Kde sú v skutočnosti pochovaní padlí vojaci II.
Ani 70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny nie je v mnohých prípadoch známe, kde v skutočnosti sú pochovaní padlí vojaci. Počas svojho bádania pri zisťovaní údajov o vojakoch, ktorí padli a sú pochovaní na cintorínoch pod Vysokými Tatrami, som natrafil na niekoľko nejasností. Okrem nepresností pri menách a priezviskách som zistil aj to, že niektorí z nich sú pochovaní na dvoch miestach alebo sa ich pozostatky po exhumácii záhadne stratili. Ide hlavne o padlých sovietskych a nemeckých vojakov, ale aj príslušníkov 1. československého armádneho zboru.
Hroby nemeckých vojakov zlikvidovali
Nemusíme ani pripomínať, ako sú upravené a udržiavané nemecké vojenské cintoríny na Slovensku v porovnaní s tými, na ktorých odpočívajú vojaci Červenej armády alebo príslušníci 1. čs. armádneho zboru. Toto je ale už iná téma. S exhumáciami padlých nemeckých vojakov sa na Slovensku začalo až 46 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Od roku 1991 bolo exhumovaných a pochovaných na šiestich vojenských cintorínoch okolo 15 tisíc padlých nemeckých vojakov. Najviac ich je pochovaných na cintoríne vo Važci, okolo 7 tisíc. Ostatní nemeckí vojaci sú pochovaní na cintorínoch v Zborove, Prešove, Humennom, Hunkovciach a Bratislave. Všetky exhumačné práce organizoval Nemecký ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Poverenie na vykonanie týchto exhumácii dostala Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove. Exhumačné práce boli ukončené v roku 2000.
Exhumácie nemeckých vojakov pochovaných na území okresov Poprad a Kežmarok sa uskutočnili v mesiacoch máj a jún 1993. Podľa oficiálnych archívnych údajov boli nemeckí vojaci v týchto okresoch pochovaní v 16 lokalitách s celkovým počtom 189. Žiaľ, v dôsledku stavebných úprav, zástavbou civilných hrobov a z ďalších príčin došlo v 3 lokalitách k znehodnoteniu hrobov. Osobitne sa pod túto skutočnosť podpísala likvidácia cintorína v Poprade, kde v súvislosti s výstavbou novej nemocnice začiatkom 70-tych rokov došlo k likvidácii cintorína vrátane vojenských hrobov. Podľa záznamov bolo v Poprade pochovaných 112 padlých nemeckých vojakov. O exhumáciách a pochovávaní nemeckých vojakov na nové miesto sa mi nepodarilo získať žiadne relevantné dokumenty. Podľa svedkov mali byť telesné pozostatky nemeckých vojakov neodborným spôsobom prenesené na cintorín v Poprade – Veľkej. Tam mali byť pochované v spoločnom hrobe, ktorého lokalizáciu a existenciu sa mi nepodarilo zistiť. Podobne sa to nepodarilo ani Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Celkovo tak bolo v okresoch Poprad a Kežmarok exhumovaných iba 68 telesných pozostatkov nemeckých vojakov. Po identifikácii a ďalších nevyhnutných úkonoch boli ich telesné pozostatky prevezené a pochované na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach – blok B.
Ako je vidieť, ani exhumácie padlých nemeckých vojakov pod Vysokými Tatrami sa nezaobišli bez problémov. Vyskytlo sa aj niekoľko prípadov, kedy sa telesné pozostatky identifikovaných vojakov po exhumácii „stratili“. Uvediem príklad z Kežmarku: Na námestí v Kežmarku boli pochovaní 4 nemeckí vojaci – Kurt Unterberger, Mathias Fuhrmann, Karl Walch a Walter Nemec. Všetci padli počas Slovenského národného povstania dňa 31. augusta 1944 pri Kežmarku. Napriek tomu, že boli identifikovaní, ich hroby pravdepodobne zlikvidovali. Na mestskom cintoríne v Kežmarku boli v spoločnom hrobe pochovaní nemeckí vojaci Jozef Fuchs, Hubert Peschke a Herry Chmillon. Aj oni padli počas bojov o mesto dňa 31. augusta 1944. Exhumovaní však boli len Fuchs a Peschke. Obaja sú pochovaní na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach. Čo sa stalo s telesnými pozostatkami Herryho Chmillona nie je známe. Na mestskom cintoríne v Kežmarku bol pochovaný ešte jeden nemecký vojak – František Hoffmann, narodený 26. augusta 1922, zomrel na následky strelného poranenia v nemocnici v Kežmarku dňa 6. septembra 1944. Aj v tomto prípade bol pravdepodobne hrob zlikvidovaný, keďže v čase exhumácií nebolo známe, kde sa nachádza.
Presné počty padlých?
Takto by som mohol pokračovať aj ďalšími prípadmi spod Tatier. Aspoň týmito niekoľkými príkladmi chcem poukázať na to, aké nepresné informácie dostáva verejnosť o padlých vojakoch v rokoch druhej svetovej vojny. Sám sa tejto problematike venujem už niekoľko rokov. Spracoval som zoznam padlých a pochovaných v 2. svetovej vojne v okresoch Poprad a Kežmarok. Vydal som aj publikáciu na túto tému s názvom Padli za našu slobodu. Preto viem, aké namáhavé a zložité je zosumarizovať čo najpresnejšie informácie a údaje.
