Minulosť dýcha z močiarov
Z histórie sú známe nálezy mumifikovaných ľudských tiel. Ku dlhodobej konzervácii ľudských tiel prichádzalo aj v prípadoch živelných katastrof, zemetrasení, pri závaloch hornín alebo aj známym pádom popola zo sopky Vezuv na čo doplatili Pompeje.
Môžeme pozrieť na i na biblické príbehy, keď k týmto udalostiam prišlo pri potope, alebo zničením miest Sodomy a Gomory. Do dnešných dní nachádzame na rôznych miestach ľudské a zvieracie ostatky.
Jednými zo špecifických miest takýchto nálezov bývajú močiare a rašeliniská. Tieto neprístupné miesta ľudskej nohe, absolútne nevhodné ako obývané územie ľudskej populácie sa v niektorých prípadoch stali miestom posledného odpočinku človeka. Prečo práve tam? V niektorých prípadoch išlo o nešťastnú náhodu, inde možno o samovraždu, popravu či len uloženie zomrelého do mokrého hrobu.
Hlavné miesta, kde boli objavené telá z rašelinísk, sú severoeurópske krajiny Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Írsko a najmä Dánsko. Väčšina exemplárov v Dánsku pochádza z predrímskej doby železnej až po rímsku dobu železnú (asi 500 až 400 pred Kristom). Od roku 2006 bolo na týchto miestach objavených viac ako 700 starovekých tiel, hoci iné odhady uvádzajú počet v tisíckach. Pre vedcov je ťažké zistiť presné číslo, pretože mnohé telá boli stratené alebo zničené.
Predtým, ako archeológovia začali aktívne hľadať telá z rašelinísk, telá boli objavené väčšinou počas rutinnej ťažby rašeliny a následne boli znovu pochované alebo zlikvidované. Po zistení, že systematickú ochranu tiel z doby železnej možno pripísať kyslému anaeróbnemu prostrediu, sa v Jutsku uskutočnili veľké vykopávky.
Medzi ďalšie telá z močiarov aké boli nájdené na Jutskom polostrove, ktoré prešli takou rozsiahlou analýzou ako žena Haraldskaer (6. stor. pred Kr., Dánsko), patria Tollund muž (4. stor. pred Kr., Dánsko), Grauballe muž (3. stor. pred Kr., Dánsko), Elling žena (4. stor. pred Kr., Dánsko), Lindow muž (1. stor. pred Kr., Anglicko), žena z Yde (1. stor. po Kr., Holandsko), Bernuthsfeld muž (13. stor. po Kr., Nemecko), Huldremose žena (2. stor. pred Kr., Dánsko) a Borremose žena (5. stor. pred Kr., Dánsko).
Môžeme pozrieť na i na biblické príbehy, keď k týmto udalostiam prišlo pri potope, alebo zničením miest Sodomy a Gomory. Do dnešných dní nachádzame na rôznych miestach ľudské a zvieracie ostatky.
Jednými zo špecifických miest takýchto nálezov bývajú močiare a rašeliniská. Tieto neprístupné miesta ľudskej nohe, absolútne nevhodné ako obývané územie ľudskej populácie sa v niektorých prípadoch stali miestom posledného odpočinku človeka. Prečo práve tam? V niektorých prípadoch išlo o nešťastnú náhodu, inde možno o samovraždu, popravu či len uloženie zomrelého do mokrého hrobu.
Hlavné miesta, kde boli objavené telá z rašelinísk, sú severoeurópske krajiny Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Írsko a najmä Dánsko. Väčšina exemplárov v Dánsku pochádza z predrímskej doby železnej až po rímsku dobu železnú (asi 500 až 400 pred Kristom). Od roku 2006 bolo na týchto miestach objavených viac ako 700 starovekých tiel, hoci iné odhady uvádzajú počet v tisíckach. Pre vedcov je ťažké zistiť presné číslo, pretože mnohé telá boli stratené alebo zničené.
Predtým, ako archeológovia začali aktívne hľadať telá z rašelinísk, telá boli objavené väčšinou počas rutinnej ťažby rašeliny a následne boli znovu pochované alebo zlikvidované. Po zistení, že systematickú ochranu tiel z doby železnej možno pripísať kyslému anaeróbnemu prostrediu, sa v Jutsku uskutočnili veľké vykopávky.
