Ličartovský cintorín
Pohrebisko vo východoslovenskej obci Ličartovce, vzdialenej zhruba 17 km od Prešova, je vďaka svojej polohe na kopci nad dedinou nápadné už z diaľky.
Pohrebisko vo východoslovenskej obci Ličartovce, vzdialenej zhruba 17 km od Prešova, je vďaka svojej polohe na kopci nad dedinou nápadné už z diaľky.
Plocha určená na pochovávanie susedí v hornej časti so železničnou traťou a po stranách ju lemujú stromy, krovie a trávnatý porast. Hroby, s výnimkou niekoľkých starších zvalených náhrobkov, sú starostlivo upravené, viaceré zdobia kvety a kahance.
Momentálne tu neplatia žiadne protipandemické opatrenia a v uplynulom období, keď sa prevádzka cintorína musela riadiť nariadeniami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, na obecnom úrade žiadne sťažnosti či iné ohlasy voči prijatým obmedzeniam nezaznamenali. Správa obce rovnako nezaevidovala ani nárast úmrtí. Kvôli prevencii rizika nákazy ochorením COVID-19 však v roku 2020 platilo, že počas smútočných obradov boli zosnulí uložení v zatvorených rakvách.
Od minulého roku ale nastala zmena a pozostalí sa môžu so svojím blížnym rozlúčiť pri otvorenej truhle.
Na miestnom pohrebisku sa pochováva predovšetkým formou uloženia telesných pozostatkov do zeme. Najstaršie zachované náhrobníky pochádzajú zo začiatku minulého storočia, no presný rok založenia cintorína nie je známy.
Obec Ličartovce ako správca cintorína zodpovedá za funkčnosť chladiarenského boxu a elektrického osvetlenia na pohrebisku, ako aj za poriadok a dezinfekciu priestorov Domu smútku. Do kompetencií obecného úradu patrí i starostlivosť o čistotu na cintoríne, vedenie evidencie hrobových miest, určenie a usmerňovanie ľudí poverených výkopom hrobov, upozorňovanie na potrebu odstránenia závad v prípade poškodených alebo zarastených hrobov, eliminácia divokých skládok odpadu a zabezpečenie vyhlásenia informácie o pohrebe občana obecným rozhlasom (ak si to želajú pozostalí) a vymeriavanie rozmerov hrobov.
Všeobecné záväzné nariadenia obce č. 17/2019 (ďalej len: VZN) určuje, že pri hrobe dospelého musí byť pochovávacia plocha v rozmeroch najmenej 90 x 220 cm, pri detskom hrobe minimálne 60 x 160 cm a pri hrobe dieťaťa mladšieho ako tri roky najmenej 50 x 100cm. Uličky medzi hrobmi musia byť široké najmenej 30 cm a vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe má byť hrubá aspoň 140 cm. Záväzná hĺbka jednohrobu je 180 cm, pri dvojhrobe 220 cm. Do jednohrobu je možné uložiť aj pozostatky ďalšieho zosnulého po uplynutí tlecej doby od prvého pochovania, čiže po desiatich rokoch. Vo výnimočných prípadoch, napríklad pri epidémiách, keď všeobecný záujem vyžaduje uloženie do spoločného hrobu, možno ihneď pochovať viacero zosnulých osôb na jednom mieste.
Cena za prenájom jedného hrobového miesta na rok je 3,32 €, za dvojhrob treba ročne platiť 6,64 €, pričom občania bez trvalého pobytu v obci tu nemôžu byť pochovaní.
Prevádzkovateľ pohrebiska je oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu, pokiaľ nájomca ani po upozornení nezaplatí, ako aj vtedy, keď závažné okolnosti znemožňujú trvanie nájmu hrobového miesta a rovnako i v prípade rozhodnutia o zrušení cintorína. Výpovedné lehoty sú stanovené nasledovne: jeden rok odo dňa, odkedy nebolo zaplatené nájomné, ak je nájomca známy, a v prípade, že nájomca nie je známy, obec zverejní výpoveď nájomnej zmluvy na cintorínskej informačnej tabuli a výpovedná lehota plynie tri roky.
Výber miesta posledného odpočinku zomrelého ponechávajú v Ličartovciach na zvážení pozostalých, avšak posledné slovo má starosta (v súčasnosti Ing. Mária Ščepitová), ktorý musí návrh schváliť.
