Keď účel svätí prostriedky

Rím 891 - 905. Kruté príbehy sa nevyhýbali žiadnemu obdobiu histórie ľudstva. Ako prechádzame dejinami sveta, nachádzame jedincov a spoločenstvá, ktoré sa neštítili a ani dnes neštítia ničoho pri svojej honbe za vlastným egom a mocou.

Nehľadia napravo naľavo, len ich cieľ je ich motívom pričom využívajú kruté a pravdivé „Účel svätí prostriedky“. Prakticky od počiatku existuje na svete viera v Boha a s ňou spojené rôzne spoločenstvá, uskupenia a cirkvi.

Vznik kresťanstva sa datuje od doby Ježiša Spasiteľa. Jeho očití svedkovia, spolupútnici, resp. nasledovníci radšej položili svoje životy, než by sa mali zrieknuť pravdy Evanjelia a zaprieť učenie, ktoré je síce rozdeľujúce (spasení a zatratení sú menovaní explicitne v Biblii), ale vo svojej podstate je to učenie lásky, spolupatričnosti a vzájomnej služby jeden druhému. Dnes sa pozrieme do obdobia konca deviateho storočia, aby sme si ukázali ako to praktické žitie viery vyzerať nemá.
 

Na pápežský stolec zasadá Formosus (891-896), okolo ktorého sa dodnes diskutuje a ľudia si kladú otázky súvisiace s neomylnosťou pápežov, ktoré im povolaní z RKC nedokážu zodpovedať. Pozrime sa na tohoto pápeža podrobnejšie.

I pred svojím zvolením sa veľmi angažoval v politických bojoch a intrigách, a i za to, že sa neskôr postavil na stranu cisára Guida bol napokon niekoľkokrát zosadený a daný do kliatby. Tu treba podotknúť, že išlo o pápeža vyznávajúceho cudnosť a asketizmus. 

Bol portským biskupom, ktorého podporovali pápeži Mikuláš I., Hadrián II.. Ich nástupca Ján VIII. ho naopak zosadil z biskupstva a uvrhol do kliatby, jeho nástupca Marinus I. ho rehabilitoval a vrátil mu biskupstvo. Keď Formosus nastúpil na pápežský stolec ako 77-ročný, bol stále biskupom portským čo bolo vážnym porušením pravidiel voľby, lebo v tých časoch bolo zakázané prechádzať z jedného biskupstva do iného. Bol teda zvolený protiprávne.

Formosus pozbavil kňazskej hodnosti presbytera Bonifáca, ktorý sa neskôr stal jeho nástupcom na pápežskom tróne. Počas jeho vlády sa z cisára Guida stal tyran a tak sa Formosus obrátil na francúzskeho kráľa Arnulfa s prosbou o pomoc. Ten napokon zasiahol až začiatkom roku 896, cisára Guida porazil, za čo ho Formosus korunoval za cisára rímskej ríše.

Ďalšie zaujímavé veci sa začali diať po jeho smrti. Zomrel 4.apríla 896 a jeho súdenie, rehabilitácia a následná exkomunikácia sa ťahala dlhé roky. Pápeži sa vtedy striedali na tróne veľmi rýchlo, posledným ktorý dal odsúdiť Formosa bol Sergej III. ako desiaty pápež v poradí (rok 904)  

Príčinou nasledovných udalostí bol hlavne fakt, že Formosus bol zvolený protiprávne. Jeho nástupcom sa stal Bonifác VI. (ktorý vládol necelých 15 dní). Bol to ten Bonifác, ktorý bol zbavený kňazskej hodnosti Formosom, ale pred tým i Jánom VIII. Bonifácove účinkovanie ako pápeža bolo neskôr vyhlásené za neplatné Jánom IX.

