Náhľady vydaní 2016
Šiesty ročník magazínu je logickým pokračovaním úspešnosti jeho predchádzajúcich dielov. Sprievodné slovo redakcie je originálnym editoriálom - príhovorom, ktorý bol uverejnený v danom čísle.
Späť do archívu
Slovenské pohrebníctvo IV./2016
15. 12. 2016 - Príhovor Ladislava StrížaVážení čitatelia,
opäť sa rok strieda s rokom, a tak mi dovoľte trocha sumarizovať. Treba povedať, že náš magazín sa naozaj dostáva do povedomia ľudí a problematika pochovávania a smrti už nie je také tabu. Naznačuje to aj záujem o jeho doručovanie do neštátnych organizácií. Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb rok 2016 dovŕšila úspechom – bola prijatá do svetových štruktúr FIAT – IFTA (The World Organization of Funeral Opreratives).
V čísle, ktoré práve držíte v ruke, sa dočítate hlavne o úspešnom treťom ročníku výstavy, Slovak Funeral 2016 konanej na výstavisku v Trenčíne. V prvom vydaní nášho magazínu nám išlo hlavne o vzdelávanie našich kolegov a v tomto trende chceme pokračovať. Či už v problematike pohrebníctva alebo správcovstva cintorínov, no najmä je potrebné dostať informácie do povedomia príbuzných a obstarávateľov pohrebu. Množstvo listov od nespokojných pisateľov, ktoré dostávame do redakcie naznačuje, že s postupom času začíname (samozrejme nechtiac) zastupovať štátne orgány, ktoré majú v kompetencii dozor v obore pohrebníctva. Snažíme sa vyriešiť každý jeden problém, pokiaľ to nie je anonym. Dovoľte mi k danému stavu vysloviť svoj osobný názor, ktorý naozaj beriem zo života. Pri komunikácií s príbuznými sa dostávame k jednoznačnému záveru, že korupcia, hyenizmus, obohacovanie sa na úkor pozostalých nepozná hraníc, či už ide o vysokoškolsky vzdelaného obhliadajúceho doktora rozdávajúceho vizitky pohrebných služieb (mám na mysli jednotlivcov kaziacich reputáciu svojich kolegov), alebo zamestnancov nečestných pohrebných služieb sediacich priamo pred či na pracoviskách ÚDZS. Otázkou je aj to, ako je možné, že sa niektoré takéto oficiálne podnikajúce pohrebné služby dostávajú k adresám príbuzných ešte pred oficiálnym doručením správy o smrti? Magazín Slovenské pohrebníctvo bude aj v budúcnosti robiť osvetu medzi pozostalými, prinášať nové trendy z oblasti svetového pohrebníctva, chváliť ale aj poukazovať na nedostatky v službách.
V našom magazíne ďalej nájdete informáciu o novom projekte Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, ktorý naznačuje nový smer v danej oblasti. Ide o projekt aktívneho charakteru – Slovak Funeral TV.
Ako šéfredaktorovi nášho magazínu mi dovoľte ešte vysloviť jednu poznámku k všetkým pohrebným službám, správam cintorínov a krematóriám. Vďaka moderným komunikačným prostriedkom, ako sú mobilné telefóny, internet, facebook, ktoré používa mladá, ale už aj staršia generácia, má každý dostatočný prehlaď o svetovom trende v pohrebníctve. Preto treba očakávať stále viac nárokov pri pohrebe zosnulého. Pokiaľ sa k uvedenému trendu podnikatelia v oblasti neprispôsobia, zostanú stáť na jednom mieste, budú mať existenčné problémy. Modernizácia aj v tomto obore je potrebná.
No ale dosť bolo práce, adventný čas je tu a následne vianočné sviatky. Tie sú časom na zamyslenie, či nežijeme prirýchlo, či máme čas na vlastnú rodinu. Za redakciu nášho magazínu mi dovoľte vysloviť želanie, aby vianočné sviatky boli sviatkami mieru a pokoja, spomienkou na tých, ktorí už pri slávnostnom stole snami nesedia.