Medzi ďalšie telá z močiarov aké boli nájdené na Jutskom polostrove, ktoré prešli takou rozsiahlou analýzou ako žena Haraldskaer (6. stor. pred Kr., Dánsko), patria Tollund muž (4. stor. pred Kr., Dánsko), Grauballe muž (3. stor. pred Kr., Dánsko), Elling žena (4. stor. pred Kr., Dánsko), Lindow muž (1. stor. pred Kr., Anglicko), žena z Yde (1. stor. po Kr., Holandsko), Bernuthsfeld muž (13. stor. po Kr., Nemecko), Huldremose žena (2. stor. pred Kr., Dánsko) a Borremose žena (5. stor. pred Kr., Dánsko).
V Anglicku a Walese sa našlo v močiaroch 41 tiel a 15 v Škótsku. Po objave Lindow Mana bol vypracovaný archívny záznam spätne zahŕňajúci nejasné prípady, ktorý odhalil oveľa vyšší počet močiarnych tiel. Viac ako 85 v Anglicku a Walese a viac ako 36 v Škótsku.
Tollundský muž, Dánsko
Medzi výborne dochované nálezy patrí telo muža z tollundských rašelinísk. Vedci ho pomenovali Tollundský muž. Objavili ho v roku 1950 v Dánsku. Datovaný je do 4. storočia pred Kristom do rannej doby železnej. Išlo o 161 centimetrového muža vo veku 30 až 40 rokov.
Bol usmrtený uškrtením a jeho telo bolo hodené do rašeliniska. Vďaka nízkym teplotám a kyslému prostrediu rašeliny sa telo zachovalo pozoruhodne dobre. Našli ho v roku 1950 a spočiatku sa domnievali že ide o obeť nedávnej vraždy a že to je práca pre políciu. Neskôr, keď bol privolaný archeológ zistili, že ide o veľmi starú mŕtvolu.
Muž bol na boku v prirodzenej polohe spiaceho človeka. Telo nahé, oči mal zatvorené akoby sa modlil alebo meditoval. Jeho hlava bola veľmi dobre zachovaná, akoby sa o ňu aj po smrti niekto postaral. Ostatky odviezli ho do národného múzea v Kodani, kde ho preskúmali a konzervovali. Momentálne sa nachádza v múzeu v Silkeboborgu v Dánsku.
Elling - žena, Dánsko
Ďalšou nájdenou bola žena. Predpokladá sa, že bola uškrtená podobne ako Tollundský muž. Odhadovaný rok úmrtia bol datovaný približne do roku 280 pred Kristom v severskej dobe železnej, tiež približne v čase Tollundského človeka; nie je však možné potvrdiť, či boli obaja usmrtení presne v rovnakom čase alebo nie. Zo začiatku tiež bolo ťažké určiť jej pohlavie, ale jej vlasy poskytli dôkazy, neskôr röntgenové snímky panvy potvrdili, že ide o ženu.
V roku 1978 bolo telo opätovne preskúmané pomocou röntgenových snímok, z ktorých sa určilo pohlavie ženy a pôvodný odhad veku pri smrti 25 rokov sa ukázal ako presný. Toto telo je často verejnosti prezentované vďaka výnimočnému identifikačnému doplnku, podľa 90 cm dlhého vrkoča na hlave, ktorý bol zviazaný do nezvyčajného komplikovaného uzla. Rekonštrukcia viazania vrkoča vlasov na priloženej foto.
Lindow muž, Anglicko
Za života by Lindowský muž meral 168 až 173 cm na výšku a vážil by odhadom 60 kg. Jeho vek v čase smrti bol okolo 20 rokov. Telo si zachovalo upravenú bradu, fúzy a bokombrady hnedých tónov, ako aj zdravé zuby, bez viditeľných kazov a upravené nechty, čo naznačuje, že manuálne veľmi nepracoval. Okrem šálu z líščej kožušiny bol objavený úplne nahý. Keď zomrel trpel miernou osteoartritídou a napadnutím bičíkovcom. Muž zomrel násilnou smrťou, podľa niektorých zdrojov bol obetovaný Bohom za porážku Rimanov. Použili trojnásobný spôsob usmrtenia. Hlavu mu prebili troma údermi sekerou, okolo krku mu utiahli tri razy zauzlovanú šnúru a krv z neho rýchlo vytiekla po prerezaní krčných tepien rezom v tvare písmena V.
