Kde sú v skutočnosti pochovaní padlí vojaci I.
Ani 70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny nie je v mnohých prípadoch známe, kde v skutočnosti sú pochovaní padlí vojaci. Počas svojho bádania pri zisťovaní údajov o vojakoch, ktorí padli a sú pochovaní na cintorínoch pod Vysokými Tatrami, som natrafil na niekoľko nejasností. Okrem nepresností pri menách a priezviskách som zistil aj to, že niektorí z nich sú pochovaní na dvoch miestach alebo sa ich pozostatky po exhumácii záhadne stratili. Ide hlavne o padlých sovietskych a nemeckých vojakov, ale aj príslušníkov 1. československého armádneho zboru.
Počas Slovenského národného povstania a pri oslobodzovaní okresov Poprad a Kežmarok prišlo o život viac ako 80 vojakov Červenej armády (ČA). Väčšina z nich bola pochovaná v dočasných hroboch. Po skončení vojny boli exhumovaní a riadne pochovaní na najbližších miestnych cintorínoch. Vláda Československej republiky vo februári 1946 prijala uznesenie a ministerstvu národnej obrany uložila vykonať zistenie všetkých hrobov príslušníkov ČA na území Československej republiky. Na základe spisu Povereníctva vnútra z 12. marca 1946 sa všetkým okresným národným výborom ukladalo, aby previedli exhumáciu príslušníkov ČA pochovaných na území okresu. Pozostatky vojakov ČA mali byť následne prevezené na ústredné vojenské cintoríny Sovietskej armády. Samotné exhumácie sa na území okresov Poprad a Kežmarok vykonávali koncom marca a začiatkom apríla 1946. Všetci príslušníci ČA boli následne prevezení na cintorín vojakov Červenej armády, ktorý sa nachádza na Verejnom cintoríne v Košiciach. V jeseni 1953 sa v okrese Poprad uskutočnila ešte jedna exhumácia, kedy bolo exhumovaných 11 sovietskych vojakov. Aj títo boli prevezení na Verejný cintorín v Košiciach.
Pochovaní na troch miestach
Väčšina vojakov bola identifikovaná a odpočívali v hroboch označených menami. Ostatní vojaci boli vedení ako neznámi. Exhumované telesné pozostatky vojakov mali byť uložené v drevených truhlách. Každá truhla mala byť po vložení exhumovaných pozostatkov označená menom v nej uloženého padlého vojaka. Odporúčalo sa, aby sa na truhly pribíjala tabuľka s menom z dreveného pomníka. V prípade, že meno mŕtveho vojaka nebolo známe, malo sa na truhlu napísať Neznámy. Z neznámych dôvodov, sa tak ale vo všetkých prípadoch nestalo. Po exhumácii aj tí vojaci, ktorých identita bola známa, boli v Košiciach pochovaní ako neznámi. Ako príklad môžem uviesť niekoľko prípadov z okresu Poprad: Npor. M. A. Tatur bol od roku 1944 pochovaný v označenom hrobe na cintoríne v obci Vikartovce. Po exhumácii na jar v roku 1946 bol prevezený na Verejný cintorín v Košiciach. Medzi tam pochovanými vojakmi ČA sa však už jeho meno nenachádza. V obci Hranovnica malo byť pochovaných 5 príslušníkov ČA. V archívnych materiáloch sa ale uvádza, že z obce Hranovnica bol po exhumácii do Košíc prevezený len jeden sovietsky vojak.