Na všetkých týchto udalostiach vidieť ako sa prejavovala ľudská prirodzenosť, omylnosť, boj o moc, intrigárčenie, politikárčenie, zloba, nevraživosť, úskoky a lesť, boj o majetok a peniaze, teda všetky vlastnosti, ktoré by mali byť cudzie tomu, kto je poverený Bohom viesť cirkev na tomto svete.
 

(Dovolím si na tomto mieste povedať, že na základe týchto skutočností, nie je funkcia pápeža a nástupníctvo, na ktoré sa tak rada a často odvoláva RKC pravdivým vysvetlením veršov, ktoré RKC používa na podporu a oprávnenie svojej existencie. Mat 16:18-19!

Neomylnosť a svätosť nástupcu Petra je iba zbožným želaním, kým boj o moc, majetok, postavenie, intrigy, vraždy, zloba, lesť, úskoky, nenávisť a zvrátenosti, ktoré prakticky nasledovní pápeži vykonali sú holými faktami, ktoré sa nedajú nijako a ničím ospravedlniť, nech už RKC použije akúkoľvek obhajobu!) 

Pokračujme však v pohľade na kauzu Formosus. Po smrti Bonifáca sa k moci dostáva Štefan VII. (896-897). Ako zhodne uvádzajú dva nezávislé zdroje¹¹ prišlo k nasledovným udalostiam.

Štefan zvolal vo februári 897 do Ríma biskupov na súd, ktorého jedinou kauzou bol Formosus. Obžaloba znela: Formosus nebol právoplatne zvolený za pápeža, lebo podľa kánonu sa biskupské právo nesmie preniesť z jednej diecézy do druhej.

Preto ani kňazi a biskupi, ktorí boli ním vysvätení, nie sú na svojich miestach právoplatne. Treba ich pozbaviť kňazskej hodnosti, alebo ich znova vysvätiť.

(Niektoré zdroje uvádzajú, že išlo o pápeža Štefana VI. ten ale vládol pred nástupom Formosa v rokoch 885 – 891).

Na súd do kostola sv. Jána v Lateráne dovliekli už 11 mesiacov mŕtve telo Formosa, ktoré vybrali z hrobky, preniesli do pápežskej kúrie, kde sa konal súd a priviazali na stoličku. Trest bol vynesený vzápätí a okamžite i vykonaný. Formosus bol zbavený všetkých hodností a právomocí prislúchajúcich pápežovi ako aj biskupovi, jeho úkony i vysvätenia boli vyhlásené za neplatné.  

Mŕtvolu vyzliekli z pápežského ornátu, odťali jej prsty, ktorými udeľoval požehnania, vyriekli nad ním kliatbu, a takto zohavené telo nechali voziť ulicami Ríma. Na záver ho vhodili do rieky Tiber. Jeho prípad však ani zďaleka týmto neskončil!

Štefana VII., iniciátora súdu nad Formosom po vzbure verejnosti zavreli do väzenia, kde ho v auguste 897 „niekto" uškrtil. Nasledovný pápež Romanus II. (897), ktorý bol tiež zavraždený po štyroch mesiacoch svojho panovania otrávením,^11/1 vyjadril nesúhlas s odsúdením Formosa. Možno preto ho zabili.

Po ňom prišiel na pápežský stolec na 20 dní Teodor II. (897), ktorý nechal vytiahnuť mŕtvolu Formosa z Tiberu a riadne pochovať v pápežskom ornáte do baziliky sv. Petra. Netreba hádam pripomínať, že od smrti Formosa uplynulo takmer 16 mesiacov, z ktorých vyše štyri mesiace ležala zohavená mŕtvola v rieke Tiber! (Niektoré zdroje uvádzajú, že jeho telo zaťažené kameňmi po pár dňoch vytiahli miestni rybári a pochovali na malom cintoríne. Vraj až potom ho nechal vykopať Teodor II.) Jeho nástupca Ján IX. (898 - 900), zvolal dve zvláštne synody do Ríma a Ravenny, kde Formosa plne rehabilitovali.