Zosnulí majú byť pochovaní spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Pred pohrebom je nutné preukázať, že bola vykonaná prehliadka zosnulého, prípadne pitva, a že matrike bola podaná správa o výsledku prehliadky. Pohrebná služba, ktorá má na starosti prevoz a pochovanie mŕtveho, musí predložiť platné doklady o odbornej spôsobilosti na obecnom úrade.
Nájomca hrobového miesta môže podľa VZN určiť kontaktnú osobu, ktorá sa bude starať o udržiavanie hrobového miesta. Jej meno následne doplní prevádzkovateľ pohrebiska do evidencie na základe splnomocnenia nájomcu alebo čestného vyhlásenia. Exhumáciu pred uplynutím tlecej doby je povolené vykonať len na pokyn hygienika alebo s jeho súhlasom, a za prítomnosti správcu cintorína. Telá zosnulých na nákazlivú chorobu však možno exhumovať najskôr po dvoch rokoch od pohrebu.
Počas návštevy cintorína je nutné správať sa slušne, s ohľadom k piete miesta. Svojvoľné odhadzovanie odpadkov, vodenie psov a hlučné vystupovanie je zakázané. Vodu na čistenie hrobov a polievanie prinesených kvetín tu zabezpečuje studňa.
Pohrebisko vo východoslovenskej obci Ličartovce, vzdialenej zhruba 17 km od Prešova, je vďaka svojej polohe na kopci nad dedinou nápadné už z diaľky.
Plocha určená na pochovávanie susedí v hornej časti so železničnou traťou a po stranách ju lemujú stromy, krovie a trávnatý porast. Hroby, s výnimkou niekoľkých starších zvalených náhrobkov, sú starostlivo upravené, viaceré zdobia kvety a kahance.
Momentálne tu neplatia žiadne protipandemické opatrenia a v uplynulom období, keď sa prevádzka cintorína musela riadiť nariadeniami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, na obecnom úrade žiadne sťažnosti či iné ohlasy voči prijatým obmedzeniam nezaznamenali. Správa obce rovnako nezaevidovala ani nárast úmrtí. Kvôli prevencii rizika nákazy ochorením COVID-19 však v roku 2020 platilo, že počas smútočných obradov boli zosnulí uložení v zatvorených rakvách.
Od minulého roku ale nastala zmena a pozostalí sa môžu so svojím blížnym rozlúčiť pri otvorenej truhle.
Na miestnom pohrebisku sa pochováva predovšetkým formou uloženia telesných pozostatkov do zeme. Najstaršie zachované náhrobníky pochádzajú zo začiatku minulého storočia, no presný rok založenia cintorína nie je známy.
Obec Ličartovce ako správca cintorína zodpovedá za funkčnosť chladiarenského boxu a elektrického osvetlenia na pohrebisku, ako aj za poriadok a dezinfekciu priestorov Domu smútku. Do kompetencií obecného úradu patrí i starostlivosť o čistotu na cintoríne, vedenie evidencie hrobových miest, určenie a usmerňovanie ľudí poverených výkopom hrobov, upozorňovanie na potrebu odstránenia závad v prípade poškodených alebo zarastených hrobov, eliminácia divokých skládok odpadu a zabezpečenie vyhlásenia informácie o pohrebe občana obecným rozhlasom (ak si to želajú pozostalí) a vymeriavanie rozmerov hrobov.
Všeobecné záväzné nariadenia obce č. 17/2019 (ďalej len: VZN) určuje, že pri hrobe dospelého musí byť pochovávacia plocha v rozmeroch najmenej 90 x 220 cm, pri detskom hrobe minimálne 60 x 160 cm a pri hrobe dieťaťa mladšieho ako tri roky najmenej 50 x 100cm. Uličky medzi hrobmi musia byť široké najmenej 30 cm a vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe má byť hrubá aspoň 140 cm. Záväzná hĺbka jednohrobu je 180 cm, pri dvojhrobe 220 cm. Do jednohrobu je možné uložiť aj pozostatky ďalšieho zosnulého po uplynutí tlecej doby od prvého pochovania, čiže po desiatich rokoch. Vo výnimočných prípadoch, napríklad pri epidémiách, keď všeobecný záujem vyžaduje uloženie do spoločného hrobu, možno ihneď pochovať viacero zosnulých osôb na jednom mieste.