Krásne vianočné sviatky
Ladislav Stríž Pozrite si celé číslo magazínu
Slovenské pohrebníctvo III./2016
15. 09. 2016 - Príhovor Pavla OnderuVážení čitatelia,
od začiatku roka 2006 pripravovalo zopár zanietencov plán, ako pomôcť slovenskému pohrebníctvu. Zákony prevzaté ešte z dôb socializmu a živnostenský zákon z roku 1991 vyústili do prijatia zákona 470/2005 Z. z. o pohrebníctve, ktorý, povedzme si to otvorene, bol deravý ako sito. Umožňoval podnikanie garážovým firmám, pohrebné subjekty vznikali z večera do rána, pribúdalo sťažností zo strany verejnosti, a tá šmahom ruky vo svojej bolesti vinila všetky pohrebné služby za pokazený pohreb a zneváženú poslednú rozlúčku bez ohľadu na to, o akú pohrebku išlo. Na dlhoročných poctivcov sa tak znášala jedna vlna kritiky za druhou.
Vznikol tím, na čele s vyslovenými odborníkmi ako sú Ladislav Stríž, Vladimír Ecker a ďalší, ktorý začal hľadať riešenie nápravy. Za svoj prijali plán založiť organizáciu, ktorá bude môcť nielen zasiahnuť do aktuálnej situácie, ale bude aj dlhodobo dbať o dobré meno pohrebníctva. Zrealizovať založenie Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb si vyžadovalo čas. Prieskum medzi pohrebnými službami, príprava stanov, podmienky pre členov, voľba vedenia, príprava súčinnosti so štátnymi orgánmi, to všetko napokon vyvrcholilo dátumom 30. 8. 2006, kedy oficiálne vznikla SAPaKS. Prešlo už desať rokov a musíme konštatovať, že za činnosťou asociácie ostáva veľa pozitívnych výsledkov.
Až do roku 2010 prebiehala konsolidácia pomerov v pohrebníctve, profilovala sa členská základňa SAPaKS, následne asociácia vstúpila do EFFS – Európskej federácie pohrebných služieb. Jej vedenie zapracovalo pripomienky členov do nového zákona o pohrebníctve, ktorý bol prijatý v roku 2010. Nasledujúci rok vznikol časopis Slovenské pohrebníctvo, ktorý vďaka spolupráci s členmi SAPaKS začal prinášať aktuálne témy. Reagovali sme aj na podnety verejnosti a venovali sme sa jej problémom, publikovali riešenie jednotlivých prípadov v časopise.
Časopis začal prinášať komplexný pohľad na dianie na Slovensku pre úrady, ministerstvá, pracovníkov v zdravotníctve i médiá. Nesmieme zabúdať ani na výrobcov v oblasti pohrebníctva, ktorí sa významnou mierou podieľajú na jeho obsahu a prezentujú v ňom svoje novinky. Od roku 2015 je distribuovaný i podnikateľom a pohrebným službám v Českej republike, ktorí, samozrejme, na jeho stránkach dostali svoj priestor. V súčasnosti rokujeme so zástupcami maďarskej pohrebnej asociácie, ktorí by radi časopis doplnili vlastnými príspevkami a distribuovali ho doma vo svojom jazyku.
Asociácia medzitým vyriešila množstvo sťažností a káuz, zorganizovala školenia, prednášky, iniciovala vznik tradície výstavy pohrebníctva Slovak Funeral, podieľala sa na dohode o pravidelných konferenciách štátov V4 a v tomto roku bola prijatá v kanadskom Montreale za riadneho člena FIAT – IFTA, celosvetovej federácie pohrebníctva.
Za redakciu gratulujem!
