Múdry klaun
Tento divadelný herec bol skvelým rozprávačom, preto je škoda, že po sebe nezanechal pamäti, ktoré sa zvyknú písať na sklonku života. Za jeho najplodnejšie roky by sme mohli označiť obdobie od roku 1932 po rok 1982. Teda celý jeho herecký život. 29. júna si pripomenieme 42 ročné výročie jeho úmrtia.
Martin Gregor *14.11.1906 — † 29.6.1982
Narodil sa v Rakúsko-Uhorskej Trnave ako tretie z piatich detí s vlastným menom Martin Guttmann. Už ako napovedá jeho meno, mal židovské korene. Jeho otec Žigmund, bývalý klampiar ušiel s cirkusom a živil sa ako klaun. Tam malý Martin pričuchol k ochotníctvu. Mama rozhodla, že pôjde študovať serióznu školu a tak v roku 1923 ukončil priemyslovku a pracoval ako sústružník vo firme Coburg Trnava. Po prvom štrajku ho z fabriky vyhodili. Nastúpil na základnú vojenskú službu a po návrate si začal hľadať prácu.
Umelecký smer ho však priťahoval stále viac a tak po otvorení Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave začal študovať herectvo. Zoči-voči sa ocitol takým známym umelcom ako bol Andrej Bagar či Janko Borodáč. Poznali v ňom jeho talent ako mal máloktorý herec a otvorili mu tak pomyselné dvere do divadelného sveta. Zakrátko mu umiera otec a pri neistých vyhliadkach do budúcnosti prichádza ponuka od Borodáča, aby nastúpil ako člen SND. Písal sa rok 1932.
V divadelnej sezóne 1934/35 si zahral hlavnú úlohu v hre Ľudia v bielom, kde stvárnil postavu doktora Ferrgusona. Sedeli mu aj komediálne postavy, jeho husár Pišta v Palárikovej hre Dobrodružstvá pri obžinkoch bol excelentne dokonalý. Režiséri ho obsadzovali, divadelná kritika nešetrila chválami a Martin bol šťastný.
V roku 1939 sa všetko začalo meniť, zmeny zasiahli aj do oblasti kultúry a jej vedenia. Prišiel príkaz zhora, aby Gregora prepustili pre jeho židovský pôvod. V divadle zorganizovali protestnú akciu, ktorú viedol sám riaditeľ Borodáč. Na pár mesiacov bol pokoj no v roku 1940 sa jeho osud naplnil.
Jeho vtedajšou poslednou rolou bola postava Alcesta v Molièrovom Mizantropovi. Diváci a kolegovia pochopili, že Gregor premenil hru na demonštráciu proti ideológii a za slobodu prejavu.
Martin Gregor *14.11.1906 — † 29.6.1982
Narodil sa v Rakúsko-Uhorskej Trnave ako tretie z piatich detí s vlastným menom Martin Guttmann. Už ako napovedá jeho meno, mal židovské korene. Jeho otec Žigmund, bývalý klampiar ušiel s cirkusom a živil sa ako klaun. Tam malý Martin pričuchol k ochotníctvu. Mama rozhodla, že pôjde študovať serióznu školu a tak v roku 1923 ukončil priemyslovku a pracoval ako sústružník vo firme Coburg Trnava. Po prvom štrajku ho z fabriky vyhodili. Nastúpil na základnú vojenskú službu a po návrate si začal hľadať prácu.
Umelecký smer ho však priťahoval stále viac a tak po otvorení Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave začal študovať herectvo. Zoči-voči sa ocitol takým známym umelcom ako bol Andrej Bagar či Janko Borodáč. Poznali v ňom jeho talent ako mal máloktorý herec a otvorili mu tak pomyselné dvere do divadelného sveta. Zakrátko mu umiera otec a pri neistých vyhliadkach do budúcnosti prichádza ponuka od Borodáča, aby nastúpil ako člen SND. Písal sa rok 1932.
V divadelnej sezóne 1934/35 si zahral hlavnú úlohu v hre Ľudia v bielom, kde stvárnil postavu doktora Ferrgusona. Sedeli mu aj komediálne postavy, jeho husár Pišta v Palárikovej hre Dobrodružstvá pri obžinkoch bol excelentne dokonalý. Režiséri ho obsadzovali, divadelná kritika nešetrila chválami a Martin bol šťastný.
V roku 1939 sa všetko začalo meniť, zmeny zasiahli aj do oblasti kultúry a jej vedenia. Prišiel príkaz zhora, aby Gregora prepustili pre jeho židovský pôvod. V divadle zorganizovali protestnú akciu, ktorú viedol sám riaditeľ Borodáč. Na pár mesiacov bol pokoj no v roku 1940 sa jeho osud naplnil.
