Mestský cintorín Slávičie údolie má už 104 rokov
Pred jeho vznikom tam pochovávali chudobných, samovrahov či vojakov. Dnes na tomto cintoríne nájdete hroby známych osobností, či vyhradené oddelenia pre deti. Hovoríme o cintoríne Slávičie údolie v mestskej časti Karlova Ves na ulici Staré grunty, ktorý je svojou rozlohou 18,5 ha najväčším pohrebiskom v hlavnom meste SR, pričom sa na ňom ešte aj dnes aktívne pochováva.
Cintorín Slávičie údolie bol založený v roku 1912 na pohrebisku, kde pochovávali chudobných obyvateľov Bratislavy, a preto sa niekedy nazýval aj cintorín chudobných. „Spočiatku sa pochovávalo iba okolo domu hrobára, keďže tam ešte nebola obradná miestnosť. Počas prvej svetovej vojny tu do spoločného hrobu pochovávali pozostatky vojakov. Keď sa neskôr Bratislava rozvíjala a zaplnili sa historické pohrebiská, z cintorína Slávičie údolie sa v päťdesiatych rokoch stal centrálny cintorín,“ rozpráva históriu pohrebiska jeho správkyňa Ildikó Vigová, ktorú k tejto práci pred rokmi priviedol jej manžel, ktorý robil najskôr správcu v bratislavskom krematóriu a neskôr aj cintorína Slávičie údolie.
Pohrebisko počas celej histórie niekoľkokrát rozširovali. Najskôr v rokoch 1969 – 1970, následne o štyri roky neskôr v roku 1973 a nakoniec v roku 1978 o dolnú časť pri Slovenskej televízii. V priebehu niekoľkých desiatok rokov sa menila nielen rozloha pohrebiska, ale aj úprava samotných pomníkov. „Nedá mi nevšimnúť si, že v minulosti bolo na cintorínoch viac umelého kameňa a menej žuly ako dnes. V súčasnosti pozostalí objednávajú len žulu v rôznych odtieňoch od klasickej čiernej až po červenú, pričom dávajú prerábať aj staršie pomníky. Zmena nastala aj pri hrobových nápisoch. Zatiaľ, čo v minulosti boli populárne sekané a plastické písmená, v súčasnosti sú to skôr sekané a kovové písmená,“ vysvetľuje trendy v úprave hrobového miesta za posledné roky Ildikó Vigová, ktorá robí správcu cintorína od roku 1989.
Cintorín v Slávičom údolí s celkovou rozlohou 18,5 ha má približne 17 000 hrobových miest. Na jeho území je dokopy 47 oddelení, pričom v každom z nich je približne 400 hrobov. Správkyňa Ildikó Vigová sa dennodenne prechádza po cintoríne, pričom už pozná takmer každé jedno hrobové miesto. „Veľa pohrebov mi utkvelo v pamäti, keďže som sa na viacerých zúčastnila osobne a vo viacerých prípadoch si pamätám, kde sú zosnulí pochovaní,“ hovorí ďalej Ildikó Vigová, ktorá sa snaží vychádzať v ústrety každému pozostalému, pokiaľ je to len možné.
Zvláštnosťou oproti iným pohrebiskám na Slovensku je to, že sú tu vyhradené oddelenia pre významné osobnosti či deti (sektor 11 a 29). O oddelenie pre významné osobnosti je veľký záujem. Novinkou v posledných rokoch je nový urnový plot pri vchode, kde našli svoje miesto posledného odpočinku viaceré významné osobnosti ako architekti, spisovatelia, ale urnovú schránku si tu môže objednať každý pozostalý. Stále pretrváva vo všeobecnosti pomerne veľký záujem o hrobové miesta na Slávičom údolí.
