Keramika

 Ako beží čas, prichádzajú i ťažké chvíľe v živote človeka a vtedy i myšlienky súvisiace s odchodom z tohto sveta a uložením svojich pozostatkov. Aj keď v našej konzervatívnej krajine prevláda spôsob ukladania do zeme, čoraz viac začíname preferovať kremáciu. Treba podotknúť, že náhle či očakávané úmrtie v rodine prináša zo sebou riadny zásah do rodinného rozpočtu. Preto sa čoraz viac ľudí prikláňa k lacnejšej kremácii.
 
Krematóriá na Slovensku vám vydajú  popol vášho zosnulého v jednotvárnej urne z plastu, ktorá už na prvý pohľad nevzbudzuje dojem dôstojnosti. Väčšinu pozostalých pri prvom dotyku s takouto urnou ani nenapadne možnosť, že je aj iné riešenie uloženia popola svojho zosnulého ako umiestnenie do hrobu alebo urnových stien na cintoríne.
 
Novelizovaný pohrebný zákon č.131/2010 Z.z. platný od 1.januára 2011 umožňuje popol s pozostatkami uložiť aj inde, čo mnohí z nás nevedia. Pokojne tak môžete mať urnu i doma,  na chate, chalupe, všade tam, kde ste vlastníkom objektu.
 
Slovenské pohrebné služby, tak povediac ,, kvalitnejšieho charakteru “ si túto situáciu všimli a začali ponúkať ozdobné urny s veľmi pekným dizajnom, ktoré právom konkurujú porcelánovým skvostom starých majstrov. Možno to znie neuveriteľne, ale aj taká krásna biela, keramická, ručne maľovaná urna pôsobí dekoratívne a aj tá smutná chvíľa akosi zrazu pominie kdesi v diaľ.
 
Keď som zisťoval ako je to s výrobou a dostupnosťou keramických urien na Slovensku, jedinou odpoveďou v pohrebných službách, ktoré ponúkajú tento sortiment bolo slovko „dovoz“. Pretože som človek  zvedavý a pri podhľade na tieto ozdobné urny som nadobúdal dojem, že pozerám na čínsky porcelán zo 14- tého storočia, začal som sa zaujímať o výrobcu týchto, až umeleckých diel. Žiaľ, na Slovensku som nenašiel nikoho, kto by  sa zaoberal touto činnosťou.
 
Až v susednom Maďarsku južne od Budapešti v malom mestečku s názvom Örkény som objavil firmu Jáger Urna. Krátko na to som si dohovoril stretnutie s p. Jágerom a vybral sa do jeho závodu. Čakal som fabriku s veľkými dymiacimi komínmi, namiesto toho naše auto zastavilo pred nenápadným väčším rodinným domom zapadajúcim do charakteru menšieho mestečka, pred ktorým nás privítal pán Jáger osobne. „Nech sa páči vstúpte“, znela veta hneď po potrasení si rúk a zdvorilostných slovách. 
 
Vstupujeme rovno do výrobne,  kde sa do foriem odlieva špeciálna hmota z akejsi tekutej plastelíny. Moja otázka smeruje k p. Jágrovi: „Odkiaľ vlastne čerpáte materiál na výrobu ozdobných urien?“ Je to špeciálna hmota dovezená z Holandska a po jej úprave, čo je samozrejme kuchárskym tajomstvom tejto firmy, sa odlieva do dopredu vyrobených špeciálnych foriem a necháva sa  stuhnúť. Osobne som očakával akési hrnčiarske kruhy pri ktorých budú sedieť zamestnanci závodu, ale zdá sa že všetko je inak.
 
 
Koľko je vlastne zamestnancov vo vašej firme? Dvanásť, znela odpoveď, pričom vchádzame do ďalšej neveľkej miestnosti, kde pár žien upravuje vybrané polotovary a pripravuje ich do vypaľovacej pece. Tak predsa len ručná práca, podotýkam pri pohľade na šikovne mihajúce sa ruky, ktoré s milimetrovou presnosťou urovnávanú to čo pri otváraní foriem zostalo deformované. Áno,  podotýka p. Jáger dbáme na to, aby ani jedna urna nevyšla zo závodu poškodená alebo znehodnotená kazom. Viete, predsa nemôžeme sklamať svojich odberateľov ani na jedinom kuse. Pred vypaľovacím procesom treba poprilepovať špeciálne farebné fólie na reliéfne ozdoby urien. Je vidieť, že každý presne pozná svoju úlohu a ženy i muži pracujú na plné obrátky.
 