Cena za prenájom jedného hrobového miesta na rok je 3,32 €, za dvojhrob treba ročne platiť 6,64 €, pričom občania bez trvalého pobytu v obci tu nemôžu byť pochovaní.
Prevádzkovateľ pohrebiska je oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu, pokiaľ nájomca ani po upozornení nezaplatí, ako aj vtedy, keď závažné okolnosti znemožňujú trvanie nájmu hrobového miesta a rovnako i v prípade rozhodnutia o zrušení cintorína. Výpovedné lehoty sú stanovené nasledovne: jeden rok odo dňa, odkedy nebolo zaplatené nájomné, ak je nájomca známy, a v prípade, že nájomca nie je známy, obec zverejní výpoveď nájomnej zmluvy na cintorínskej informačnej tabuli a výpovedná lehota plynie tri roky.
Výber miesta posledného odpočinku zomrelého ponechávajú v Ličartovciach na zvážení pozostalých, avšak posledné slovo má starosta (v súčasnosti Ing. Mária Ščepitová), ktorý musí návrh schváliť.
Zosnulí majú byť pochovaní spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Pred pohrebom je nutné preukázať, že bola vykonaná prehliadka zosnulého, prípadne pitva, a že matrike bola podaná správa o výsledku prehliadky. Pohrebná služba, ktorá má na starosti prevoz a pochovanie mŕtveho, musí predložiť platné doklady o odbornej spôsobilosti na obecnom úrade.
Nájomca hrobového miesta môže podľa VZN určiť kontaktnú osobu, ktorá sa bude starať o udržiavanie hrobového miesta. Jej meno následne doplní prevádzkovateľ pohrebiska do evidencie na základe splnomocnenia nájomcu alebo čestného vyhlásenia. Exhumáciu pred uplynutím tlecej doby je povolené vykonať len na pokyn hygienika alebo s jeho súhlasom, a za prítomnosti správcu cintorína. Telá zosnulých na nákazlivú chorobu však možno exhumovať najskôr po dvoch rokoch od pohrebu.
Počas návštevy cintorína je nutné správať sa slušne, s ohľadom k piete miesta. Svojvoľné odhadzovanie odpadkov, vodenie psov a hlučné vystupovanie je zakázané. Vodu na čistenie hrobov a polievanie prinesených kvetín tu zabezpečuje studňa.
Z histórie Ličartoviec
Územie obce obývali Slovania pravdepodobne už v 8. storočí, pričom stopy po slovanskej kultúre boli objavené aj v okolí – napríklad na vyvýšenine nad neďalekými Obišovcami a pri Kendiciach, cca. 6 km od Ličartoviec. V celom tomto priestore sa asi až do 12. storočia nachádzali viaceré hradiská.
Starobylosť miestneho sídliska potvrdzuje i listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249, ktorá je zároveň najstarším písomným dokladom o existencii obce.
Po roku 1300 sa Ličartovce stali majetkom príslušníkov drienovskej vetvy Abovcov, ktorým patrili do polovice 15. storočia. Ďalšími vlastníkmi boli šľachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto Košice.
Archívne pramene zaznamenávajú aj vývoj názvu obce. Vo vyššie spomenutej písomnosti je uvedená pod názvom „Licardi“ a „Likardii“, z roku 1427 pochádza pomenovanie „Lycherd“, z 18. storočia sú doložené tvary „Licsirth“, „Liczirtowcze“, „Licschirt“, „Ličirtowce“, neskôr „Licsérd“ (užívaný až do roku 1913), „Ličártowce“ a „Licsért“. Súčasná podoba názvu sa používa od roku 1920.
Popritom máme k dispozícii listiny, ktoré zachytávajú meno pozemku v chotári obce (r. 1284 - , „Igliche“, r. 1435 - „Igricze“). Ide o lokalitu dnes známu ako „Ihrisko“.
Zo zachovaných dokumentov tiež vyplýva, že Ličartovce boli v prvej polovici 15. storočia stredne veľkou dedinou, ale počet obyvateľov postupom času klesal. Šestnáste storočie prinieslo výrazné schudobnenie dedinskej populácie, keďže väčšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich želiari, teda nemajetní ľudia, ktorí si pôdu (a často krát aj dom) museli prenajímať.
Koncom 18. storočia prešli Ličartovce do vlastníctva vysokopostaveného úradníka, kráľovského fiškusa. Ten ich potom predal istému Kolomanovi Pillerovi.
