Komárno patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Jeho poloha na sútoku riek Dunaj a Váh zohrávala významnú rolu pri osídľovaní tejto lokality. Prvé významné výsady, ktoré v tom čase prislúchali iba mestám, Komárnu udelil kráľ Belo IV. listinou v roku 1265. Výsady mesta, ktoré neskorší panovníci potvrdili i rozšírili, prispeli k rozvoju stredovekého Komárna, ktoré sa rozvíjalo hlavne v 15. storočí za panovania kráľa Mateja.
Ak by sme sa chceli pozrieť do histórie tohto dnes 36 tisícového mesta, nemali by sme vynechať cintoríny.
V Komárne nájdeme tri pohrebiská podľa vierovyznania. Prvým je židovský cintorín na ulici Zlatého muža. Židia píšu svoju komárňanskú históriu od roku 1790. Za pôsobenia rabína Pinchasa Lev Friedena (1831 – 1883), žiaka bratislavského rabína, legendy medzi rabínmi Chatama Sofera (Moše Schreiber) žilo v Komárna asi 700 židov. V tých časoch sa časť židovskej komunity prihlásila k neologickému smeru.
Cintorín ostal spoločný pre obe skupiny, ortodoxní židia však začali pochovávať svojich zosnulých v osobitnej časti pohrebiska. Podľa portálu cintoríny.sk je v súčasnosti na židovskom cintoríne v Komárne cca 1200 zachovaných hrobových miest, počet náhrobkov, ktoré boli premiestnené k zadnému múru, ale svedčí o výrazne vyššom počte pochovaných príslušníkov židovskej náboženskej obce v Komárne. Treba spomenúť, že je tu pochovaných aj 41 vojakov (pravdepodobne z diaspóry židov). (Zdroj: www.vhu.sk).
V tesnom susedstve sa nachádza verejné pohrebisko pre gréckokatolícke, rímskokatolícke vierovyznanie, pre príslušníkov Reformovanej cirkvi, Evanjelickej cirkvi a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Miesto pre posledný odpočinok tu majú samozrejme aj ateisti. Aj takto môže vyzerať miesto posledného odpočinku,
foto pavel ondera
V katolíckej časti cintorína, ktorá je svojou rozlohou približne rovnaká ako je časť evanjelická nájdeme aj hroby z čias 1. a 2. svetovej vojny. Pochovaní sú tu vojaci viacerých národnosti. Počas epidémie tu našlo svoje miesto 19 vojakov v rokoch 1917-18. Na pôde reformovanej cirkvi je 92 hrobov vojakov, u evanjelikov odpočíva 52 vojakov, v gréckokatolíckej časti 450 vojakov a napokon v rímskokatolíckom priestore najviac, 921 príslušníkov armády (zdroj: www.vhu.sk).
V súčasnosti sa ku rímskokatolíckemu vyznaniu hlási 53% obyvateľov Komárna, kým ku evanjelikom a reformovaným len 17%. Ku ECAV v Uhorsku inklinovalo hlavne slovenské obyvateľstvo a spomedzi nich vyniklo viacero vynikajúcich a významných osobností politického a kultúrneho života, ktorí našli svoj odpočinok práve na tomto cintoríne.
Môžeme spomenúť priateľa Ľudovíta Štúra, ktorým bol Ľudovít Jaroslav Šulek (* 8. 9. 1822 - † 17. 6. 1849), kňaz, básnik, publicista, za svoje presvedčenie dva roky väznený v komárňanských kazematoch (podzemné chodby v pevnostiach a hradoch, diery, ktoré sa používali aj ako väzenie), kde aj vo veku nedožitých 27 rokov zomrel. Jeho hrob sa nachádza v blízkosti evanjelickej márnice a voľakedajšieho bytu správcu cintorína. Náhrobník dala postaviť Matica slovenská v roku 1972.
Miesto posledného odpočinku je natoľko významné, že je zapísané do zoznamu národno-kultúrnych pamiatok Slovenska.
Aj v dnešnej dobe prevláda u majetnejších vôľa vybudovať na cintoríne monumentálne stavby, hrobky a zabezpečiť si tak „dôstojný večný príbytok“ pre svoje ostatky,
foto pavel ondera
Zaujímavosťou tejto časti cintorína je aj hrobka rodov Nádosy a Csetke, ktorej dominuje v pozadí pyramída a v popredí rodinný erb a hlavne kamenné sfingy v helénsko-egyptskom štýle pri vchode na betónových podstavcoch. Na hlavách majú egyptskú pokrývku „nemes“ doplnenú helénskym diadémom. Na egyptskej nemes je heraldicky znázornené modro-zlaté pruhovanie. Staviteľom krypty bol Béla Csetke, ktorý v roku 1910 požiadal o povolenie na mestskom úrade v Komárne. Samotná krypta bola postavená komárňanským staviteľom Michalom Nagy zrejme medzi rokmi 1910 až 1912.
V podzemnej časti sa nachádza 14 pohrebných komôr, z ktorých 9 už bolo použitých na pohrebné účely a sú opatrené pohrebnými tabuľami. Oproti dolnému schodišťu sa nachádza hlavná pohrebná komora so šiestimi pohrebnými miestami ktoré sú už zaplnené ostatkami, a sú opatrené tabulami s menami zomrelých. Po bokoch sa nachádza ďalších 8 pohrebných komôr, z ktorých 3 sú už zaplnené a jedna prerobená na kolumbárium (zdroj: https://trstensky.sk/miesta-posledneho-odpocinku/)
Aj v dnešnej dobe prevláda u majetnejších vôľa vybudovať na cintoríne monumentálne stavby, hrobky a zabezpečiť si tak „dôstojný večný príbytok“ pre svoje ostatky. Napriek dodržaniu nariadení, ktoré definuje Všeobecné záväzné nariadenie mesta Komárno sa to nie vždy podarí.
V prevádzkovom poriadku cintorína, ktoré sa odvoláva na VZN sa hovorí: „Na vybudovanie akejkoľvek stavby na pohrebisku alebo úpravu už jestvujúcej stavby (hrobu, náhrobku, urnového miesta, hrobky, rámu) je potrebný predchádzajúci súhlas správcu cintorína. Tým však nie je nahradený súhlas stavebného úradu, pokiaľ je tento osobitným predpisom potrebný.“
V Komárne dnes za prenájom hrobového miesta na 10 rokov zaplatí nájomca prevádzkovateľovi pohrebiska za jednohrob 10,-€ , zadvojhrob 20,-€ za trojhrob 30,-€ za urnové miesto 10 eur.
Ak sa rozhodnete navštíviť tento región, nevynechajte prechádzku po pohrebiskách Komárna. Na cintorínoch nájdete veľa zaujímavých zákutí a oddychových miest o čom svedčí aj naša galéria fotografií.
