Na návšteve v Čečejovciach
Nedávno sme navštívili obecný cintorín v Čečejovciach. Viac sa dozviete na nasledujúcich riadkoch.
História a miestne pamiatky
Zhruba 22 km smerom na juhozápad od Košíc leží obec Čečejovce. Žije v nej viac ako dvetisíc ľudí prevažne slovenskej a maďarskej národnosti. Podľa štatistických údajov tu však čoraz výraznejšie dominuje slovenské etnikum (v r. 2001 sa k slovenskej národnosti v Čečejovciach hlásilo 60,5% obyvateľov a k maďarskej 35,8%; v r. 2011 už slovenskú národnosť uviedlo 68,1% obyvateľov, zatiaľ čo maďarskú len 24,8% obyvateľov).
Územie obce obývali ľudia už v paleolite, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia 35 000 rokov p. n. l. Ide o kamenné nástroje, ktoré objavili pri železničnej trati a v ďalších lokalitách v katastri obce. Z hľadiska archeológie sú dôležité aj artefakty z mladšej doby kamennej, keď územie severovýchodného Maďarska a stredného až východného Slovenska osídlil ľud bukovohorskej kultúry (cca. 5000 – 3900 p. n. l.). Tie našli v miestnej lokalite Dlhý breh – Gömöri.
Výskum taktiež potvrdil existenciu starovekých osád v rôznych častiach obecného chotára, pričom najstaršia z nich pochádza z 5. tisícročia pred Kristom. Neskôr sa tu usídlili aj Slovania.
V písomnosti z roku 1317 obec vystupuje pod názvom „Cech“ a vyplýva z nej, že už v tom čase mala kostol. Z ďalších písomných záznamov možno usúdiť, že v prvej polovici 15. storočia tu žilo asi 350 obyvateľov. Potom, čo do Uhorska vtrhli Turci, však dedina ostala takmer vyľudnená.
Maďarskí šľachtici z rodu Szirmay, ktorým patrila dedina od konca 17. storočia, ju preto nechali osídliť maďarskými rodinami. Tie prevzali aj pôvodný rímskokatolícky kostol z poslednej štvrtiny 13. storočia a pretvorili ho na svätostánok vyznavačov reformovanej (kalvínskej) cirkvi.
V 18. storočí narástol počet Slovákov, čo viedlo k znovuzaloženiu rímskokatolíckej farnosti (r. 1788). Mnohí príslušníci slovenského etnika sa však asimilovali s Maďarmi. Nárast obyvateľov si v roku 1782 vyžiadal založenie nového cintorína a pre potreby zabezpečenia dostatku potravy v dedine fungoval mlyn. Okolo roku 1800 tu zriadili školu.
Okrem Maďarov a Slovákov prichádzali do Čečejoviec aj Poliaci, Rusíni a Židia. Následkom tohto vývoja tu už začiatkom 19. storočia žilo viac ako tisíc obyvateľov, ktorí sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. V revolučných rokoch 1848 – 49 sa niekoľko miestnych občanov pridalo na stranu maďarských honvédov, s ktorými bojovali proti cisárskym vojakom a slovenským dobrovoľníkom pod vedením Slovenskej národnej rady. Revolúciu meruôsmych rokov dnes v Čečejovciach pripomína drevený pomník. V polovici 19. storočia význam obce vzrástol vďaka pobočke pošty. Od roku 1890 sa tu nachádza i železničná zastávka.
História a miestne pamiatky
Zhruba 22 km smerom na juhozápad od Košíc leží obec Čečejovce. Žije v nej viac ako dvetisíc ľudí prevažne slovenskej a maďarskej národnosti. Podľa štatistických údajov tu však čoraz výraznejšie dominuje slovenské etnikum (v r. 2001 sa k slovenskej národnosti v Čečejovciach hlásilo 60,5% obyvateľov a k maďarskej 35,8%; v r. 2011 už slovenskú národnosť uviedlo 68,1% obyvateľov, zatiaľ čo maďarskú len 24,8% obyvateľov).