O jeho znovuodsúdenie a exkomunikáciu z cirkvi sa postaral roku 904 Sergej III. Neskôr na Formosovu obhajobu vystúpil Eugenius Vulgarius. Sergej III. ho dal uväzniť. Tam sa stretol s podobne zmýšľajúcim a konajúcim Auxiliusom Neapolským a spoločne vystupovali na obranu Formosa.¹² 

Na záver si úprimný čitateľ môže oprávnene položiť otázky ohľadom uvedených faktov v konfrontácii s deklarovaným učením RKC o jedinečnosti následníctva pápežského poslania.¹³

V priebehu 38-ich rokov zmenili pápeži desaťkrát pohľad na Formosa:
866 - Požehnanie od pápeža Mikuláša I.
867 - Požehnanie od pápeža Hadriána II.
873 - Kliatba od pápeža Jána VIII. a odňatie biskupstva
882 - Zrušenie kliatby pápežom Marinusom I. (chybne nazývaný Martin II.), vrátenie biskupstva, plná rehabilitácia
891 - Protiprávne zvolenie Formosa za pápeža
897 - Posmrtné zosadenie papežom Štefanom VII. a vyhlásenie neplatnosti úkonov
897 - Rehabilitácia papežom Teodorom II.
898 - Rehabilitácia papežom Jánom IX. na synode v Ríme a Ravenne
904 - Exkomunikácia a vyhlásenie neplatnosti úkonov Formosa pápežom Sergiom III.
905 - Obhajoba platnosti úkonov kňazmi Eugeniusa Vulgariusa a Auxilia Neapolského

Oprávnene sa teda veriaci pýtajú v súvislosti s neomylnosťou a svätosťou tzv. "zástupcu Boha" na zemi a "nasledovníkom" Petra:
1. Ktorí pápeži sa mýlili?
2. Ktorí pápeži sa nemýlili?
3. Ktorý pohľad bol správny?
4. Ktorý pohľad máme mať my?
5. Ktorý pohľad bol pod hlavičkou "Ex Cathedra" (úrad neomylnosti)?
6. Ktorý pohľad vlastní dnešná RKC?
7. Kto určí tých pápežov, ktorí sa nemýlili?
8. Kedy príde k zverejneniu mien pápežov, ktorí sa mýlili?
9. Ako by sa zachovali dnešní veriaci, keby súčasný pápež exkomunikoval niektorého zo svojich predchodcov napr. Jána Pavla II.?

 

Zdroje
11). 1."Dialóg o ekuménii"; Dušan Seberíni; str. 170, kap XIII. "Pápež"; 83. Neomylnosť pápeža; "Prípad Formosus"; vyd. Dobré Slovo; Banská Bystrica; 1.vyd. 1998; ISBN 80-85760-01-2.
2."Dejiny pápežov"; str. 144-149; MUDr. Pavol Timko, Banská Bystrica 1944; vydavateľ J. Havelka, Nihil obstat. Dr. Augustin Dokupil m.p. censor, Imprimatur Andreas m.p. Episcopus, Num. 3.915/1943
12). Prispievatelia Wikipedie. (20. októbra 2023). Auxilius Neapolský. Vo Wikipédii, The Free Encyclopedia . Získané 16:55, 16. jún 2024, z https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Auxilius_of_Naples&oldid=1181105960
Prispievatelia Wikipedie. (20. októbra 2023). Eugenius Vulgarius. Vo Wikipédii, The Free Encyclopedia . Získané 16:55, 16. júna 2024, z https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Eugenius_Vulgarius&oldid=1181106423
13). "Dialóg o ekuménii"; Dušan Seberíni; str. 171, kap XIII. "Pápež"; 83. Neomylnosť pápeža; "Prípad Formosus"; vyd. Dobré Slovo; Banská Bystrica; 1.vyd. 1998; ISBN 80-85760-01-2.
 

 

Text a fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 06. 2024

Späť na tému Z histórie