Múmie a mumifikovanie v starovekom Egypte
Pod pojmom múmia sa označujú telá ľudí alebo zvierat pokryté zachovanou kožou, v niektorých prípadoch aj vlasmi. Samotné slovo múmia je odvodené od arabského slova „mummiya“, čo v preklade znamená asfalt. V 7. storočí, keď Egypt získali Arabi, pomenovali tak múmie pokryté čiernou živicou, ktorá im pripomínala prírodný asfalt.
Duša dočasne opúšťala telo
Egypťania verili, že život človeka sa nekončí smrťou, ale pokračuje ďalej na druhom svete. Duša človeka opustila telo na dobu 70 dní, vrátila sa doňho až v deň pohrebu. To už však bolo telo, do ktorého sa duša vrátila „nové“ - zabalzamované. Práve v tejto dobe – 70 dní museli mumifikátori pripraviť nové telo. Mumifikácia bol zložitý konzervačný postup, s ktorým nás oboznámil až grécky historik Herodotos okolo roku 450 pred Kristom. Hovoril o troch základných spôsoboch mumifikácie, ktoré sa líšili kvalitou ako, aj cenou mumifikácie.
Po ukončení mumifikácie mohli na 71. deň po smrti začať pohrebné obrady. Pre Egypťanov bola viera v pokračovanie života po smrti – v posmrtný život, podobajúci sa tomu na zemi úplne samozrejmá. Od chvíle, keď sa duch mŕtveho opäť vrátil do mumifikovaného tela sa začal tento nový večný život. Múmia musela prekonať ešte poslednú prekážku na ceste za večným životom, tou bol posledný súd v sieni Oboch právd pred samotným vládcom podsvetia, bohom Usirom.
Múmiu čakal večný život
Anupev, boh mŕtvych a ochranca pohrebísk priviedol mŕtveho do siene Oboch právd. Uprostred siene boli váhy, na ľavú misku položil Anupev srdce mŕtveho, predstavujúce jeho svedomie, na pravú stranu váh položil vtáčie pero symbolizujúce pravdu a spravodlivosť. Ak pozemské hriechy srdce mŕtveho prevážili, bolo srdce hodené netvorovi s krokodílou hlavou Amemaitovi, ktorý ho zožral. V tomto prípade dochádzalo k večnému zatrateniu a ku skutočnej a neodvratnej smrti. Ak však bolo srdce v rovnováhe s perom pravdy, múmia v skúške obstála a čakal ju večný život.
Egyptský faraón - Tutanchamon
Známou postavou v egyptskej histórii bol Tutanchamon. Išlo o nevýznamného panovníka, ktorý usadol na trón už ako dieťa, no vryl sa do pamäti ľudom po celom svete, až po objavení jeho hrobky v Údolí kráľov – Howardom Carterom v novembri roku 1922. Hrobka obsahovala okrem sarkofágu s kráľovou múmiou fascinujúci poklad, z ktorého vari najznámejším artefaktom je zlatá posmrtná maska. Tú spolu s ďalšími predmetmi z Tutanchamónovej hrobky môžete vidieť v Egyptskom múzeu v Káhire. Je vykladaná lazuritom, vzácnymi kovmi a pásikmi modrého skla. Z času na čas sa však časť vzácnych nálezov vydá na cestu - pred dvomi rokmi sa napríklad vo Viedni konala výstava pod názvom Tutanchamón a svet faraónov. Medzi artefaktmi sa dali vidieť napríklad faraónove zlaté sandále či zlatá a drahokamami vykladaná urna, v ktorej boli uložené jeho vnútornosti.
Mgr. Alexander Botoš, Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Duša dočasne opúšťala telo
Egypťania verili, že život človeka sa nekončí smrťou, ale pokračuje ďalej na druhom svete. Duša človeka opustila telo na dobu 70 dní, vrátila sa doňho až v deň pohrebu. To už však bolo telo, do ktorého sa duša vrátila „nové“ - zabalzamované. Práve v tejto dobe – 70 dní museli mumifikátori pripraviť nové telo. Mumifikácia bol zložitý konzervačný postup, s ktorým nás oboznámil až grécky historik Herodotos okolo roku 450 pred Kristom. Hovoril o troch základných spôsoboch mumifikácie, ktoré sa líšili kvalitou ako, aj cenou mumifikácie.
Po ukončení mumifikácie mohli na 71. deň po smrti začať pohrebné obrady. Pre Egypťanov bola viera v pokračovanie života po smrti – v posmrtný život, podobajúci sa tomu na zemi úplne samozrejmá. Od chvíle, keď sa duch mŕtveho opäť vrátil do mumifikovaného tela sa začal tento nový večný život. Múmia musela prekonať ešte poslednú prekážku na ceste za večným životom, tou bol posledný súd v sieni Oboch právd pred samotným vládcom podsvetia, bohom Usirom.
Múmiu čakal večný život
Anupev, boh mŕtvych a ochranca pohrebísk priviedol mŕtveho do siene Oboch právd. Uprostred siene boli váhy, na ľavú misku položil Anupev srdce mŕtveho, predstavujúce jeho svedomie, na pravú stranu váh položil vtáčie pero symbolizujúce pravdu a spravodlivosť. Ak pozemské hriechy srdce mŕtveho prevážili, bolo srdce hodené netvorovi s krokodílou hlavou Amemaitovi, ktorý ho zožral. V tomto prípade dochádzalo k večnému zatrateniu a ku skutočnej a neodvratnej smrti. Ak však bolo srdce v rovnováhe s perom pravdy, múmia v skúške obstála a čakal ju večný život.
Egyptský faraón - Tutanchamon
Známou postavou v egyptskej histórii bol Tutanchamon. Išlo o nevýznamného panovníka, ktorý usadol na trón už ako dieťa, no vryl sa do pamäti ľudom po celom svete, až po objavení jeho hrobky v Údolí kráľov – Howardom Carterom v novembri roku 1922. Hrobka obsahovala okrem sarkofágu s kráľovou múmiou fascinujúci poklad, z ktorého vari najznámejším artefaktom je zlatá posmrtná maska. Tú spolu s ďalšími predmetmi z Tutanchamónovej hrobky môžete vidieť v Egyptskom múzeu v Káhire. Je vykladaná lazuritom, vzácnymi kovmi a pásikmi modrého skla. Z času na čas sa však časť vzácnych nálezov vydá na cestu - pred dvomi rokmi sa napríklad vo Viedni konala výstava pod názvom Tutanchamón a svet faraónov. Medzi artefaktmi sa dali vidieť napríklad faraónove zlaté sandále či zlatá a drahokamami vykladaná urna, v ktorej boli uložené jeho vnútornosti.
Mgr. Alexander Botoš, Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota
-zv- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Z histórie