Územie obce obývali ľudia už v paleolite, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia 35 000 rokov p. n. l. Ide o kamenné nástroje, ktoré objavili pri železničnej trati a v ďalších lokalitách v katastri obce. Z hľadiska archeológie sú dôležité aj artefakty z mladšej doby kamennej, keď územie severovýchodného Maďarska a stredného až východného Slovenska osídlil ľud bukovohorskej kultúry (cca. 5000 – 3900 p. n. l.). Tie našli v miestnej lokalite Dlhý breh – Gömöri.
Výskum taktiež potvrdil existenciu starovekých osád v rôznych častiach obecného chotára, pričom najstaršia z nich pochádza z 5. tisícročia pred Kristom. Neskôr sa tu usídlili aj Slovania.
V písomnosti z roku 1317 obec vystupuje pod názvom „Cech“ a vyplýva z nej, že už v tom čase mala kostol. Z ďalších písomných záznamov možno usúdiť, že v prvej polovici 15. storočia tu žilo asi 350 obyvateľov. Potom, čo do Uhorska vtrhli Turci, však dedina ostala takmer vyľudnená.
Maďarskí šľachtici z rodu Szirmay, ktorým patrila dedina od konca 17. storočia, ju preto nechali osídliť maďarskými rodinami. Tie prevzali aj pôvodný rímskokatolícky kostol z poslednej štvrtiny 13. storočia a pretvorili ho na svätostánok vyznavačov reformovanej (kalvínskej) cirkvi.
V 18. storočí narástol počet Slovákov, čo viedlo k znovuzaloženiu rímskokatolíckej farnosti (r. 1788). Mnohí príslušníci slovenského etnika sa však asimilovali s Maďarmi. Nárast obyvateľov si v roku 1782 vyžiadal založenie nového cintorína a pre potreby zabezpečenia dostatku potravy v dedine fungoval mlyn. Okolo roku 1800 tu zriadili školu.
Okrem Maďarov a Slovákov prichádzali do Čečejoviec aj Poliaci, Rusíni a Židia. Následkom tohto vývoja tu už začiatkom 19. storočia žilo viac ako tisíc obyvateľov, ktorí sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. V revolučných rokoch 1848 – 49 sa niekoľko miestnych občanov pridalo na stranu maďarských honvédov, s ktorými bojovali proti cisárskym vojakom a slovenským dobrovoľníkom pod vedením Slovenskej národnej rady. Revolúciu meruôsmych rokov dnes v Čečejovciach pripomína drevený pomník. V polovici 19. storočia význam obce vzrástol vďaka pobočke pošty. Od roku 1890 sa tu nachádza i železničná zastávka.
Súčasný názov obce preukázateľne pochádza zo začiatku 20. storočia. Po prvý raz bol zaznamenaný v Národopisné mapě uhorských Slováků od Lubora Niederleho v roku 1903. Do životov obyvateľov tragicky zasiahla I. svetová vojna, keď priamo na bojovom fronte zahynulo 24 Čečejovčanov a ďalších osem podľahlo následkom zranení doma. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa obec stala súčasťou novej Československej republiky (ČSR) a s výnimkou leta 1919, keď Čečejovce obsadili príslušníci maďarskej boľševickej Červenej armády, patrila k Československu až do roku 1938. Vtedy sa musela ČSR podriadiť arbitrážnemu rozhodnutiu fašistického Nemecka a Talianska. Následkom diktátu československá vláda odovzdala Maďarsku južné územie od Senca až po hranice s Rumunskom, čím prišiel prvý spoločný štát Čechov a Slovákov takmer o 12 000 km² zo svojej pôvodnej rozlohy, ako aj o viac než milión obyvateľov.
Obdobie, keď boli Čečejovce začlenené do ČSR, však prinieslo množstvo pozitív. V obci bol založený čitateľský krúžok a úverové družstvo. Okrem toho sa darilo aj remeselníkom – pôsobil tu kováč, stolár a obuvník. Čečejovce sa tiež mohli pochváliť rádiom, ktoré zakúpila miestna organizácia mládežníckeho zväzu v roku 1931.