Špecifikum cintorína v Slávičom údolí je jeho kopcovitý terén, veľa zelene a vtáctva, čo mu dáva opodstatnený prívlastok horský cintorín či spevavé údolie. Kopcovitý terén vytvára podmienky pre umiestnenie krýpt, ktorých tu je výrazne viac ako na iných bratislavských cintorínoch. „Príjemné prostredie s neopísateľným čarom na toto miesto láka nielen pozostalých k návšteve hrobových miest, ale viacerých Bratislavčanov na krásne prechádzky,“ dodala Ildikó Vigová, ktorá okrem cintorína v Slávičom údolí spravuje aj cintorín v Lamači, Karlovej Vsi, Dúbravke, Petržalke či Rusovciach.
Cintorín Slávičie údolie bol založený v roku 1912 na pohrebisku, kde pochovávali chudobných obyvateľov Bratislavy, a preto sa niekedy nazýval aj cintorín chudobných. „Spočiatku sa pochovávalo iba okolo domu hrobára, keďže tam ešte nebola obradná miestnosť. Počas prvej svetovej vojny tu do spoločného hrobu pochovávali pozostatky vojakov. Keď sa neskôr Bratislava rozvíjala a zaplnili sa historické pohrebiská, z cintorína Slávičie údolie sa v päťdesiatych rokoch stal centrálny cintorín,“ rozpráva históriu pohrebiska jeho správkyňa Ildikó Vigová, ktorú k tejto práci pred rokmi priviedol jej manžel, ktorý robil najskôr správcu v bratislavskom krematóriu a neskôr aj cintorína Slávičie údolie.
 |
|
Hrob Alexandra Dubčeka. Jedným z najznámejších a zároveň najnavštevovanejších hrobov je pomník slovenského politika Alexandra Dubčeka (1921 – 1992), ktorý patrí k najvýznamnejším a najznámejším politikom moderných československých dejín. Jeho meno je známe po celom svete. Podľa správkyne cintorína Ildikó Vigovej to bol jeden z najväčších pohrebov za účasti významných štátnikov, známych osobností, verejnosti, pričom ľudia stáli aj pred vchodom obradnej siene. Zaujímavosťou je, že svoje miesto posledného odpočinku si vybral osobne Alexander Dubček, keďže predtým sám objednal miesto pre svoju manželku, ktorá zomrela pred ním.
Viac foto v galérii pod článkom, autor Pavel Ondera |
Cintorín v Slávičom údolí s celkovou rozlohou 18,5 ha má približne 17 000 hrobových miest. Na jeho území je dokopy 47 oddelení, pričom v každom z nich je približne 400 hrobov. Správkyňa Ildikó Vigová sa dennodenne prechádza po cintoríne, pričom už pozná takmer každé jedno hrobové miesto. „Veľa pohrebov mi utkvelo v pamäti, keďže som sa na viacerých zúčastnila osobne a vo viacerých prípadoch si pamätám, kde sú zosnulí pochovaní,“ hovorí ďalej Ildikó Vigová, ktorá sa snaží vychádzať v ústrety každému pozostalému, pokiaľ je to len možné.
Zvláštnosťou oproti iným pohrebiskám na Slovensku je to, že sú tu vyhradené oddelenia pre významné osobnosti či deti (sektor 11 a 29). O oddelenie pre významné osobnosti je veľký záujem. Novinkou v posledných rokoch je nový urnový plot pri vchode, kde našli svoje miesto posledného odpočinku viaceré významné osobnosti ako architekti, spisovatelia, ale urnovú schránku si tu môže objednať každý pozostalý. Stále pretrváva vo všeobecnosti pomerne veľký záujem o hrobové miesta na Slávičom údolí.
Špecifikum cintorína v Slávičom údolí je jeho kopcovitý terén, veľa zelene a vtáctva, čo mu dáva opodstatnený prívlastok horský cintorín či spevavé údolie. Kopcovitý terén vytvára podmienky pre umiestnenie krýpt, ktorých tu je výrazne viac ako na iných bratislavských cintorínoch. „Príjemné prostredie s neopísateľným čarom na toto miesto láka nielen pozostalých k návšteve hrobových miest, ale viacerých Bratislavčanov na krásne prechádzky,“ dodala Ildikó Vigová, ktorá okrem cintorína v Slávičom údolí spravuje aj cintorín v Lamači, Karlovej Vsi, Dúbravke, Petržalke či Rusovciach.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 11 fotografií