Ďalšou nájdenou bola žena. Predpokladá sa, že bola uškrtená podobne ako Tollundský muž. Odhadovaný rok úmrtia bol datovaný približne do roku 280 pred Kristom v severskej dobe železnej, tiež približne v čase Tollundského človeka; nie je však možné potvrdiť, či boli obaja usmrtení presne v rovnakom čase alebo nie. Zo začiatku tiež bolo ťažké určiť jej pohlavie, ale jej vlasy poskytli dôkazy, neskôr röntgenové snímky panvy potvrdili, že ide o ženu.
V roku 1978 bolo telo opätovne preskúmané pomocou röntgenových snímok, z ktorých sa určilo pohlavie ženy a pôvodný odhad veku pri smrti 25 rokov sa ukázal ako presný. Toto telo je často verejnosti prezentované vďaka výnimočnému identifikačnému doplnku, podľa 90 cm dlhého vrkoča na hlave, ktorý bol zviazaný do nezvyčajného komplikovaného uzla. Rekonštrukcia viazania vrkoča vlasov na priloženej foto.
Lindow muž, Anglicko
Za života by Lindowský muž meral 168 až 173 cm na výšku a vážil by odhadom 60 kg. Jeho vek v čase smrti bol okolo 20 rokov. Telo si zachovalo upravenú bradu, fúzy a bokombrady hnedých tónov, ako aj zdravé zuby, bez viditeľných kazov a upravené nechty, čo naznačuje, že manuálne veľmi nepracoval. Okrem šálu z líščej kožušiny bol objavený úplne nahý. Keď zomrel trpel miernou osteoartritídou a napadnutím bičíkovcom. Muž zomrel násilnou smrťou, podľa niektorých zdrojov bol obetovaný Bohom za porážku Rimanov. Použili trojnásobný spôsob usmrtenia. Hlavu mu prebili troma údermi sekerou, okolo krku mu utiahli tri razy zauzlovanú šnúru a krv z neho rýchlo vytiekla po prerezaní krčných tepien rezom v tvare písmena V.
Bernuthsfeld muž, Nemecko
Bernuthsfeldovho muža objavili 24. mája 1907 bratia Rolf a Ehme (16 a 18 roční), de Jonge z Bernuthsfeldu. Pri kopaní rašeliny narazili na mŕtvolu. Zo strachu, že budú zapletení do prípadu vraždy, telo znovu pochovali na susednom pozemku vzdialenom niekoľko sto metrov. Telo bolo po smrti zabalené do niekoľkých odevov vrátane tuniky s rukávmi vyrobenými zo 43 kusov textilu a dvoch dlhých omotávok nôh. Na tele bola objavená pošva, ktorá mohla držať približne 6-palcový nôž.
Mimoriadne zachovaný odev muža podáva informácie o výrobe a nosení textílií vo včasnom stredoveku. Nosil často plátavaný vlnený kabát po kolená s dlhými rukávmi. Látky mali rôzne farby a vzory. Cez kabát mal oblečený plášť dlhý asi 200 cm a široký 170 cm, ktorý bol zošitý z dvoch rôznych látok.
Základný materiál kabáta bol vyrobený vo vzoroch rybej kosti z hrubej, voľne pradenej priadze z ovčej vlny. Podľa textilného archeológa bol kabát vyrobený podľa praktických, ale dekoratívnych aspektov. Počas svojej mladosti zažil nejaké zdravotné alebo nutričné krízy, čo bolo evidentné na Harrisových líniách na dlhých kostiach. Trpel chronickou artrózou bedrových kĺbov. Mal dobre zahojenú zlomeninu rebra a na chrbtici mal zrastený stavec spôsobený zápalovým ochorením. Zlomenina lebky bola posúdená ako posmrtná, ku ktorej došlo pravdepodobne len v dôsledku tlaku rašeliny. Neexistoval žiadny dôkaz násilia a mohol zomrieť z prirodzených príčin. Skeny naznačujú, že mohol trpieť rakovinou.