Ďalšia hlboká rana zasiahla obec koncom II. svetovej vojny. Smutné udalosti týchto dní približuje text zverejnený na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja: „V obci bývali Nemci, v ktorých výzbroji boli aj ťažké delá. Z juhu postupoval II. ukrajinský front, ktorého úlohou bolo obsadiť územie po juh Košíc, pričom samotné Košice mal oslobodiť IV. ukrajinský front, ktorý sa však zastavil pre nemecký odpor na Dargove. Nemcom hrozilo, že budú obkľúčení a tomu zodpovedalo aj bojové nasadenie. Mimoriadne tragický bol 1. január 1945, keď sa obec dostala pod paľbu kaťuší, ruských diel a leteckého bombardovania. Následkom toho bolo 83 objektov celkom zničených, 187 ťažko poškodených a 58 objektov ľahko poškodených. Až na tri objekty to boli všetko domy miestnych obyvateľov. (…) Vzhľadom na tieto tragické udalosti je až neuveriteľné, že z obce na následky bojov zomrelo „iba“ 5 obyvateľov, ktorých mená v čase mieru dopísali na už jestvujúci pamätník.“ (Zdroj: https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/pamatnik-obetiam-vojen.html)
Pod spomenutým pamätníkom má autor textu, publicista Slavomír Szabó známy svojím pôsobením v literárnej spoločnosti Pravé orechové (jej členovia sa zameriavajú na tvorbu beletrie inšpirovanej reálnymi a tradovanými príbehmi z nedávnej histórie – pozn. red.), na mysli pomník obetiam I. a II. svetovej vojny. Zaujímavú históriu tejto pamiatky Szabó približuje na vyššie uvedenej stránke: „Pamätník v obci postavili v roku 1941, teda počas II. svetovej vojny, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko. Vyrobený bol v Budapešti a slávnostne ho odhalili 15. marca, pričom aktu sa spoločne zúčastnili katolícky aj kalvínsky farár. Na stupňovitom podstavci je osadená tabuľa s menami obetí vojen. Vrchol uzatvára kamenná svätoštefanská koruna. Po II. svetovej vojne a nástupe vlády komunistov museli túto korunu odstrániť a nahradiť červenou hviezdou. Obyvatelia však kamennú korunu nezničili, ale zakopali do zeme. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy červenú hviezdu z pomníka odstránili. V roku 1990 po návrate demokracie obyvatelia Čečejoviec svätoštefánsku korunu zo zeme vykopali a opätovne osadili na jej pôvodné miesto na pomníku.“
Avšak najvzácnejšou pamiatkou v obci je ranogotický kostol z 13. storočia, o ktorom sme sa už zmienili. Objavili v ňom cenné fresky vrátane pravdepodobne najväčšieho stredovekého vyobrazenia Krista na Slovensku, ktoré je umiestnené na strope tohto chrámu, ako i bližšie neidentifikovaný (zrejme šľachtický) hrob v podlahe.
V roku 1800 v obci postavili na žiadosť katolíckych veriacich, ktorým kalvíni odňali kostol začiatkom 18. storočia počas posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, rímskokatolícky kostol sv. Jána apoštola. Tomu bol pôvodne zasvätený aj miestny ranogotický chrám.
Ďalšou pozoruhodnou stavbou v Čečejovciach je kaštieľ rodu Szirmay z polovice 18. storočia. Obec taktiež skrášľuje tzv. kráľovská aleja pozostávajúca z ôsmich drevených sôch uhorských kráľov. Nájdeme medzi nimi napríklad podobizeň tretieho kráľa Uhorska, Samuela Abu (panoval v r. 1041 – 1044), podľa ktorého bol zrejme pomenovaný Abovský región, kam patria aj Čečejovce. A nechýba ani socha prvého panovníka Uhorska, Štefana I. (vládol v r. 1000 – 1038).
Čečejovce sú rodiskom člena uhorského parlamentu Lajoša Frieda (1852 – 1918), ako i bývalého riaditeľa zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti, Géza Horvátha (1847 - 1937). Hroby týchto osobnosti sa však na tunajšom cintoríne nenachádzajú.
