Kresťanskí mučeníci - Diel I.
Vianočné sviatky sú obdobím, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista. Každé zrodenie však neodvratne mieri k smrti, a tá bola v prípade Krista a jeho nasledovníkov obzvlášť krutá.
Umučenie Ježiša Krista
Autori evanjelií opisujú, ako na Ježiša pľuli, bili, tĺkli palicami, ako sa mu posmievali, nadávali a po bičovaní ho nechali ukrižovať. Z Biblie sa tiež dozvedáme o tom, že mu na kríži jeden z vojakov prebodol bok kopijou.
Podrobný popis Kristovho utrpenia však svetu poskytla nemecká mystička a stigmatička Anna Katarína Emmerichová, ktorú pápež Ján Pavol II. v roku 2004 blahorečil.
Jej vízie zapisoval básnik Clemens Brentano v rokoch 1818 až 1824. Množstvo záznamov, v ktorých Emmerichová rozprávala aj o starozákonných postavách či o živote Panny Márie, neskôr vydal knižne.
V diele Das bittere Leiden unseres Herrn Jesu Christi (t. j. v preklade z nemčiny: Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, v slovenčine vyšlo v skrátenej verzii pod názvom Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej v roku 2004) natrafíme napríklad na tieto fascinujúce pasáže: „Za veľkého kriku a burácania davu viedli Ježiša na námestie. Dotiahli ho k strážnici pretória, kde stál mramorový stĺp so železnými kruhmi a hákmi. Tento stĺp slúžil výhradne na bičovanie odsúdencov. Šiesti kati, ktorí ho mali bičovať, boli egyptského pôvodu. Boli to muži tmavej pleti nízki a zavalití. Boli polonahí a napoly opití, vyzerali ako krvilačná zver. V pohľade mali niečo diabolské. Pri tomto stĺpe už zbičovali na smrť mnohých odsúdencov. (…) Strhli z neho posmešné oblečenie, ktoré mu navliekli u Herodesa, a takmer ho sotili na zem. Ježiš sa triasol a chvel pred stĺpom. Sám si opuchnutými a zakrvavenými rukami vyzliekol šaty. Potom sa modlil a na okamih obrátil pohľad k svojej strhanej svätej Matke. (…) Kati priviazali Ježišovi ruky k veľkému kovovému kruhu na vrchole stĺpa. Ramená mu vytiahli tak vysoko nad hlavu, že nohami, ktoré mal pevne priviazané k stĺpu, sa takmer nedotýkal zeme. Dvaja krvilační surovci ho začali bičovať, čím mu spôsobovali nevýslovné muky. (…) Prvé dva korbáče, ktorými ho šľahali, boli bielej farby, pravdepodobne boli vyrobené z tvrdého dreva alebo z hovädzích šliach. (...)Po štvrť hodine vystriedali katov, ktorí bičovali Ježiša, iní dvaja. Tí sa do Ježiša pustili so slepou krutosťou. Bičovali ho aj tŕňovými korbáčmi, na ktorých boli pripevnené gombíky a ostne. Pod ich údermi striekala krv až na ruky katov. Sväté telo bolo čoskoro pokryté tmavými a červenými fľakmi, krv stekala na zem a Ježiš sa kŕčovito triasol. Zo všetkých strán sa ozýval posmech.“
Pravosť vízií Anny Kataríny Emmerichovej je z hľadiska katolíckej cirkvi nespochybniteľná. Táto skromná, hlboko veriaca žena, ktorá trpela rovnakými ranami ako Ježiš na kríži od svojich dvadsiatich štyroch rokov, sama považovala svoje videnia za dar Boha pre ľudí.
Zo zápiskov jej ošetrujúceho lekára vyplýva, že takmer neprijímala potravu a pápež Ján Pavol II. na adresu nemeckej svätice uviedol: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“ Mimochodom, jej vízie inšpirovali Mela Gibsona k natočeniu filmu Umučenie Krista.
Umučenie Ježiša Krista
Autori evanjelií opisujú, ako na Ježiša pľuli, bili, tĺkli palicami, ako sa mu posmievali, nadávali a po bičovaní ho nechali ukrižovať. Z Biblie sa tiež dozvedáme o tom, že mu na kríži jeden z vojakov prebodol bok kopijou.
Podrobný popis Kristovho utrpenia však svetu poskytla nemecká mystička a stigmatička Anna Katarína Emmerichová, ktorú pápež Ján Pavol II. v roku 2004 blahorečil.
