Milan a Julo sú opäť spolu
Písal sa rok 1940 a vo Zvolene 3. februára uzrel svetlo sveta Milan Lasica. O rok a pol 20. septembra 1941 prišiel na svet Július Satinský.
Ich spoločná životná púť sa začala písať v roku 1959, keď spolu začali účinkovať ako herecká komická dvojica v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu.
Ich spolupráca trvala viac ako 49 rokov, Julo zomrel 29. decembra 2002 na rakovinu hrubého čreva, ktorú mu diagnostikovali náhodou, no už v takom štádiu, že nepomohla žiadna liečba.
Jeho brat Vojtech, ktorý tiež trpel touto chorobou (vďaka nemu Julovi diagnostikovali ochorenie), boj vyhral, kým Julo podľahol.
Ich spoločná životná púť sa začala písať v roku 1959, keď spolu začali účinkovať ako herecká komická dvojica v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu.
Ich spolupráca trvala viac ako 49 rokov, Julo zomrel 29. decembra 2002 na rakovinu hrubého čreva, ktorú mu diagnostikovali náhodou, no už v takom štádiu, že nepomohla žiadna liečba.
Jeho brat Vojtech, ktorý tiež trpel touto chorobou (vďaka nemu Julovi diagnostikovali ochorenie), boj vyhral, kým Julo podľahol.
Tvorba Jula a Milana sa nezmazateľne zapísala do povedomia všetkých Čechoslovákov. Dvaja humoristickí géniovia sa úplne prirodzene od začiatku odvrátili od jednoduchého, primitívneho a lascívneho humoru a svojim pohľadom na vtedy československú realitu a spoločenskú situáciu povýšili humor na doteraz nevídanú úroveň, ktorá svojou trefnou inteligenciou vyrážala dych obecenstvu v každom predstavení.
Ich satirický pohľad, inotaje, narážky a vtipné glosy nútili divákov a poslucháčov uvažovať a samozrejme adekvátne reagovať. Ich humor sme mohli zaradiť na úroveň absolútnej inteligentnej špičky v tomto smere, spomeňme Miroslava Horníčka †2003 a Jana Wericha †1980.
Po roku 1968 keď začala normalizácia sa dostali títo dvaja umelci pod tvrdý dohľad režimu, ktorý im znepríjemňoval život ako len vedel a v roku 1970 im na Slovensku vystavil stopku. Komunistickí mocipáni boli dokonca ochotní pripustiť ich emigráciu z vtedajšieho Československa, no prerátali sa. Dva roky vystupovali Julo a Milan v českom kabaretnom divadle Večerní Brno. Po roku 1972 sa vrátili na Novú scénu v Bratislave.
Podobne ako k sebe patrili Miloslav Šimek a Jiří Grossmann †1971, patria k sebe aj Milan Lasica †2021 a Július Satinský †2002. Každý teda predpokladal, že miesto ich posledného odpočinku nájdu v meste, kde mali svoj domov, v meste, ktoré im prirástlo k srdcu. Julo odpočíva na Ondrejskom cintoríne, neďaleko svojej milovanej Dunajskej ulice, kde má aj svoju sochu.
Milan býval v podstate za rohom, na Dostojevského rade. Na priesečníku týchto dvoch ulíc sa nachádza cintorín, kde sa pochováva len výnimočne. Svoje miesto tu majú velikáni minulosti, spomeňme mená ako Vavro Šrobár, Manderla, Ignác Feigler, Gyorg Kovács, z tých súčasných Martin Ťapák, Janka Kocianová, Stano Dančiak, Michal Kováč, Marián Labuda, Julo Viršík.
Podľa zistení redakcie Bratislavských novín manželka Magda neuvažuje o mieste uloženia ostatkov majstra humoru Milana Lasicu na Ondrejskom cintoríne.
Je však veľmi sympatické, symbolické a absolútne prirodzené, že obaja títo umelci našli svoje pamätné miesto na Chodníku filmovej slávy pred vstupom do Divadla Pavla Országha Hviezdoslava. Pripojili sa tak k svojim kolegom (Štefan Kvietik, Božidara Turzonovová, Ladislav Chudík, Martin Huba, Mária Kráľovičová, Jozef Adamovič, Eva Krížiková, Emília Vášáryová).
Tabuľky s menami Lasicu a Satinského ležia tesne vedľa seba. Sú tak opäť spolu, ako na to boli zvyknutí počas 49 rokov ich spoločnej kariéry.