Pavel Ondera Pozrite si celé číslo magazínu
Slovenské pohrebníctvo II./2016
15. 06. 2016 - Príhovor Pavla OnderuVážení čitatelia,
Keď začiatkom roku 2011 vyšlo prvé číslo nášho časopisu, okamžite rozdelilo verejnosť na dva tábory. Jedni neveriacky, so značným znechutením krútili hlavou nad jeho obsahovým zameraním, tí čo patrili na druhú stranu vyjadrovali podporu a odporúčali časopis svojim známym a kolegom. V redakcii sme rešpektovali jak názory kritické, tak sme sa aj tešili z tých povzbudzujúcich. Čas ukáže, bolo našou odpoveďou. Vsadili sme na osvetu a rast otvorenosti verejnosti voči takým závažným témam, akými tie pohrebné nesporne sú. A skutočne, reči ustali, záujem prekonal naše očakávania a tém neubúda, skôr naopak, miesta je málo.
V tomto vydaní sa vraciame k seriálu o kryptách. Naša krajina má bohatú históriu a pochovávanie dôležitých osobností náš ľud praktikoval od nepamäti spôsobmi, ktoré miesta posledného odpočinku po stáročia zachovali takmer neporušené. Vybrali sme sa do Skalice, mesta na hraniciach s Moravou, kde sa prelína nielen jazyk ale aj kultúra blízkych národov.
Keď sa povie kremácia, väčšina si predstaví tmavé priestory niekde v podzemí, spaľovačov v dlhých montérkových kabátoch s rukavicami na rukách a štítmi na tvárach, prostredie plné dymu a zápachu. Aby sme ukázali verejnosti, ako v skutočnosti vyzerá krematórium v jeho technickej časti, vybrali sme sa na neďalekú Moravu, do Hustopečí. Jeho majiteľ spolu s prevádzkovým riaditeľom nás previedli prevádzkou a vysvetlili systém fungovania, bezpečnosti, kontroly a samozrejme hygieny. Natíska sa otázka, prečo naše kroky smerovali do zahraničia? Musíme na tomto mieste priznať, že žiadne krematórium na Slovensku (okrem firmy Molnár, ktorá každoročne poriada Deň otvorených dverí) nás do svojho zákulisia nahliadnuť nenechalo. Preto aj touto cestou chcem vyzvať prevádzkovateľov krematórií, aby svoje prevádzky predstavili. Prispejú tak k potlačeniu fám a nepravdivých príbehov, ktoré sa o kremáciách rozprávajú na verejnosti.
Aktuálnou témou v Európe ostáva i naďalej migrácia a s ňou spojené riziká. Odhliadnuc od politických rokovaní a naťahovačiek či prijať, koľko prijať, čo to bude stáť, kto to zaplatí, sme sa zamysleli (podobne ako v Českej republike) nad tým, čo sa bude diať v prípade skutočnej tragédie. Nemusí ísť ani o udalosť spojenú s migrantmi. Hrozieb všeobecného ohrozenia, ktoré sa môžu naplniť kedykoľvek, je stále dosť. Kolega sa preto obrátil na Sekciu krízového riadenia na MV SR s konkrétnymi otázkami. Ako sme na takéto situácie pripravení nám vysvetlil vedúci oddelenia civilnej ochrany z odboru civilnej ochrany a krízového plánovania Mgr. Miroslav Jancek.
Pravidelný priestor poskytujeme aj našim českým kolegom. Tentoraz sa pozreli do histórie veľmi temnej. Obdobie komunistickej diktatúry so sebou prinášalo nekompromisné umlčiavanie všetkých, ktorí s režimom nesúhlasili. Pankrácka väznica v sebe ukrýva ohromné tragédie politických väzňov, z ktorých časť ani po poprave nenašla svoje miesto posledného odpočinku. Tým, že v poslednej dobe viac spomíname holokaust v súvislosti s nástupom radikalizmu, zatláčame do ústrania zločiny komunizmu. Je preto nanajvýš žiadúce, aby sme si oboje nedávne tragédie pripomínali stále.
