Mochovská elektráreň pochovala dedinu, no ľudia ďalej chodia na miestny cintorín
Hovorí sa, že každá obec by mala mať kostol, cintorín a pohostinstvo. V Mochovciach je situácia iná. Po vysídlení ľudí pred štyridsiatimi rokmi a výstavbe atómovej elektrárne tu ostal iba prázdny kalvínsky kostol a miestny cintorín, na ktorý však aj dnes zájdu príbuzní zapáliť sviečky.
Mochovský cintorín je prístupný verejnosti bez obmedzenia, a tak som sa ho rozhodol s kolegom fotografom navštíviť aj ja. Atómová elektráreň Mochovce sa nachádza medzi mestom Vráble a Levicami. My sme cestovali autom z Bratislavy cez Nitru, pričom už od mesta Vráble sme z diaľky videli chladiace veže. Ako sme prichádzali k atómovej elektrárni, tak sa nám naskytol zvláštny pohľad na chladiace veže, pod ktorými vidno pomníky na starom cintoríne s kostolom. Ten pohľad je taký nezvyčajný, že si ho musí všimnúť každý, kto prechádza okolo mochovskej elektrárne.
Auto sme bez najmenších problémov zaparkovali pred cintorínom na prázdnom parkovisku. S kolegom fotografom kráčame k hlavnému vchodu a zisťujeme, že bránka je otvorená. Vstupujeme teda na cintorín a všímame si, že je stále v správe, keďže sa tu pravidelne kosí, upratuje a odnáša komunálny odpad. Pozeráme po okolitých pomníkoch, na ktorých vidieť, že sa o nich starajú blízki príbuzní ešte aj dnes, vidíme na nich sviečky, umelé kvety a podobne. Rozhliadame sa, či sa na pohrebisku nenachádza nejaký návštevník, aby sme sa dozvedeli bližšie informácie, no nemáme šťastie. Beriem do ruky mobilný telefón a po niekoľkých telefonátoch sa mi poradilo dopátrať k správcovi.
Cintorín spravuje susedná obec
Od správcu zisťujem, že o Mochovský cintorín, od roku 1983 už neexistujúcej obce, sa stará obec Kalná nad Hronom. „Obec sa stará o Mochovecký cintorín ako o každý jeden cintorín v jej správe (úprava zelene, úprava okolia, evidencia hrobových miest). Nemáme vedomosť, že by samotný cintorín bol evidovaný ako kultúrna pamiatka, takže je to vlastne pomaly zanikajúci cintorín,“ informoval nás Jozef Gonda z Miestneho úradu obce Kalná nad Hronom. Podľa jeho slov sa na pohrebisku pochováva ešte aj dnes, aj keď sú to skôr len sporadické pohreby blízkych príbuzných, ktorí už majú na cintoríne svojich predkov. Za posledných päť rokov sa na starom cintoríne pochovávalo len raz. Rozloha pohrebiska je 14 árov, pričom podľa poslednej evidencie sa na ňom nachádza 367 hrobových miest. Návštevníci sem chodia sporadicky po celý rok, no najväčší pohyb ľudí je tu v období Sviatku všetkých svätých či Pamiatky zosnulých, keď sem prídu príbuzní zapáliť sviečky pre zosnulých.
Vláda v Česko-Slovensku ešte na konci 70. rokov rozhodla o výstavbe atómovej elektrárne v obci Mochovce. V dedine vtedy žilo vyše 400 ľudí, ktorí dostali nekompromisný príkaz predať svoje domy a vysťahovať sa z dediny. Väčšina obyvateľov sa presídlila do neďalekého okresného mesta Levice, pričom ďalší sa usadili v okolitých dedinách, najviac v obci Kalná nad Hronom, do ktorého katastra priradili Mochovce, vrátane cintorína a kostola.
