Krypty pod jezuitským kostolom
V Skalici sa nachádza až 15 kostolov, pričom pod väčšinou z nich sú vybudované podzemné krypty. S najväčšou pravdepodobnosťou je Skalica mestom, kde sa na prepočet obyvateľov a rozlohu územia nachádza najviac krýpt na Slovensku. Žiaľ, nie všetky sú prebádané a prístupné pre verejnosť. Dôvodom je podzemná voda, respektíve nedostatok finančných prostriedkov.
V minulosti bol v Skalici cintorín na námestí tak, ako aj v iných mestách. „Významní Skaličania mali hrobové miesto pod Karnerom sv. Anny, ostatní obyvatelia sa pochovávali do okolia kostola, respektíve na iné pohrebiská v meste. Ľudské pozostatky sa postupne objavovali pri nedávnej rekonštrukcii. Kostolík Karner je zo 14. storočia, ale jeho história môže byť aj staršia. Okolo cintorína bol kamenný múr, ktorý sa potom rozobral a kameň sa použil na múr dnešného cintorína za Skalicou. Týmto spôsobom sa pochovávalo do polovičky 18. storočia, kedy bol daný výnos, že pohrebiská musia byť za mestom jednak z toho dôvodu, že bolo málo miesta v meste, keďže cintoríny sa rozrastali, a taktiež z hygienického hľadiska, keďže rôzni vykrádači hrobov rozširovali choroby, ako sú mor a podobne. Aj z tohto dôvodu sa cintorín v Skalici posunul za mesto na Kalváriu,“ hovorí o histórii pochovávania v centre Skalice riaditeľka mestskej knižnice Ľubica Rozborilová, ktorá nám robila sprievodkyňu po centre mesta. Ako posledný bol, podľa nej, pri kostole Karner pochovaný v roku 1930 známy historik a dejateľ Franko Víťazoslav Sasinek.
Krypty pod Skalicou
V Skalici je okrem iných pamiatok dokopy 15 kostolov, z toho šesť veľkých a deväť menších sakrálnych budov. Na 15 tisícové mesto a plochu, ktorú Skalica má, je to veľa kostolov. Pod každým z veľkých, vrátane rotundy, boli krypty, do ktorých sa pochovávalo. Niektoré krypty sú prebádané, niektoré nie. V minulosti sa ľudské pozostatky ukladali do viacerých častí kostolov. Niekde pochovávali iba mníchov, inde aj obyvateľov Skalice, dokonca v niektorých kryptách sú celé rodiny, ktoré v Skalici žili. Vo Farskom kostole na námestí by mal byť, okrem iných, aj hrob brata biskupa Barsonyho, ktorý bol zabitý v bitke pri Turej lúke.
Krypty pod jezuitským kostolom
Pre verejnosť sú sprístupnené krypty v bývalom jezuitskom kostole, ktorý postavili na začiatku 18. storočia. Ako ďalej povedala Ľubica Rozborilová, tento, vraj vtedy najkrajší a najväčší chrám v Skalici, jezuiti vybudovali po príchode do mesta, keď tu postavili komplex budov, vrátane kláštora. Potom, čo však jezuiti museli odísť zo Skalice v roku 1773, o kostol sa desať rokov starali paulíni. Neskôr sa začal využívať ako sklad všetkého možného, od sýpky, drevárne, na prespávanie vojakov a podobne. Nedávno mesto kostol zrekonštruovalo a v novembri 2011 bol otvorený ako multifunkčné kultúrne centrum.
K zaujímavostiam kostola, okrem iného, patrí vynikajúca akustika, druhý najväčší barokový obraz na Slovensku a krypty, kde boli pochovávaní jezuitskí a paulínski mnísi. Nedávno sem bol dokonca privezený organ z anglického Scheffieldu. „Do krýpt sa pôvodne schádzalo z bočnej kaplnky Panny Márie, v súčasnosti je vstup z hlavnej lode. Ešte pred desiatimi rokmi sa do krýpt dalo dostať len po rebríku, ale dnes sú do nich vybudované osvetlené betónové schody. V kryptách sa nachádza 32 jezuitských a dva pavlínske hroby. Nie je tu určený najvýznamnejší hrob,“ rozpráva ďalej Ľubica Rozborilová s tým, že podľa predstaviteľov jezuitov, hodnostári vraj neboli pochovávaní zásadne v kryptách, alebo v hlavnej lodi. V kryptách sa pochovávalo na dosku, pričom otvor bol zamurovaný a zakrytý náhrobným kameňom s nápisom toho, ktorý tu bol pochovaný. Niektoré z náhrobných kameňov sa zachovali dodnes. Do každého otvoru malo byť pochované jedno ľudské telo, no pre nedostatok voľného miesta sa neskôr pochovávalo aj do pozostatkov, ktoré tu boli uložené predtým.