Na cintoríne v Poprade bolo pochovaných 21 príslušníkov ČA. V archívnych materiáloch sa však uvádza, že z Popradu bolo do Košíc prevezených až 34 červenoarmejcov, z toho 13 neznámych. Mená a priezviská niektorých z nich boli skomolené. Aj napriek tomu sa v súčasnosti na cintoríne v Poprade – Veľkej stále nachádza 14 hrobov sovietskych vojakov. Ich mená sa nachádzajú aj v zozname pochovaných na Verejnom cintoríne v Košiciach a aj na náhrobných kameňoch na cintoríne vo Veľkej. Ako a kto sa dopracoval k číslu 14 nie je známe. Prečo je na cintoríne vo Veľkej 14 hrobov vojakov ČA a nie 21, respektíve 34? A prečo sú títo vojaci vedení ako pochovaní v Poprade, keď v skutočnosti boli exhumovaní a pochovaní v Košiciach? To sa už asi nedozvieme. Dokonca sa niektoré mená červenoarmejcov, ktorí boli pôvodne pochovaní v Poprade, nachádzajú aj v zozname pochovaných na Ústrednom vojenskom cintoríne vojakov ČA vo Zvolene. Čiže sú pochovaní až na troch miestach súčasne! Musím však ešte podotknúť, že sovietski vojaci boli pôvodne pochovaní na starom cintoríne v Poprade. Cintorín bol však kvôli výstavbe novej nemocnice v roku 1969 zrušený. Pochovaní na tomto cintoríne boli exhumovaní a následne pochovaní na cintoríne v Poprade – Veľkej. Koho potom exhumovali a pochovali vo vojenských hroboch, keď exhumácia sovietskych vojakov prebehla už v roku 1946?
Ich osud bol v skutočnosti iný
Po oslobodení okresu Poprad sa front zastavil pred Liptovským Mikulášom. Boje o Liptovský Mikuláš boli druhé najväčšie po bojoch na Dukle, trvali od 31. januára do 4. apríla 1945. V týchto bojoch padlo 868 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Ďalšie nenávratné straty boli v dôsledku úmrtia na následky zranení. Padlých pochovávali v záhradách, dvoroch, na obecných pozemkoch, mnohí zostali v zamínovaných poliach. Dočasne boli pozostatky padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR uložené na starom Vrbickom cintoríne, na mestskom cintoríne a na mnohých ďalších miestach v Liptovskom Mikuláši. Hroby československých vojakov sa nachádzali aj v okolitých obciach. V roku 1947 bolo Miestnym národným výborom v Liptovskom Mikuláši prijaté uznesenie o vybudovaní vojenského cintorína na výšine Háj nad mestom. Na tomto vojenskom cintoríne mali byť pochovaní všetci, ktorí padli v bojoch pri Liptovskom Mikuláši. Exhumácie sa vykonávali od 9. do 18. novembra 1950 a postupne bolo zo 69 obcí Liptova na Háj prevezených 1 361 telesných pozostatkov padlých. Viacerí padlí príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR boli exhumovaní a pochovaní v rodných obciach.
Aj na cintoríne v Poprade – Veľkej je pochovaných 19 vojakov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Všetci zomreli na následky zranení, ktoré utrpeli práve v bojoch pri Liptovskom Mikuláši. Zomreli prevažne v poľnej nemocnici v Poprade a okolitých nemocniciach. Aj tu som zistil niekoľko nepresností, kedy boli mená a priezviská niektorých vojakov skomolené. Ich mená som overoval vo vojenských archívoch v Prahe, Bratislave a Trnave, aj v rodných obciach vojakov. V niekoľkých prípadoch sa mi dokonca podarilo spojiť s príbuznými týchto padlých. Dúfam, že sa v krátkom čase podarí opraviť mená na náhrobných kameňoch na cintoríne vo Veľkej.
Zistil som aj to, že niektorí príslušníci zboru sú pochovaní na dvoch miestach súčasne. Napr. Vladimír Mervinský mal podľa záznamov padnúť v obci Žiar a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. V skutočnosti však zomrel na následky zranení v poľnej nemocnici v Liptovskom Hrádku a po exhumácii je pochovaný na cintoríne v Poprade – Veľkej. Ľudovít Vidiš mal podľa záznamov vojenského archívu v Prahe padnúť v obci Žiar a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. Jeho osud bol však celkom iný. