyhlášku, ktorá by mala platiť tiež od januára budúceho roka.
Spomínali ste, že napríklad turistické či šachové organizácie boli proti povinným telovýchovným prehliadkam. Im hrozí menšie riziko náhleho úmrtia ako napríklad vrcholovým športovcom?
Každý šport, každý pohyb predstavuje svojím spôsobom určitú záťaž pre organizmus. Či sú to turisti, alebo šachisti, ktorí síce nemajú fyzické zaťaženie, ale o to väčšmi je na nich vyvíjaný psychický tlak. Každý človek by mal byť otestovaný nakoľko jeho telo zvláda danú záťaž. My športovcom napríklad spravíme diagnostiku trénovanosti, pomocou ktorej zistia, ako na tom sú kondične a v čom sa môžu zlepšiť. Tiež, ako majú športovať efektívne, aby im nehrozili prípadné náhle zlyhania srdca. Vykonávame preventívne telovýchovno-lekárske prehliadky a venujeme sa aj poradenstvu k výžive, pitnému režimu a redukcii hmotnosti. Je to pre športovcov investícia zhruba 30 eur raz ročne, čo mesačne vychádza na necelé tri eurá. Pri takejto minimálnej investícii majú však istotu v tom, akú záťaž môžu absolvovať, aby športovali zdravo a boli dlho fit.
Právo na preventívnu prehliadku má však u nás každý nad 18 rokov raz za dva roky cez zdravotnú poisťovňu. V čom sú „preventívky“ športovcov náročnejšie?
Podstata telovýchovno-lekárskej prehliadky je v tom, že by mala byť robená raz ročne, raz za dva roky nestačí. Napríklad cukrovka sa pri poruche metabolizmu môže rozbehnúť veľmi rýchlo, v priebehu pár mesiacov či týždňov. Kým bežný poistenec má nárok zo zákona na bezplatnú zdravotnú prehliadku zo zdravotnej poisťovne, telovýchovno-lekárske prehliadky nie sú hradené poisťovňou vôbec. Platí si ich športovec sám. Pre niektorých to predstavuje problém, hoci to nie je finančne náročná záležitosť. Základný rozdiel v týchto preventívnych prehliadkach je v tom, že všeobecný lekár vás neotestuje pri záťaži, avšak u telovýchovného lekára ide vždy o testovanie pri záťaži. Ak športujete alebo sa pripravujete na preteky – hoci aj amatérske, samozrejme bez ohľadu na vek a kategóriu, počnúc od žiackych kategórií, až po tie seniorské a tie obzvlášť – nestačí vám len bežné vyšetrenie v pokoji.
Čo všetko sa z takéhoto vyšetrenia dá zistiť?
Odhalí patologické reakcie organizmu na záťaž, teda tie signály, ktoré nie sú v kľude zaznamenané. V rámci preventívnej telovýchovno-lekárskej prehliadky sa robí aj športová diagnostika, čím sa môžu presne určiť optimálne tréningové zóny (vyjadrené srdcovou frekvenciou, záťažou na bicykli, tempom behu a podobne), diagnostikovať kondíciu a odporučiť adekvátnu záťaž, primeranú veku a kondícií. Súčasne stanovíme možnú výkonnosť, a to je podstata telovýchovno-lekárskej prehliadky. Keď neberieme do úvahy úrazovú príčinu, tak ochorenie srdca zapríčiňuje až 80 % prípadov takýchto náhlych úmrtí. Ide hlavne o vrodené alebo dedičné štrukturálne a aj funkčné abnormality srdcovocievneho systému. Fyzická aktivita potom býva urýchľujúcim faktorom náhleho úmrtia športovca v dôsledku vzniku významnej poruchy srdcového rytmu, ktorá vzniká na poškodenom srdci. Treba si uvedomiť, že mladí a aktívni ľudia, aj starší, ktorí športujú, neumierajú v kľude, doma na posteli. Umierajú pri záťaži, alebo tesne po nej. My teda musíme poznať reakciu tela na záťaž a nie reakciu v pokoji, ktorá je v 95 % takmer vždy normálna.
 |
|
Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH. Primár, traumatológ, chirurg, telovýchovný lekár
Od roku 1991 pracoval v Nemocnici Ministerstva obrany (Vojenskej nemocnici) v Bratislave ako všeobecný chirurg, neskôr ako zástupca oddelenia úrazovej chirurgie a následne ako primár traumatologicko-ortopedického oddelenia. Vykonával funkciu výkonného riaditeľa a generálneho riaditeľa nemocnice. Popri tom robil lekára reprezentačných družstiev Slovenska a od r. 2000 je šéflekárom Slovenského olympijského tímu. Ako vedúci výpravy, vrátane zimných olympijských hier Sydney 2000, Atény 2004, Peking 2008, Londýn 2012, Soči 2014, 1. Európske hry v Baku 2015, stál pri najväčších úspechoch slovenských športovcov. V súčasnosti pracuje ako primár v neštátnom zdravotníckom zariadení Sportmed. Pracuje na chirurgii, ambulancii úrazovej chirurgie, športovej traumatológie a telovýchovného lekárstva a vykonáva artroskopické operácie. Sportmed je neštátne zdravotnícke zariadenie zamerané na vykonávanie preventívnych telovýchovno-lekárskych prehliadok, funkčných vyšetrení a diagnostiky trénovanosti profesionálnych aj amatérskych športovcov. Ponúka skúsenosti odborníkov z odborov všeobecného lekárstva, rehabilitácie, chirurgie, traumatológie, ortopédie športovej a klinickej psychológie, angiológie, diabetológie, realizuje aj vybrané operačné zákroky, hlavne artroskopické operácie (operácie kĺbov). Súčasťou procesu liečby v Sportmed-e je aj rehabilitácia, ktorej sa venujú na rehabilitačnom oddelení. |
Umierajú športovci vo všetkých vekových kategóriách. Ani úplne zdravý človek, ktorý má svoju perfektnú kondíciu potvrdenú lekárskou pečiatkou, nie je celkom bez rizika. Medializované sú najmä prípady úmrtia mladých športovcov. Podľa orientačných štatistík vo svete, vek od 20 do 25 rokov je kritickou hranicou. Keď má telo nejakú zdravotnú vadu, ktorá trvá niekoľko rokov, zvykne sa v tom veku prejaviť. Náhle úmrtie vrcholových športovcov však nie sú nezvyčajné. Dôvody bývajú rôzne. Niekomu napriek trénovanému organizmu ublíži priveľká fyzická záťaž zle rozvrhnutých tréningových dávok a inému až po tragickej udalosti nájdu skrytú vrodenú chybu, napríklad hypertrofický myokard. Niektoré kluby však z finančných dôvodov na preventívne prehliadky so špeciálnymi vyšetreniami rezignujú.
Ako sú na tom s preventívnymi prehliadkami športovci v zahraničí?
Syndróm náhleho úmrtia športovcov je problémom v mnohých krajinách. Ako športoví lekári sa spoločne stretávame aj na rôznych medzinárodných fórach, kongresoch či olympiádach. Každá krajina to má legislatívne inak upravené. Napríklad v Taliansku je to absolútne prísne dodržiavané a každý športovec musí mať preventívnu telovýchovno-lekársku prehliadku, v Rakúsku však už nie. V Čechách je to obdobné ako u nás. Spojené štáty americké majú veľmi liberálne zákony, čo sa prejavuje tak, že povinné zdravotné prehliadky majú len študenti na univerzitách, ktorí sa venujú športu. Telovýchovno-lekárska prevencia tam závisí najmä od profesionálnych klubov, či to od hráčov budú vyžadovať alebo nie. Často, napríklad v hokeji, má hráč vo svojom plate zohľadnené aj to, že sa musí starať o svoje zdravie. Je to jeho povinnosť.
Od roku 2001 do 2008 ste pracovali ako predseda lekárskej komisie Slovenského olympijského výboru a navyše, od roku 2012 ste predsedom Komisie športovej medicíny a športových vied tohto výboru. Na takomto podujatí sú zrejme športovci pod dôkladným zdravotným dohľadom...
Veľmi dôležitá je prevencia zranení, dôkladná príprava na tréning a samotná súťaž. Pre športovcov, ktorí sa dopracovali až k účasti na olympiáde, sme zaviedli povinnosť absolvovať telovýchovno-lekársku prehliadku. Majú to dokonca zakotvené v zmluve o reprezentácii pri účasti na olympijských hrách.
V čom robia športovci často chyby v praxi, pokiaľ ide o ich zdravie či predchádzanie rôznym ochoreniam či dokonca úmrtiu?
Podľa mojich postrehov vo vrcholovom športe zhruba 30 % vrcholových športovcov dbá o svoje zdravie a venuje sa mu nielen tak, že absolvuje preventívnu prehliadku, ale zaujíma sa o svoj organizmus ako celok. Dbá na správny životný štýl, pitný režim, životosprávu, pohybové aktivity. Až 70 % ostatných športovcov síce z času na čas podajú extrémne dobrý výkon v určitej športovej disciplíne, možno sa stanú aj „hviezdou“, myslia si, že im to stačí. Je to však veľmi krátkodobé riešenie. Väčšinou takýto výkon je jednorazový a už nikdy sa nezopakuje, pretože telu chýba dlhodobá starostlivosť. Docieliť, aby športovec podal na tréningu najlepší a najtvrdší výkon je pomerne jednoduché. Následná regenerácia má ale oveľa väčší vplyv na výsledné zlepšenie výkonnosti. Pokiaľ by telo dostávalo neustále impulzy vo forme tvrdých a dlhotrvajúcich tréningov bez adekvátnej regenerácie, výsledné zlepšenie by nikdy neprišlo. Je to o určitom uvedomení si vlastného zdravia a vlastných možností, či už ide o športovcov alebo ich trénerov.
Aj deti často zastihne „tichá“ smrť pri nejakom športovom výkone. Je podľa vás športovanie detí a ich prevencia v základných školách dostatočná?
Telesná výchova na školách je v súčasnosti absolútna katastrofa. Školy väčšinou nemajú vhodne vybavené telocvične, vzdelaných učiteľov, počet hodín telesnej výchovy klesá. Školy sú plne vybavené Wi-fi, tabletmi a počítačmi, čo spôsobuje, že deti nemajú záujem vyjsť na dvor. Aj počas hodín telesnej výchovy má každé druhé dieťa papier od lekára, že nemôže cvičiť, alebo inú vhodnú výhovorku. Keď pred časom jeden náš kolega organizoval v základnej škole atletický krúžok, ktorého sa mohol zúčastniť každý bezplatne, neprihlásil sa mu nikto. Nedostatok pohybovej aktivity sa však vzťahuje aj na domáce prostredie. Fakt, že doba priniesla mobilné telefóny, notebooky a televízie s 200 kanálmi je už samozrejmosťou a vhodnou výhovorkou. Týmto fenoménom je poznačená celá populácia, a to nielen na Slovensku.
Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2015
Späť na tému Profesionáli