Zrejme najvýznamnejším rodákom z obce bol botanik a pedagóg Anton Jurko (1924 – 1997). Hoci sa po absolvovaní štátneho gymnázia v Prešove v roku 1943 odsťahoval do Bratislavy, kde je aj pochovaný, na rodnú dedinu nezanevrel a vracal sa tu takmer každý rok. Miestni si jeho pamiatku pripomínajú pri pamätnej tabuli v blízkosti starej (zaniknutej) školy, ktorú voľakedy navštevoval.
V obci je niekoľko pamätihodnosti. Patrí medzi ne kaštieľ Pillerovcov, pôvodne zo 17. storočia, ktorý bol v roku 1736 prestavaný v historizujúcom štýle na spôsob východoslovenských renesančných zámkov.
Vysokú pamiatkovú hodnotu má i socha Vesny, slovanskej bohyne jari, života a mladosti, z roku 1866. Spolu s niekdajším sídlom rodu Pillerovcov a ličartovským parkom zo začiatku 19. storočia je zapísaná v zozname Národných kultúrnych pamiatok.
Územie obce obývali Slovania pravdepodobne už v 8. storočí, pričom stopy po slovanskej kultúre boli objavené aj v okolí – napríklad na vyvýšenine nad neďalekými Obišovcami a pri Kendiciach, cca. 6 km od Ličartoviec. V celom tomto priestore sa asi až do 12. storočia nachádzali viaceré hradiská.
Starobylosť miestneho sídliska potvrdzuje i listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249, ktorá je zároveň najstarším písomným dokladom o existencii obce.
Po roku 1300 sa Ličartovce stali majetkom príslušníkov drienovskej vetvy Abovcov, ktorým patrili do polovice 15. storočia. Ďalšími vlastníkmi boli šľachtici z Budimíra, Ploského, rodina Muladiovcov a mesto Košice.
Archívne pramene zaznamenávajú aj vývoj názvu obce. Vo vyššie spomenutej písomnosti je uvedená pod názvom „Licardi“ a „Likardii“, z roku 1427 pochádza pomenovanie „Lycherd“, z 18. storočia sú doložené tvary „Licsirth“, „Liczirtowcze“, „Licschirt“, „Ličirtowce“, neskôr „Licsérd“ (užívaný až do roku 1913), „Ličártowce“ a „Licsért“. Súčasná podoba názvu sa používa od roku 1920.
Popritom máme k dispozícii listiny, ktoré zachytávajú meno pozemku v chotári obce (r. 1284 - , „Igliche“, r. 1435 - „Igricze“). Ide o lokalitu dnes známu ako „Ihrisko“.
Zo zachovaných dokumentov tiež vyplýva, že Ličartovce boli v prvej polovici 15. storočia stredne veľkou dedinou, ale počet obyvateľov postupom času klesal. Šestnáste storočie prinieslo výrazné schudobnenie dedinskej populácie, keďže väčšina sedliakov stratila pozemky a stali sa z nich želiari, teda nemajetní ľudia, ktorí si pôdu (a často krát aj dom) museli prenajímať.
Koncom 18. storočia prešli Ličartovce do vlastníctva vysokopostaveného úradníka, kráľovského fiškusa. Ten ich potom predal istému Kolomanovi Pillerovi.
Zrejme najvýznamnejším rodákom z obce bol botanik a pedagóg Anton Jurko (1924 – 1997). Hoci sa po absolvovaní štátneho gymnázia v Prešove v roku 1943 odsťahoval do Bratislavy, kde je aj pochovaný, na rodnú dedinu nezanevrel a vracal sa tu takmer každý rok. Miestni si jeho pamiatku pripomínajú pri pamätnej tabuli v blízkosti starej (zaniknutej) školy, ktorú voľakedy navštevoval.
V obci je niekoľko pamätihodnosti. Patrí medzi ne kaštieľ Pillerovcov, pôvodne zo 17. storočia, ktorý bol v roku 1736 prestavaný v historizujúcom štýle na spôsob východoslovenských renesančných zámkov.
Vysokú pamiatkovú hodnotu má i socha Vesny, slovanskej bohyne jari, života a mladosti, z roku 1866. Spolu s niekdajším sídlom rodu Pillerovcov a ličartovským parkom zo začiatku 19. storočia je zapísaná v zozname Národných kultúrnych pamiatok.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 04. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