Krypty zachránila rekonštrukcia
Za socializmu bol vraj príkaz, aby sa krypty pod jezuitským kostolom zlikvidovali. Robotníci ich však zachovali tým, že ich zamurovali. V rámci rekonštrukcie sa krypty vyčistili a vysvietili. Dlhodobé využívanie krýpt na skladovanie sa podľa sprievodkyne Ľubice Rozborilovej podpísalo pod to, že v kryptách nezostali všetky pozostatky, nakoľko kostol chátral, a teda je ťažké povedať, kde sa časť pozostatkov dostala. Nájdené pozostatky sa pri rekonštrukčných prácach z hygienického a bezpečnostného hľadiska umiestnili za sklo. Do obnovy bývalého jezuitského kostola sa investovalo asi 2,6 milióna eur, avšak treba uviesť, že strecha, vrátane veží, už bola obnovená predtým. O vstup do krýpt je pomerne veľký záujem.
Náhrobné kamene u františkánov
Prebádané sú taktiež krypty u františkánov, kde sú viaceré významné náhrobné kamene. Našiel sa tu napríklad najstarší kamenný náhrobný artefakt v Skalici a okolí z roku 1488. Taktiež sa tu nachádza náhrobný kameň z ružového mramoru, na ktorom je nápis z jednej aj z druhej strany, keďže bol použitý prvýkrát v 16. storočí a potom následne v 19. storočí. Žiaľ, krypty u františkánov nie sú prístupné, pretože po preskúmaní v roku 1993 boli zamurované. Viaceré významné náhrobné kamene sa nachádzajú na nádvorí kostola a v krížových chodbách.
Pochovávanie na kalvárii
Skalica ako dedina, potom mesto má veľmi dlhú históriu. Boli tu jednotlivé osady, v ktorých sa, samozrejme, tiež pochovávalo. Za mestom na kopci je kalvária, kde sa nachádza Rotunda svätého Juraja, ktorá patrí k najstaršej a zároveň najvýznamnejšej pamiatke v Skalici. V kryptách pod rotundou, ako aj popri nej sa pochovávalo nielen počas morovej epidémie. Krypty sú prebádané, ale nie sú sprístupnené. Pri rotunde je aj torzo židovského cintorína, kde bol nájdený aj najstarší židovský náhrobný kameň na Slovensku maceva z roku 1398, ktorý, žiaľ, bol zničený, keď sa budovalo parkovisko pod rotundou. Ďalšie torzo židovského cintorína je potom za Kalváriou, kde sa nachádza katolícky aj evanjelický cintorín s náhrobnými kameňmi od Dušana Jurkoviča a je tu aj urnový cintorín. „V súčasnosti táto oblasť slúži ako park pre Skaličanov a návštevníkov. V minulosti to bol jeden kopec, ktorý bol v roku 1372 prekopaný na dva, pretože sa vytvoril val s vodou okolo hradieb ako obrana Skalice. Na jednom kopci bolo Haštacké hradisko, mali tu byť jednotlivé sídla, vrátane hradu pezinských zemepánov.“
Pripravil Marcel Lincényi, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP II. 2016
V minulosti bol v Skalici cintorín na námestí tak, ako aj v iných mestách. „Významní Skaličania mali hrobové miesto pod Karnerom sv. Anny, ostatní obyvatelia sa pochovávali do okolia kostola, respektíve na iné pohrebiská v meste. Ľudské pozostatky sa postupne objavovali pri nedávnej rekonštrukcii. Kostolík Karner je zo 14. storočia, ale jeho história môže byť aj staršia. Okolo cintorína bol kamenný múr, ktorý sa potom rozobral a kameň sa použil na múr dnešného cintorína za Skalicou. Týmto spôsobom sa pochovávalo do polovičky 18. storočia, kedy bol daný výnos, že pohrebiská musia byť za mestom jednak z toho dôvodu, že bolo málo miesta v meste, keďže cintoríny sa rozrastali, a taktiež z hygienického hľadiska, keďže rôzni vykrádači hrobov rozširovali choroby, ako sú mor a podobne. Aj z tohto dôvodu sa cintorín v Skalici posunul za mesto na Kalváriu,“ hovorí o histórii pochovávania v centre Skalice riaditeľka mestskej knižnice Ľubica Rozborilová, ktorá nám robila sprievodkyňu po centre mesta. Ako posledný bol, podľa nej, pri kostole Karner pochovaný v roku 1930 známy historik a dejateľ Franko Víťazoslav Sasinek.
Krypty pod Skalicou
 |
|
Krypty pod jezuitským kostolom
viac foto v galérii pod článkom |
Krypty pod jezuitským kostolom
Pre verejnosť sú sprístupnené krypty v bývalom jezuitskom kostole, ktorý postavili na začiatku 18. storočia. Ako ďalej povedala Ľubica Rozborilová, tento, vraj vtedy najkrajší a najväčší chrám v Skalici, jezuiti vybudovali po príchode do mesta, keď tu postavili komplex budov, vrátane kláštora. Potom, čo však jezuiti museli odísť zo Skalice v roku 1773, o kostol sa desať rokov starali paulíni. Neskôr sa začal využívať ako sklad všetkého možného, od sýpky, drevárne, na prespávanie vojakov a podobne. Nedávno mesto kostol zrekonštruovalo a v novembri 2011 bol otvorený ako multifunkčné kultúrne centrum.