No dobre a ako vlastne vnikajú tie pekné motívy, ktoré sme videli na urnách vo vašej vzorkovni? Jemný úsmev na tvári p. Jágera naznačoval, že nemám byť netrpezlivý a tak ako keramika má svoj proces, nazvem to „stvorenia“, tak i my sa postupne dostaneme k jadru veci. Prechádzame do ďalšej miestnosti, kde práve prebieha proces nakladania urien na špeciálne vozíky pred vypaľovaním. Vidieť, že je tu všetko premyslené a každý pohyb má svoju logiku. Naraz stojíme pred vypaľovacou pecou na ktorú je p. Jáger obzvlášť hrdý. Niet sa čo čudovať, je to špičková technológia kozmického veku, pretože tepelno- izolačné  výplne sú z materiálu podobného ako sa používa pri raketoplánoch, tu pravda preto, aby sa zabezpečili stabilné podmienky pri vypaľovaní keramiky. Tá totiž potrebuje presnú teplotu počas celého procesu vypaľovania. V opačnom prípade príde k spečeniu materiálov, k zvýšeniu krehkosti, v obidvoch prípadoch je takto znehodnotená keramika vhodná už len na smetisko.
 
Aké množstvo  dokážete vyrobiť za mesiac v týchto dielňach? Samozrejme to závisí od objednávok, ale v priemere od 1500 do 2000 kusov mesačne. Časť dávame na sklad, kvôli zásobám, ale väčšinou výrobky idú priamo do pohrebných služieb či krematórií.
 
Konečne sa dostávame tam, kde ma to ťahalo najviac od začiatku návštevy. Do miestnosti, kde sa urny vyzdobujú ručným maľovaním. Priestor, kde sa musí dbať na perfektnú čistotu. V tejto súvislosti treba dodať, že keramická výroba obnáša so sebou značne prašné prostredie a pri ručnom maľovaní, by sa čiastočky prachu mohli naniesť na farbu, čo by v konečnom dôsledku poškodilo kvalitu produktu. Za stolom sedela dnes p. Juditka a  ladnými pohybmi štetca nanášala prekrásne farby na urnu, ktorú držala v druhej ruke. Kvetinky či rôzne dekoratívne maľby sú prekrásnou ručne vytvorenou ozdobou a tak každá jedna urna, byť s rovnakým motívom je vlastne originálom. Stojíme a pozeráme, pričom pred našími očami vzniká majstrovské dielo.
 
Majiteľ firmy je očividne zo svojimi zamestnancami spokojný, ale myslím si že je to vzájomné. Zamestnáva ľudí z miestnej obce čo je pre nich výhoda, nemusia za prácou cestovať. Presúvame sa späť do vzorkovne, kde si môžeme rukami šiahnúť na hotové výrobky. Medzi nimi je i netradičná keramická urna v tvare a veľkosti futbalovej lopty. Skutočne pekné, konštatujem, ale stále mi vŕta v hlave myšlienka na Juditku, ktorá svojou prekrásnou ručnou prácou dodáva dušu týmto urnám. Prepáčte pán Jáger, ale musím sa naozaj spýtať, ako sa vám podarilo nájsť takú šikovnú ženu, ktorá tak majstrovsky ovláda prácu štetcom a farbami. Pozrel na mňa, upravil si okuliare na nose a položil protiotázku:  „veríte na osud?“
 
Firma vznikla pred desiatimi rokmi, kedy sme kúpili tento dom a postupne pomaly začali s výrobou za prebiehajúcej rekonštrukcie objektu. Ani vo sne by ma nenapadlo že o tri domy ďalej býva už päť rokov nezamestnaná pani Juditka, ktorá bola jednou z kľúčových zamestnankýň maľovania na keramiku  dnes už neexistujúceho výrobného závodu ,,Hollohazi Keramika “. Nuž a tou je  dodnes i u mňa. 

Naozaj zaujímavé, šťastie či osud to už nechám na posúdenie vašim čitateľom, ale jedno je isté, niekedy sa okolo nás dejú veci, ktoré sa ťažko vysvetľujú logickým spôsobom.
 
Lúčime sa so zamestnancami a majiteľom prosperujúcej firmy Jágerom s prianím, aby nestratil to nadšenie, ktoré okolo seba  šíri na každom kroku.