Jej vízie zapisoval básnik Clemens Brentano v rokoch 1818 až 1824. Množstvo záznamov, v ktorých Emmerichová rozprávala aj o starozákonných postavách či o živote Panny Márie, neskôr vydal knižne.
V diele Das bittere Leiden unseres Herrn Jesu Christi (t. j. v preklade z nemčiny: Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista, v slovenčine vyšlo v skrátenej verzii pod názvom Umučenie Pána Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej v roku 2004) natrafíme napríklad na tieto fascinujúce pasáže: „Za veľkého kriku a burácania davu viedli Ježiša na námestie. Dotiahli ho k strážnici pretória, kde stál mramorový stĺp so železnými kruhmi a hákmi. Tento stĺp slúžil výhradne na bičovanie odsúdencov. Šiesti kati, ktorí ho mali bičovať, boli egyptského pôvodu. Boli to muži tmavej pleti nízki a zavalití. Boli polonahí a napoly opití, vyzerali ako krvilačná zver. V pohľade mali niečo diabolské. Pri tomto stĺpe už zbičovali na smrť mnohých odsúdencov. (…) Strhli z neho posmešné oblečenie, ktoré mu navliekli u Herodesa, a takmer ho sotili na zem. Ježiš sa triasol a chvel pred stĺpom. Sám si opuchnutými a zakrvavenými rukami vyzliekol šaty. Potom sa modlil a na okamih obrátil pohľad k svojej strhanej svätej Matke. (…) Kati priviazali Ježišovi ruky k veľkému kovovému kruhu na vrchole stĺpa. Ramená mu vytiahli tak vysoko nad hlavu, že nohami, ktoré mal pevne priviazané k stĺpu, sa takmer nedotýkal zeme. Dvaja krvilační surovci ho začali bičovať, čím mu spôsobovali nevýslovné muky. (…) Prvé dva korbáče, ktorými ho šľahali, boli bielej farby, pravdepodobne boli vyrobené z tvrdého dreva alebo z hovädzích šliach. (...)Po štvrť hodine vystriedali katov, ktorí bičovali Ježiša, iní dvaja. Tí sa do Ježiša pustili so slepou krutosťou. Bičovali ho aj tŕňovými korbáčmi, na ktorých boli pripevnené gombíky a ostne. Pod ich údermi striekala krv až na ruky katov. Sväté telo bolo čoskoro pokryté tmavými a červenými fľakmi, krv stekala na zem a Ježiš sa kŕčovito triasol. Zo všetkých strán sa ozýval posmech.“
Pravosť vízií Anny Kataríny Emmerichovej je z hľadiska katolíckej cirkvi nespochybniteľná. Táto skromná, hlboko veriaca žena, ktorá trpela rovnakými ranami ako Ježiš na kríži od svojich dvadsiatich štyroch rokov, sama považovala svoje videnia za dar Boha pre ľudí.
Zo zápiskov jej ošetrujúceho lekára vyplýva, že takmer neprijímala potravu a pápež Ján Pavol II. na adresu nemeckej svätice uviedol: „Sestra Emmerichová nám svojím mystickým životom ukazuje hodnotu obety a utrpenia v jednote s ukrižovaným Pánom.“ Mimochodom, jej vízie inšpirovali Mela Gibsona k natočeniu filmu Umučenie Krista.
Diakon Štefan, prvý mučeník
Kristus predpovedal svoju smrť, ako i prenasledovanie kresťanov už dávno predtým, než ho zajali.
Napríklad v Matúšovom evanjeliu upozorňuje apoštolov slovami: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi! Budú vás totiž vydávať súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. Aj pred vladárov a kráľov vás budú pre mňa vodiť, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. (…) Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Amen, hovorím vám, že nepochodíte všetky mestá Izraela, kým nepríde Syn človeka.“
Jeho predpoveď sa naplnila v čase ustanovenia prvej ranokresťanskej cirkvi, keď za bránami Jeruzalema na smrť ukameňovali diakona Štefana, ktorého ustanovili, aby sa staral o vdovy a chudobných. Štefanovým jediným previnením pritom bolo, že považoval Ježiša za Mesiáša a verejne o tom rozprával. Zahynul teda rovnakou smrťou ako prorok Jeremiáš, ktorý predvídal ustanovenie novej zmluvy medzi Bohom a ľudstvom, čo sa podľa veriacich uskutočnilo prostredníctvom Ježiša Krista.