Obdobie, keď boli Čečejovce začlenené do ČSR, však prinieslo množstvo pozitív. V obci bol založený čitateľský krúžok a úverové družstvo. Okrem toho sa darilo aj remeselníkom – pôsobil tu kováč, stolár a obuvník. Čečejovce sa tiež mohli pochváliť rádiom, ktoré zakúpila miestna organizácia mládežníckeho zväzu v roku 1931.
Ďalšia hlboká rana zasiahla obec koncom II. svetovej vojny. Smutné udalosti týchto dní približuje text zverejnený na internetovej stránke Košického samosprávneho kraja: „V obci bývali Nemci, v ktorých výzbroji boli aj ťažké delá. Z juhu postupoval II. ukrajinský front, ktorého úlohou bolo obsadiť územie po juh Košíc, pričom samotné Košice mal oslobodiť IV. ukrajinský front, ktorý sa však zastavil pre nemecký odpor na Dargove. Nemcom hrozilo, že budú obkľúčení a tomu zodpovedalo aj bojové nasadenie. Mimoriadne tragický bol 1. január 1945, keď sa obec dostala pod paľbu kaťuší, ruských diel a leteckého bombardovania. Následkom toho bolo 83 objektov celkom zničených, 187 ťažko poškodených a 58 objektov ľahko poškodených. Až na tri objekty to boli všetko domy miestnych obyvateľov. (…) Vzhľadom na tieto tragické udalosti je až neuveriteľné, že z obce na následky bojov zomrelo „iba“ 5 obyvateľov, ktorých mená v čase mieru dopísali na už jestvujúci pamätník.“ (Zdroj: https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/kulturne-dedicstvo/pamatnik-obetiam-vojen.html)
Pod spomenutým pamätníkom má autor textu, publicista Slavomír Szabó známy svojím pôsobením v literárnej spoločnosti Pravé orechové (jej členovia sa zameriavajú na tvorbu beletrie inšpirovanej reálnymi a tradovanými príbehmi z nedávnej histórie – pozn. red.), na mysli pomník obetiam I. a II. svetovej vojny. Zaujímavú históriu tejto pamiatky Szabó približuje na vyššie uvedenej stránke: „Pamätník v obci postavili v roku 1941, teda počas II. svetovej vojny, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko. Vyrobený bol v Budapešti a slávnostne ho odhalili 15. marca, pričom aktu sa spoločne zúčastnili katolícky aj kalvínsky farár. Na stupňovitom podstavci je osadená tabuľa s menami obetí vojen. Vrchol uzatvára kamenná svätoštefanská koruna. Po II. svetovej vojne a nástupe vlády komunistov museli túto korunu odstrániť a nahradiť červenou hviezdou. Obyvatelia však kamennú korunu nezničili, ale zakopali do zeme. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy červenú hviezdu z pomníka odstránili. V roku 1990 po návrate demokracie obyvatelia Čečejoviec svätoštefánsku korunu zo zeme vykopali a opätovne osadili na jej pôvodné miesto na pomníku.“
Avšak najvzácnejšou pamiatkou v obci je ranogotický kostol z 13. storočia, o ktorom sme sa už zmienili. Objavili v ňom cenné fresky vrátane pravdepodobne najväčšieho stredovekého vyobrazenia Krista na Slovensku, ktoré je umiestnené na strope tohto chrámu, ako i bližšie neidentifikovaný (zrejme šľachtický) hrob v podlahe.
V roku 1800 v obci postavili na žiadosť katolíckych veriacich, ktorým kalvíni odňali kostol začiatkom 18. storočia počas posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho, rímskokatolícky kostol sv. Jána apoštola. Tomu bol pôvodne zasvätený aj miestny ranogotický chrám.
Ďalšou pozoruhodnou stavbou v Čečejovciach je kaštieľ rodu Szirmay z polovice 18. storočia. Obec taktiež skrášľuje tzv. kráľovská aleja pozostávajúca z ôsmich drevených sôch uhorských kráľov. Nájdeme medzi nimi napríklad podobizeň tretieho kráľa Uhorska, Samuela Abu (panoval v r. 1041 – 1044), podľa ktorého bol zrejme pomenovaný Abovský región, kam patria aj Čečejovce. A nechýba ani socha prvého panovníka Uhorska, Štefana I. (vládol v r. 1000 – 1038).