Podľa objaviteľov bolo telo pochované v hrobovej jame starostlivo vystlanej machom v severojužnej orientácii. Nad telom bola umiestnená veľká vetva. Bernuthsfeldský muž zomrel medzi rokmi 660 a 780 po Kristovi.
Pozostatky muža z Bernuthsfeldu vrátane jeho oblečenia sú vystavené vo východnom Frísku v štátnom múzeu v Emdene, (dnešné Dolné Sasko).
Bernuthsfeldovho muža objavili 24. mája 1907 bratia Rolf a Ehme (16 a 18 roční), de Jonge z Bernuthsfeldu. Pri kopaní rašeliny narazili na mŕtvolu. Zo strachu, že budú zapletení do prípadu vraždy, telo znovu pochovali na susednom pozemku vzdialenom niekoľko sto metrov. Telo bolo po smrti zabalené do niekoľkých odevov vrátane tuniky s rukávmi vyrobenými zo 43 kusov textilu a dvoch dlhých omotávok nôh. Na tele bola objavená pošva, ktorá mohla držať približne 6-palcový nôž.
Mimoriadne zachovaný odev muža podáva informácie o výrobe a nosení textílií vo včasnom stredoveku. Nosil často plátavaný vlnený kabát po kolená s dlhými rukávmi. Látky mali rôzne farby a vzory. Cez kabát mal oblečený plášť dlhý asi 200 cm a široký 170 cm, ktorý bol zošitý z dvoch rôznych látok.
Základný materiál kabáta bol vyrobený vo vzoroch rybej kosti z hrubej, voľne pradenej priadze z ovčej vlny. Podľa textilného archeológa bol kabát vyrobený podľa praktických, ale dekoratívnych aspektov. Počas svojej mladosti zažil nejaké zdravotné alebo nutričné krízy, čo bolo evidentné na Harrisových líniách na dlhých kostiach. Trpel chronickou artrózou bedrových kĺbov. Mal dobre zahojenú zlomeninu rebra a na chrbtici mal zrastený stavec spôsobený zápalovým ochorením. Zlomenina lebky bola posúdená ako posmrtná, ku ktorej došlo pravdepodobne len v dôsledku tlaku rašeliny. Neexistoval žiadny dôkaz násilia a mohol zomrieť z prirodzených príčin. Skeny naznačujú, že mohol trpieť rakovinou.
Podľa objaviteľov bolo telo pochované v hrobovej jame starostlivo vystlanej machom v severojužnej orientácii. Nad telom bola umiestnená veľká vetva. Bernuthsfeldský muž zomrel medzi rokmi 660 a 780 po Kristovi.
Pozostatky muža z Bernuthsfeldu vrátane jeho oblečenia sú vystavené vo východnom Frísku v štátnom múzeu v Emdene, (dnešné Dolné Sasko).
Dievča z Yde, Holandsko
Telo bolo nájdené kopáčmi rašeliny dňa 12. mája 1897. Dňa 21. mája 1897 o náleze informoval starosta Vries Provinčné múzeum v Assene (Holandsko).
Má sa zato, že osoba bola usmrtená povrazom (v tomto prípade odevným opaskom) ako Tollundský muž. Telo bolo nájdené oblečené vo vlnenom plášti s vlneným pásikom. Opasok mala omotaný okolo krku, čo naznačuje, že bola popravená alebo obetovaná. V oblasti kľúčnej kosti došlo pred smrťou k bodnému poraneniu, ale to nebolo príčinou smrti. Je možné, že zomrela v bezvedomí, pretože na jej rukách nie sú obranné zranenia, na rozdiel od podobného prípadu z Nemecka, kde tzv. kayhausenský chlapec mal na ľavej ruke reznú ranu zo zjavného pokusu o obranu. Podobne ako pri iných podobných nálezoch sa dochovala aj koža a sú stále rozoznateľné rysy tváre a to vďaka kyseline trieslovej, ktorá sa nachádza v rašelinovej vode.
Pri výkope došlo k poškodeniu lebky, tvár, trup, pravá ruka a nohy zostali nepoškodené, zvyšok tela sa nezachoval alebo bol poškodený nástrojmi na ťažbu rašeliny. Podobne ako u iných tiel z močiarov boli aj tu zachované mäkké tkanivá vďaka pôsobeniu trieslovín v močiari.