Štefan bol prvým, ale zďaleka nie posledným kresťanským mučeníkom. Okolnosti popravy bohabojného diakona približujú kapitoly 6 – 8 novozmluvných Skutkov apoštolov, kde sa tiež uvádza, že Saul (po obrátení na vieru apoštol Pavol) „schvaľoval, že ho zabili“.
Apoštol Jakub zvaný Starší, prvý mučeník spomedzi apoštolov
Biblia hovorí o dvoch apoštoloch menom Jakub. Prvým biskupom mesta Jeruzalem bol Jakub, nazývaný „Mladší“. Bratom apoštola Jána, ktorý ako jediný z priamych Kristových učeníkov nezomrel mučeníckou smrťou, bol Jakub, zvaný „Starší“.
Smrť tohto svätca, pôvodným povolaním rybára a remeselníka, ktorého Ježiš povolal, keď opravovali rybárske siete, zaznamenáva 12. kapitola Skutkov apoštolov: „V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov.“
Nič viac sa o Jakubovom umučení z Biblie nedozvieme, ale podľa cirkevnej tradície mal byť sťatý v roku 43 alebo 44 nášho letopočtu v období Veľkej noci.
Smrť apoštola Petra
Zhruba dvadsať rokov po Jakubovi Staršom podľahol mučeníckej smrti Kristov obľúbenec a dôverník Peter. Ten sa pôvodne volal Šimon, avšak Ježiš mu dal meno „Kéfas“ (v gréčtine „Petros“), čo znamená „skala“, aby symbolicky naznačil jeho pevnosť vo viere. No keď Krista zajali, zo strachu ho zaprel, aj keď mu predtým sľuboval vernosť až do smrti.
Petra najprv nechal kráľ Herodes Agrippa uväzniť. Z väzenia sa mu ale s pomocou anjela podarilo ujsť a neskôr pôsobil na území dnešného Turecka a Grécka, odkiaľ sa dostal do Ríma. Na cestách sa mu úspešne darilo obracať na vieru nielen Židov, ale i pohanov.
Vo večnom meste na brehu Tiberu bol počas panovania cisára Nera údajne na vlastnú žiadosť ukrižovaný dolu hlavou na znamenie svojej pokory voči Kristovi. K jeho hrobu postupne začali prichádzať kresťanskí pútnici, cisár Konštantín nechal vo 4. storočí postaviť na mieste Petrovho posledného odpočinku pozdĺžny chrám a od 17. storočia tu stojí monumentálna bazilika.
Neprirodzenou smrťou zahynul i Petrov starší brat, apoštol Ondrej, ktorého ukrižovali na kríži v tvare písmena X. Priviazaný na drevených trámoch vraj umieral tri dni.
Nejasná smrť apoštola Tomáša
Apoštol Tomáš sa preslávil tým, že neuveril v Kristovo vzkriesenie, až kým mu nepoložil ruky na rany. Biblia, a najmä Evanjelium podľa Jána, ho opisuje ako Mesiášovho verného nasledovníka, pripraveného zomrieť pre svojho učiteľa (porov. Jn. 11: 16: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“). Ďalej o ňom vieme, že bol pravdepodobne rybár.
Potom, čo stretol vzkrieseného Krista, horlivo šíril evanjelium na území dnešného Iránu a v Indii. Je možné, že sa dostal aj do oblasti Hornej Mezopotámie, rozpínajúcej sa na severozápade súčasného Iraku, v severovýchodnej Sýrii a juhovýchodnom Turecku.
Vo všeobecnosti je rozšírený názor, že zomrel mučeníckou smrťou v Indii, kde ho prebodli kopijou. Relikviár s fragmentom zbrane, ktorá ho mala usmrtiť, dokonca dodnes vystavujú v Bazilike svätého Tomáša v juhoindickom meste Čennai. Tam sa údajne nachádza aj jeho hrob. Ale podľa iného, menej známeho podania, zomrel v Hornej Mezopotámii v meste Edessa, kde ho zabili na kráľov rozkaz.
Kristus predpovedal svoju smrť, ako i prenasledovanie kresťanov už dávno predtým, než ho zajali.
Napríklad v Matúšovom evanjeliu upozorňuje apoštolov slovami: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi! Budú vás totiž vydávať súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. Aj pred vladárov a kráľov vás budú pre mňa vodiť, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. (…) Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Amen, hovorím vám, že nepochodíte všetky mestá Izraela, kým nepríde Syn človeka.“
Jeho predpoveď sa naplnila v čase ustanovenia prvej ranokresťanskej cirkvi, keď za bránami Jeruzalema na smrť ukameňovali diakona Štefana, ktorého ustanovili, aby sa staral o vdovy a chudobných. Štefanovým jediným previnením pritom bolo, že považoval Ježiša za Mesiáša a verejne o tom rozprával. Zahynul teda rovnakou smrťou ako prorok Jeremiáš, ktorý predvídal ustanovenie novej zmluvy medzi Bohom a ľudstvom, čo sa podľa veriacich uskutočnilo prostredníctvom Ježiša Krista.