Jeho vtedajšou poslednou rolou bola postava Alcesta v Molièrovom Mizantropovi. Diváci a kolegovia pochopili, že Gregor premenil hru na demonštráciu proti ideológii a za slobodu prejavu.
Po odchode z divadla sa v roku 1942 v tichosti oženil s baletkou Magdou Wiltschekovou. Tá nahradila v citovej sfére divadelnú kolegyňu Máriu Bancíkovú. Za zmienku stojí fakt, že aj mladú Wiltschekovú vyhodili z divadla kvôli židovskému pôvodu. Gregor tajne prekladal pre rozhlas, bol viackrát zatknutý a po potlačení SNP v roku 1944 deportovaný aj s manželkou a matkou do koncentračného tábora. Vystriedal Mauthausen, Osvienčim, Rydultov a Gusen. Po skončení vojny sa vrátili do Bratislavy. Mama nacistický koncentrák neprežila.
V rokoch 1946 – 1951 pôsobil na Novej scéne. V rokoch 1948-1952 zastával funkciu riaditeľa SND. Pre svoje názory (bol obvinený z oportunizmu a karierizmu), však SND musel opustiť a pracoval ako režisér Československého rozhlasu v Bratislave a pôsobil ako pedagóg na VŠMU (Vysoká škola múzických umení). V rokoch 1961 až 1967 viedol Zväz slovenských divadelných umelcov.
Od roku 1967 šéfoval činohre SND. Verný ostal divadlu, ale účinkoval aj v spomínanom rozhlase, televízii, filme. V tomto období uvažoval aj o emigrácii ako východisku z pomerov po okupácii (1968). Kým sa odhodlal, prišiel zákaz vycestovať a normalizačné represie.
Gregor však profesionálne rástol, začal sa presadzovať v tragických, tragikomických postavách. Vďaka svojmu výrazu a pôvodu mu napokon pripadli role bezcharakterné alebo tragické, spojené s dobou holokaustu, druhej svetovej vojny. Spomeňme Transport z raja (1962), Obchod na Korze (1965) kde hral holiča Jozefa Katza. Z historických postáv dokonale stvárnil francúzskeho premiéra Éduarda Daladiera vo filme Dni zrady (1973).
Nesmieme však zabúdať na jeho komediálne nadanie, kvôli ktorému ho volali aj „múdry klaun“. Tak ako doviedol diváka k zamysleniu, bolesti, radosti či slzám, poľahky ho vedel presvedčivo pobaviť svojim humorom i humorom postáv, ktoré práve stvárňoval. Vynikol v komédii Neila Simona Zlatí chlapci (1975), kde stvárnil postavu Willie Clarka. Spolu s Ladislavom Chudíkom zosobňovali starnúcich kabaretiérov. Hra mala viac ako 250 repríz.
Martin Gregor patril k najaktívnejším slovenským televíznym hercom svojej doby. Počas svojej kariéry účinkoval v desiatkach televíznych inscenácií rôznych žánrov, od historických drám a adaptácií literárnych diel až po komédie a detektívky. Okrem hraných rolí sa Martin Gregor venoval aj dabingu a rozhlasovej tvorbe. Svojim hlasom obohatil desiatky filmov, seriálov a rozhlasových hier. Počas svojho hereckého života (1932 - 1982) účinkoval v 92 filmoch, na divadelných doskách stvárnil 190 postáv. Na javisku sa naposledy objavil v postave kráľovho obľúbenca sira Wiliama Bagota v Shakespearovom Richardovi II.
Na tomto mieste si dovolíme poďakovať aj jeho manželke, ktorá stála počas jeho života vždy pri ňom. Bývalá baletka a herečka Magda Gregorová sa po jeho smrti chopila pera a dala na papier spomienky na manžela (Martina). Dielo vyšlo pod názvom Môj komediant už štyri roky po smrti Martina v roku 1986 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Neskôr vyšlo vydanie pod názvom Môj komediant a ja (1.1.1996) vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Ako napovedá už názov knihy, Martin Gregor bol vychýrený svojim humorom, optimizmom a humanizmom napriek tomu aké bôle a ústrky na tomto svete musel zniesť.
Zomrel vo svojich 75 rokoch 29.06.1982 v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne Urnový háj pri bratislavskom Krematóriu v sektore I. pre VIP osobnosti. Miesto tam našla i jeho oddaná manželka Magda.
Zdroj faktov a fotografie perex: LEIKERT, Jozef. Osobnosti Slovenska I diel. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2010. ISBN 978-80-07-01849-5
Zdroj: Martin Gregor. (2024, február 2). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané 16:26, jún 17, 2024 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Gregor&oldid=7788275
Autor fotografie: Autor: Petra Gregorova – https://secure.flickr.com/photos/petragyocum/6240214694/in/set-72157623101072480, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=17154501
Späť na tému Výročia