Čečejovce sú rodiskom člena uhorského parlamentu Lajoša Frieda (1852 – 1918), ako i bývalého riaditeľa zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti, Géza Horvátha (1847 - 1937). Hroby týchto osobnosti sa však na tunajšom cintoríne nenachádzajú.
Obecný cintorín
Azda najväčšou zaujímavosťou na miestnom pohrebisku sú veľmi dobre zachované židovské náhrobky, ktoré tu boli prenesené zo starého a zrušeného židovského cintorína v roku 1992.
V porovnaní so stavom židovských náhrobkov na viacerých cintorínoch na Slovensku (o žalostnom stave židovských pohrebísk sme písali napr. tu: Košické sídliskové cintoríny a tu: Prešovské cintoríny) sme na týchto hroboch nenašli žiadne stopy po vandalizme, čo nepochybne odráža aj akúsi vyššiu kultúrnu vyspelosť Čečejovčanov.
Sú tu tiež náhrobky v podobe drevených stĺpov, typické pre zosnulých maďarskej národnosti, aké sme videli aj v iných oblastich južného Slovenska. V tesnej blízkosti cintorína sa nachádza Dom smútku, postavený v 80. rokoch minulého storočia, a návštevníci pohrebiska majú k dispozícii viacero zdrojov vody.
Na obecnom cintoríne pochovali napríklad grófa Sándora Telekiho (1913 – 1944) a tunajších kňazov. Čo sa týka správy pohrebiska a Domu smútku, podľa starostu obce, Mgr. Lukáša Macáka, cintorín napriek stúpajúcej mortalite (od vypuknutia pandémie v marci 2020 v obci zaznamenali nárast pohrebov o 40% oproti predchádzajúcim obdobiam – pozn. red.) funguje v štandardnom režime, ale s ohľadom na aktuálne prijaté opatrenia COVID automatu. V súvislosti s prijatými obmedzeniami vo vzťahu k podmienkam návštevy cintorína však v Čečejovciach nezaregistrovali žiadne sťažnosti.
Azda najväčšou zaujímavosťou na miestnom pohrebisku sú veľmi dobre zachované židovské náhrobky, ktoré tu boli prenesené zo starého a zrušeného židovského cintorína v roku 1992.
V porovnaní so stavom židovských náhrobkov na viacerých cintorínoch na Slovensku (o žalostnom stave židovských pohrebísk sme písali napr. tu: Košické sídliskové cintoríny a tu: Prešovské cintoríny) sme na týchto hroboch nenašli žiadne stopy po vandalizme, čo nepochybne odráža aj akúsi vyššiu kultúrnu vyspelosť Čečejovčanov.
Sú tu tiež náhrobky v podobe drevených stĺpov, typické pre zosnulých maďarskej národnosti, aké sme videli aj v iných oblastich južného Slovenska. V tesnej blízkosti cintorína sa nachádza Dom smútku, postavený v 80. rokoch minulého storočia, a návštevníci pohrebiska majú k dispozícii viacero zdrojov vody.
Na obecnom cintoríne pochovali napríklad grófa Sándora Telekiho (1913 – 1944) a tunajších kňazov. Čo sa týka správy pohrebiska a Domu smútku, podľa starostu obce, Mgr. Lukáša Macáka, cintorín napriek stúpajúcej mortalite (od vypuknutia pandémie v marci 2020 v obci zaznamenali nárast pohrebov o 40% oproti predchádzajúcim obdobiam – pozn. red.) funguje v štandardnom režime, ale s ohľadom na aktuálne prijaté opatrenia COVID automatu. V súvislosti s prijatými obmedzeniami vo vzťahu k podmienkam návštevy cintorína však v Čečejovciach nezaregistrovali žiadne sťažnosti.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 12. 2021
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 31 fotografií