K zaujímavostiam kostola, okrem iného, patrí vynikajúca akustika, druhý najväčší barokový obraz na Slovensku a krypty, kde boli pochovávaní jezuitskí a paulínski mnísi. Nedávno sem bol dokonca privezený organ z anglického Scheffieldu. „Do krýpt sa pôvodne schádzalo z bočnej kaplnky Panny Márie, v súčasnosti je vstup z hlavnej lode. Ešte pred desiatimi rokmi sa do krýpt dalo dostať len po rebríku, ale dnes sú do nich vybudované osvetlené betónové schody. V kryptách sa nachádza 32 jezuitských a dva pavlínske hroby. Nie je tu určený najvýznamnejší hrob,“ rozpráva ďalej Ľubica Rozborilová s tým, že podľa predstaviteľov jezuitov, hodnostári vraj neboli pochovávaní zásadne v kryptách, alebo v hlavnej lodi. V kryptách sa pochovávalo na dosku, pričom otvor bol zamurovaný a zakrytý náhrobným kameňom s nápisom toho, ktorý tu bol pochovaný. Niektoré z náhrobných kameňov sa zachovali dodnes. Do každého otvoru malo byť pochované jedno ľudské telo, no pre nedostatok voľného miesta sa neskôr pochovávalo aj do pozostatkov, ktoré tu boli uložené predtým.
Krypty zachránila rekonštrukcia
Za socializmu bol vraj príkaz, aby sa krypty pod jezuitským kostolom zlikvidovali. Robotníci ich však zachovali tým, že ich zamurovali. V rámci rekonštrukcie sa krypty vyčistili a vysvietili. Dlhodobé využívanie krýpt na skladovanie sa podľa sprievodkyne Ľubice Rozborilovej podpísalo pod to, že v kryptách nezostali všetky pozostatky, nakoľko kostol chátral, a teda je ťažké povedať, kde sa časť pozostatkov dostala. Nájdené pozostatky sa pri rekonštrukčných prácach z hygienického a bezpečnostného hľadiska umiestnili za sklo. Do obnovy bývalého jezuitského kostola sa investovalo asi 2,6 milióna eur, avšak treba uviesť, že strecha, vrátane veží, už bola obnovená predtým. O vstup do krýpt je pomerne veľký záujem.
Náhrobné kamene u františkánov
Prebádané sú taktiež krypty u františkánov, kde sú viaceré významné náhrobné kamene. Našiel sa tu napríklad najstarší kamenný náhrobný artefakt v Skalici a okolí z roku 1488. Taktiež sa tu nachádza náhrobný kameň z ružového mramoru, na ktorom je nápis z jednej aj z druhej strany, keďže bol použitý prvýkrát v 16. storočí a potom následne v 19. storočí. Žiaľ, krypty u františkánov nie sú prístupné, pretože po preskúmaní v roku 1993 boli zamurované. Viaceré významné náhrobné kamene sa nachádzajú na nádvorí kostola a v krížových chodbách.
 |
|
Rotunda svätého Juraja
viac foto v galérii pod článkom |
Skalica ako dedina, potom mesto má veľmi dlhú históriu. Boli tu jednotlivé osady, v ktorých sa, samozrejme, tiež pochovávalo. Za mestom na kopci je kalvária, kde sa nachádza Rotunda svätého Juraja, ktorá patrí k najstaršej a zároveň najvýznamnejšej pamiatke v Skalici. V kryptách pod rotundou, ako aj popri nej sa pochovávalo nielen počas morovej epidémie. Krypty sú prebádané, ale nie sú sprístupnené. Pri rotunde je aj torzo židovského cintorína, kde bol nájdený aj najstarší židovský náhrobný kameň na Slovensku maceva z roku 1398, ktorý, žiaľ, bol zničený, keď sa budovalo parkovisko pod rotundou. Ďalšie torzo židovského cintorína je potom za Kalváriou, kde sa nachádza katolícky aj evanjelický cintorín s náhrobnými kameňmi od Dušana Jurkoviča a je tu aj urnový cintorín. „V súčasnosti táto oblasť slúži ako park pre Skaličanov a návštevníkov. V minulosti to bol jeden kopec, ktorý bol v roku 1372 prekopaný na dva, pretože sa vytvoril val s vodou okolo hradieb ako obrana Skalice. Na jednom kopci bolo Haštacké hradisko, mali tu byť jednotlivé sídla, vrátane hradu pezinských zemepánov.“
Pripravil Marcel Lincényi, foto pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP II. 2016
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 10 fotografií