Ostáva mi poďakovať sa všetkým, ktorí náš časopis podporujú, ktorí do neho prispievajú. Sme radi, že jeho existencia na slovenskom mediálnom trhu dostatočne vypĺňa tú medzeru v informáciách, ktorú pohrebníctvo ešte donedávna predstavovalo.
Pavel Ondera Pozrite si celé číslo magazínu
Slovenské pohrebníctvo I./2016
15. 03. 2016 - Editoriál Pavla OnderuVážení čitatelia,
náš časopis, ktorého garantom je Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb je na území bývalého Československa jediným periodikom, ktorý vychádza už od roku 2011. Vydanie, ktoré držíte v ruke je prvým číslom šiesteho roku v poradí.
V minulosti neexistovali periodiká o pohrebníctve, tak ako neexistovali ani periodiká o sexualite, ochrane životného prostredia, geriatrických pacientoch, hospicoch či rôznych iných potláčaných spoločenských témach.
Kým v prípade tabuizovaných tém naturalizmu, náboženských smerov, psychologických praktík a vyššie spomenutých tém prišlo ku všeobecnej otvorenosti a prijímaniu zo strany verejnosti, smrť vnímame tak isto ako na začiatku 20. storočia. Ešte aj v stredoveku bola prijímaná prirodzenejšie a bola súčasťou života každej rodiny.
Pohrebníctvo je oblasť, s ktorou občan prichádza len veľmi nerád do styku. Keď sa spomenie pohreb, pohrebisko, pohrebníctvo, každý človek pomyslí na smútok, utrpenie, automaticky si spomenie na dotyk so smrťou v niektorom okamihu svojho doterajšieho života. Hádam preto ľudia nechcú o týchto veciach počuť ani uvažovať, veď je naporúdzi toľko spôsobov relaxu, zábavy a pôžitkov. Nech je ako chce, nie raz o nich tieto smutné veci zavadia, či si to želajú alebo nie.
Trendom dnešnej doby je vitalita, večná mladosť až želaná nesmrteľnosť. Každý rozumný človek však vie, že je to sebaklam. Hovoria o tom významní filozofi, potvrdzujú to knihy orientované na históriu, ale aj romány, v ktorých tiež nájdete smrť, aj keď zahalenú do decentného pláštika spolupatričnosti alebo ak autor chce, s patričným nádychom pátosu a tragédie.
Trendom dnešnej doby je od seba smrť zahnať. Dokonca aj za takú cenu, že umierajúceho človeka príbuzní prenechajú neosobným zdravotníckym zariadeniam s falošným poukazom na nedostatok času a prostriedkov sa o neho postarať do posledných chvíľ. Vo svojom vnútri však dúfajú, že koniec príde čo najskôr. Sebeckosť, to je to pravé slovo, ktoré mi v tejto súvislosti napadá.
Keď príde koniec, opäť sa všetko odohráva neosobne a hlavne rýchlo. Rýchlo si poplačeme, rýchlo vyberieme šaty, peniaze na pohreb, rýchlo obvoláme príbuzných, rýchlo a neraz na poslednú chvíľu dorazíme do obradnej siene, rýchlo očakávame koniec rozlúčky. Iste, existujú výnimky, no drvivá väčšina pohrebov má práve takýto priebeh. Veď načo sa týrať, načo myslieť na smrť, máme toho ešte toľko pred sebou a zomrelému už nepomôžeme. Tak nech je to čím skôr za nami.
Tento stav vidieť aj u našich susedov Čechov, ktorí majú v našom magazíne svoj priestor a s ktorými úzko spolupracujeme. Naopak v Poľsku či v Rakúsku je odchod človeka vnímaný oveľa empatickejšie.
Nezmyselné zatváranie očí pred faktom prítomnej mortality na jej prítomnosti nič nemení. To, že zavrieme oči pred prichádzajúcim rýchlikom neznamená, že rýchlik nepríde.
Pavel Ondera Pozrite si celé číslo magazínu
