Matrika
Vôbec prvé zmienky o snahe vedenia matrík, resp. záznamov, ktoré zodpovedajú matrikám sú už z roku 1139. Až na začiatku 17. storočia sa postupne začali matriky zavádzať na všetkých farách, hovoríme teda o cirkevných matrikách. Najskôr to bola kniha pokrstených, dnešná kniha narodení, kniha sobášených, dnešná kniha uzavretia manželstva a kniha zomrelých, dnešná kniha úmrtí.
V druhej polovici 17. storočia sa matriky viedli takmer na všetkých farnostiach. Spočiatku boli do katolíckych matrík zapisovaní aj evanjelici až neskôr sa vytvorili evanjelické matriky, gréckokatolícke a židovské matriky. Rozširovanie matrík pokračovalo i v nasledujúcich rokoch. Najväčší rozmach dosiahli za vládnutia Márie Terézie a Jozefa II. Ich rozširovaním sa zvýšil aj záujem štátu o ne. Bolo vydané množstvo nariadení. Najznámejšie bolo nariadenie Márie Terézie z roku 1769 o ochrane cirkevných matrík pokrstených. Farári boli povinní ich dobre opatrovať a nikomu nesmeli vydávať ich originál. Prísna ochrana matrík platí stále, vidieť rodný, sobášny a úmrtný list, alebo nahliadnuť do matrík je možné iba osobám, ktorých sa údaje týkajú alebo jeho najbližším príbuzným. Má to svoj význam, lebo identita človeka je nenahraditeľná a dá sa zneužiť.
Predmetom intenzívnejšieho záujmu štátu o matriky je 19.storočie. V roku 1894 boli zavedené štátne matriky. Zoštátnením matrík , cirkevné matriky síce stratili charakter úradných kníh a viedli sa už len pre vnútornú potrebu cirkvi, ale ponechala sa im hodnovernosť a dôkazná sila. Zriadili sa matričné obvody. Občania mali oznamovaciu povinnosť hlásiť narodenie, sobáše alebo úmrtie. Až v roku 1950 sa zaviedol jednotný systém vedenia štátnych matrík. Všetky cirkevné matriky, ktoré mali charakter verejnoprávnych kníh a boli vedené na Slovensku do roku 1895, boli vyhlásené za majetok štátu.
Veľa matrík, ktoré môžeme nazvať klenotom národa sa z rôznych príčin nezachovalo, hlavne tých najstarších a je to veľká škoda. Najviac strát bolo v dôsledku sťahovania, požiarov, povodní, prenasledovania, ale najmä za vojny.
Užitočná matrika dnes
Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine. Takto to cituje zákon č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Matriku vedie obec v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť.
Na vykonanie zápisu úmrtia je oprávnený príslušný matričný úrad, v ktorom obvode osoba zomrela, alebo sa našla, nie podľa posledného trvalého pobytu, ako si niektorí občania myslia. Napr. ak mal nebohý trvalý pobyt v Trenčíne, bol z určitých dôvodov, či súkromných, služobných alebo zdravotných v Bratislave a bohužiaľ ho stihla táto nešťastná udalosť, v takom prípade úmrtný list a žiadosť o pohrebné dostanú pozostalí z príslušného matričného úradu v Bratislave. Túto skutočnosť treba vedieť, aj vtedy, ak si pozostalí vybavujú odpis úmrtného listu aj po niekoľkých rokoch, napr. kvôli obnovenému dedičnému konaniu.
Matrika vám pomôže aj pri zahájení prvého dedičného konania po nebohom. Ako?
Zo zákona si plní ohlasovaciu povinnosť, to znamená, že podľa posledného trvalého pobytu nebohého, je povinná neodkladne zaslať oznámenie o úmrtí na príslušný súd, ktorý prideľuje zahájenie dedičného konania notárom. Notári vám písomne oznámia začiatok dedičného konania. Užitočné je vedieť, že ak do šiestich mesiacov písomné oznámenie nedostanete, je potrebné sa informovať na príslušnom súde a to predložením úmrtného listu nebohého.
Matrika vám pomôže aj pri odovzdaní občianskeho preukazu a tým aj pri vyradení zomrelého z Centrálnej evidencie obyvateľov Slovenskej republiky, ale o tom až v ďalšom pokračovaní.
Bc. Zuzana Dinková © Slovenské pohrebníctvo