Evidenciu vojnových hrobov na Slovensku vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ústredná evidencia vojnových hrobov Slovenskej republiky disponuje údajmi, ktoré dostáva od okresných úradov v sídlach krajov. Tie však majú len informatívny charakter. Viaceré obce ale majú neúplnú evidenciu padlých v druhej svetovej vojne alebo disponujú nepresnými údajmi. Vzniká tak otázka, či sa niekedy dozvieme presné počty padlých vojakov počas druhej svetovej vojny na Slovensku? A nejde tu samozrejme iba o počty, ale aj o identitu týchto padlých. Veď koľko pozostalých stále nevie, kde sú ich predkovia, ktorí padli v druhej svetovej vojne, pochovaní. Myslím si, že evidencii padlých v druhej svetovej vojne na Slovensku by sa mala venovať väčšia pozornosť. Bez rozdielu, či ide o sovietskeho, československého, rumunského alebo nemeckého vojaka. Malo by na tom viac záležať nielen obecným a okresným úradom, ale aj napr. základným a oblastným organizáciám SZPB. V neposlednom rade by mal padlým v druhej svetovej vojne viac pozornosti venovať aj štát a profesionálni historici. Malo by nám na tom záležať všetkým, aby si pamiatku padlých vojakov ctili aj ďalšie generácie.
Späť na prvú časť
Hroby nemeckých vojakov zlikvidovali
Nemusíme ani pripomínať, ako sú upravené a udržiavané nemecké vojenské cintoríny na Slovensku v porovnaní s tými, na ktorých odpočívajú vojaci Červenej armády alebo príslušníci 1. čs. armádneho zboru. Toto je ale už iná téma. S exhumáciami padlých nemeckých vojakov sa na Slovensku začalo až 46 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Od roku 1991 bolo exhumovaných a pochovaných na šiestich vojenských cintorínoch okolo 15 tisíc padlých nemeckých vojakov. Najviac ich je pochovaných na cintoríne vo Važci, okolo 7 tisíc. Ostatní nemeckí vojaci sú pochovaní na cintorínoch v Zborove, Prešove, Humennom, Hunkovciach a Bratislave. Všetky exhumačné práce organizoval Nemecký ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Poverenie na vykonanie týchto exhumácii dostala Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove. Exhumačné práce boli ukončené v roku 2000.
 |
|
Ilustračné foto
|
Ako je vidieť, ani exhumácie padlých nemeckých vojakov pod Vysokými Tatrami sa nezaobišli bez problémov. Vyskytlo sa aj niekoľko prípadov, kedy sa telesné pozostatky identifikovaných vojakov po exhumácii „stratili“. Uvediem príklad z Kežmarku: Na námestí v Kežmarku boli pochovaní 4 nemeckí vojaci – Kurt Unterberger, Mathias Fuhrmann, Karl Walch a Walter Nemec. Všetci padli počas Slovenského národného povstania dňa 31. augusta 1944 pri Kežmarku. Napriek tomu, že boli identifikovaní, ich hroby pravdepodobne zlikvidovali. Na mestskom cintoríne v Kežmarku boli v spoločnom hrobe pochovaní nemeckí vojaci Jozef Fuchs, Hubert Peschke a Herry Chmillon. Aj oni padli počas bojov o mesto dňa 31. augusta 1944. Exhumovaní však boli len Fuchs a Peschke. Obaja sú pochovaní na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach. Čo sa stalo s telesnými pozostatkami Herryho Chmillona nie je známe. Na mestskom cintoríne v Kežmarku bol pochovaný ešte jeden nemecký vojak – František Hoffmann, narodený 26. augusta 1922, zomrel na následky strelného poranenia v nemocnici v Kežmarku dňa 6. septembra 1944. Aj v tomto prípade bol pravdepodobne hrob zlikvidovaný, keďže v čase exhumácií nebolo známe, kde sa nachádza.
Presné počty padlých?
Takto by som mohol pokračovať aj ďalšími prípadmi spod Tatier. Aspoň týmito niekoľkými príkladmi chcem poukázať na to, aké nepresné informácie dostáva verejnosť o padlých vojakoch v rokoch druhej svetovej vojny. Sám sa tejto problematike venujem už niekoľko rokov. Spracoval som zoznam padlých a pochovaných v 2. svetovej vojne v okresoch Poprad a Kežmarok. Vydal som aj publikáciu na túto tému s názvom Padli za našu slobodu. Preto viem, aké namáhavé a zložité je zosumarizovať čo najpresnejšie informácie a údaje.
Evidenciu vojnových hrobov na Slovensku vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ústredná evidencia vojnových hrobov Slovenskej republiky disponuje údajmi, ktoré dostáva od okresných úradov v sídlach krajov. Tie však majú len informatívny charakter. Viaceré obce ale majú neúplnú evidenciu padlých v druhej svetovej vojne alebo disponujú nepresnými údajmi. Vzniká tak otázka, či sa niekedy dozvieme presné počty padlých vojakov počas druhej svetovej vojny na Slovensku? A nejde tu samozrejme iba o počty, ale aj o identitu týchto padlých. Veď koľko pozostalých stále nevie, kde sú ich predkovia, ktorí padli v druhej svetovej vojne, pochovaní. Myslím si, že evidencii padlých v druhej svetovej vojne na Slovensku by sa mala venovať väčšia pozornosť. Bez rozdielu, či ide o sovietskeho, československého, rumunského alebo nemeckého vojaka. Malo by na tom viac záležať nielen obecným a okresným úradom, ale aj napr. základným a oblastným organizáciám SZPB. V neposlednom rade by mal padlým v druhej svetovej vojne viac pozornosti venovať aj štát a profesionálni historici. Malo by nám na tom záležať všetkým, aby si pamiatku padlých vojakov ctili aj ďalšie generácie.
Späť na prvú časť
Späť na tému Z histórie