Štefan bol prvým, ale zďaleka nie posledným kresťanským mučeníkom. Okolnosti popravy bohabojného diakona približujú kapitoly 6 – 8 novozmluvných Skutkov apoštolov, kde sa tiež uvádza, že Saul (po obrátení na vieru apoštol Pavol) „schvaľoval, že ho zabili“.
Apoštol Jakub zvaný Starší, prvý mučeník spomedzi apoštolov
Biblia hovorí o dvoch apoštoloch menom Jakub. Prvým biskupom mesta Jeruzalem bol Jakub, nazývaný „Mladší“. Bratom apoštola Jána, ktorý ako jediný z priamych Kristových učeníkov nezomrel mučeníckou smrťou, bol Jakub, zvaný „Starší“.
Smrť tohto svätca, pôvodným povolaním rybára a remeselníka, ktorého Ježiš povolal, keď opravovali rybárske siete, zaznamenáva 12. kapitola Skutkov apoštolov: „V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov.“
Nič viac sa o Jakubovom umučení z Biblie nedozvieme, ale podľa cirkevnej tradície mal byť sťatý v roku 43 alebo 44 nášho letopočtu v období Veľkej noci.
Smrť apoštola Petra
Zhruba dvadsať rokov po Jakubovi Staršom podľahol mučeníckej smrti Kristov obľúbenec a dôverník Peter. Ten sa pôvodne volal Šimon, avšak Ježiš mu dal meno „Kéfas“ (v gréčtine „Petros“), čo znamená „skala“, aby symbolicky naznačil jeho pevnosť vo viere. No keď Krista zajali, zo strachu ho zaprel, aj keď mu predtým sľuboval vernosť až do smrti.
Petra najprv nechal kráľ Herodes Agrippa uväzniť. Z väzenia sa mu ale s pomocou anjela podarilo ujsť a neskôr pôsobil na území dnešného Turecka a Grécka, odkiaľ sa dostal do Ríma. Na cestách sa mu úspešne darilo obracať na vieru nielen Židov, ale i pohanov.
Vo večnom meste na brehu Tiberu bol počas panovania cisára Nera údajne na vlastnú žiadosť ukrižovaný dolu hlavou na znamenie svojej pokory voči Kristovi. K jeho hrobu postupne začali prichádzať kresťanskí pútnici, cisár Konštantín nechal vo 4. storočí postaviť na mieste Petrovho posledného odpočinku pozdĺžny chrám a od 17. storočia tu stojí monumentálna bazilika.
Neprirodzenou smrťou zahynul i Petrov starší brat, apoštol Ondrej, ktorého ukrižovali na kríži v tvare písmena X. Priviazaný na drevených trámoch vraj umieral tri dni.
Nejasná smrť apoštola Tomáša
Apoštol Tomáš sa preslávil tým, že neuveril v Kristovo vzkriesenie, až kým mu nepoložil ruky na rany. Biblia, a najmä Evanjelium podľa Jána, ho opisuje ako Mesiášovho verného nasledovníka, pripraveného zomrieť pre svojho učiteľa (porov. Jn. 11: 16: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“). Ďalej o ňom vieme, že bol pravdepodobne rybár.
Potom, čo stretol vzkrieseného Krista, horlivo šíril evanjelium na území dnešného Iránu a v Indii. Je možné, že sa dostal aj do oblasti Hornej Mezopotámie, rozpínajúcej sa na severozápade súčasného Iraku, v severovýchodnej Sýrii a juhovýchodnom Turecku.
Vo všeobecnosti je rozšírený názor, že zomrel mučeníckou smrťou v Indii, kde ho prebodli kopijou. Relikviár s fragmentom zbrane, ktorá ho mala usmrtiť, dokonca dodnes vystavujú v Bazilike svätého Tomáša v juhoindickom meste Čennai. Tam sa údajne nachádza aj jeho hrob. Ale podľa iného, menej známeho podania, zomrel v Hornej Mezopotámii v meste Edessa, kde ho zabili na kráľov rozkaz.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
Späť na tému Z histórie