Ešte aj dnes si niektorí pamätníci spomínajú na to, ako sa starší ľudia nevedeli stotožniť s myšlienkou opustiť svoje domovy, čo vyústilo do toho, že viacerí, ešte pred sťahovaním, v obci umreli. Bývalí obyvatelia však na Mochovce stále nezabúdajú a ešte aj dnes sa schádzajú v rámci Združenia bývalých obyvateľov Mochoviec.
Mochovský cintorín je prístupný verejnosti bez obmedzenia, a tak som sa ho rozhodol s kolegom fotografom navštíviť aj ja. Atómová elektráreň Mochovce sa nachádza medzi mestom Vráble a Levicami. My sme cestovali autom z Bratislavy cez Nitru, pričom už od mesta Vráble sme z diaľky videli chladiace veže. Ako sme prichádzali k atómovej elektrárni, tak sa nám naskytol zvláštny pohľad na chladiace veže, pod ktorými vidno pomníky na starom cintoríne s kostolom. Ten pohľad je taký nezvyčajný, že si ho musí všimnúť každý, kto prechádza okolo mochovskej elektrárne.
Auto sme bez najmenších problémov zaparkovali pred cintorínom na prázdnom parkovisku. S kolegom fotografom kráčame k hlavnému vchodu a zisťujeme, že bránka je otvorená. Vstupujeme teda na cintorín a všímame si, že je stále v správe, keďže sa tu pravidelne kosí, upratuje a odnáša komunálny odpad. Pozeráme po okolitých pomníkoch, na ktorých vidieť, že sa o nich starajú blízki príbuzní ešte aj dnes, vidíme na nich sviečky, umelé kvety a podobne. Rozhliadame sa, či sa na pohrebisku nenachádza nejaký návštevník, aby sme sa dozvedeli bližšie informácie, no nemáme šťastie. Beriem do ruky mobilný telefón a po niekoľkých telefonátoch sa mi poradilo dopátrať k správcovi.
Cintorín spravuje susedná obec
Od správcu zisťujem, že o Mochovský cintorín, od roku 1983 už neexistujúcej obce, sa stará obec Kalná nad Hronom. „Obec sa stará o Mochovecký cintorín ako o každý jeden cintorín v jej správe (úprava zelene, úprava okolia, evidencia hrobových miest). Nemáme vedomosť, že by samotný cintorín bol evidovaný ako kultúrna pamiatka, takže je to vlastne pomaly zanikajúci cintorín,“ informoval nás Jozef Gonda z Miestneho úradu obce Kalná nad Hronom. Podľa jeho slov sa na pohrebisku pochováva ešte aj dnes, aj keď sú to skôr len sporadické pohreby blízkych príbuzných, ktorí už majú na cintoríne svojich predkov. Za posledných päť rokov sa na starom cintoríne pochovávalo len raz. Rozloha pohrebiska je 14 árov, pričom podľa poslednej evidencie sa na ňom nachádza 367 hrobových miest. Návštevníci sem chodia sporadicky po celý rok, no najväčší pohyb ľudí je tu v období Sviatku všetkých svätých či Pamiatky zosnulých, keď sem prídu príbuzní zapáliť sviečky pre zosnulých.
Vláda v Česko-Slovensku ešte na konci 70. rokov rozhodla o výstavbe atómovej elektrárne v obci Mochovce. V dedine vtedy žilo vyše 400 ľudí, ktorí dostali nekompromisný príkaz predať svoje domy a vysťahovať sa z dediny. Väčšina obyvateľov sa presídlila do neďalekého okresného mesta Levice, pričom ďalší sa usadili v okolitých dedinách, najviac v obci Kalná nad Hronom, do ktorého katastra priradili Mochovce, vrátane cintorína a kostola.
Ešte aj dnes si niektorí pamätníci spomínajú na to, ako sa starší ľudia nevedeli stotožniť s myšlienkou opustiť svoje domovy, čo vyústilo do toho, že viacerí, ešte pred sťahovaním, v obci umreli. Bývalí obyvatelia však na Mochovce stále nezabúdajú a ešte aj dnes sa schádzajú v rámci Združenia bývalých obyvateľov Mochoviec.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 5 fotografií