Prečo práve močiare?
Mnoho tiel z močiarov je veľmi dobre zachovaných. Okolo dôvodov, prečo títo ľudia skončili v močiari existuje mnoho otázok a mnohé telá nesú stopy po traumách a násilnej smrti. To zo svojej podstaty provokuje ľudskú predstavivosť. Preto existuje mnoho literatúry o telách z močiarov od archeologických štúdií až po fikcie. Jedným z príkladov nearcheologickej literatúry je dielo írskeho básnika Seamusa Heaneya Bog Poems. Táto séria básní je skutočnosťou len voľne inšpirovaná. Básne vytvárajú príbehy o živote ľudí, ktorých telá boli objavené v močiaroch.
Ďalším príkladom sú archeologické diela, ktoré interpretujú archeologické dôkazy z tiel. Rozprávajú o dôvodoch ako a prečo mohli dotyční zomrieť. Títo autori pristupujú k archeologickej práci tak, že vychádzajú z historického príbehu, ktorý nie je skutočnosťou, ale skôr interpretáciou, alebo reprezentáciou minulosti i za použitia dedukcie. To sa odráža v mnohých teóriách napríklad o tollundskom mužovi.
V tomto prípade bol napríklad muž nájdený so slučkou okolo tela a opaskom okolo pása, ale bez ďalšieho oblečenia. Jeho tvár však vyzerala, ako by spal. Mnohí z týchto faktov vytvárajú teórie o jeho obetovaní germánskym alebo keltským bohom a bohyniam, ale existuje aj teória, že išlo o popraveného zločinca.
Čo sa týka príbehu dievčaťa z Yde, ktorej bolo v čase smrti šestnásť rokov, a ktoré bolo nájdené aj s opaskom okolo krku, s bodnou ranou a oholenou polovicou hlavy, to všetko vyvolalo teóriu, že bola kvôli svojej fyzickej deformite vybraná za ľudskú obeť, podľa inej teórie bola cudzoložnicou a takýto trest si zaslúžila.
Močiare a rašeliniská ešte nevydali všetky svoje archeologické poklady, no sú inšpiráciou pre spisovateľov, scenáristov, filmárov.
Zdroje
ŠENOVSKÁ, Anna. Múmie z bažin na území Skandinávie: Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta Brno: Ústav germanistiky, nordistiky a nederlandistiky Skandinávská studia, 2014
Úvodná foto: ArtSpark woman-8852357. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online]. 2024 [cit. 2024-09-07]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/illustrations/%C5%BEena-tmav%C3%A9-na-%C5%A1%C3%ADrku-zlovestn%C3%BD-eng-8852357/
1. Hlava Tollundského muža Autor: Chocho8 – Vlastní dílo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=46555311
2. Vrkoč ženy Elling, rekonštrukcia Autor By Chris Wenzel - Own work, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1303948
3. Divka z Yde Autor: C messier – Vlastní dílo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=78291667
Ostatné: Mumie z bažin. (4. 08. 2022). Wikipedie: Otevřená encyklopedie. Získáno 18:29, 7. 07. 2024 z https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Mumie_z_ba%C5%BEin&oldid=21554842
ŠENOVSKÁ, Anna. Múmie z bažin na území Skandinávie: Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta Brno: Ústav germanistiky, nordistiky a nederlandistiky Skandinávská studia, 2014
Úvodná foto: ArtSpark woman-8852357. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online]. 2024 [cit. 2024-09-07]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/illustrations/%C5%BEena-tmav%C3%A9-na-%C5%A1%C3%ADrku-zlovestn%C3%BD-eng-8852357/
1. Hlava Tollundského muža Autor: Chocho8 – Vlastní dílo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=46555311
2. Vrkoč ženy Elling, rekonštrukcia Autor By Chris Wenzel - Own work, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1303948
3. Divka z Yde Autor: C messier – Vlastní dílo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=78291667
Ostatné: Mumie z bažin. (4. 08. 2022). Wikipedie: Otevřená encyklopedie. Získáno 18:29, 7. 07. 2024 z https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Mumie_z_ba%C5%BEin&oldid=21554842
Text a fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 07. 2024
publikované na portáli SP net 07. 2024
Späť na tému Z histórie
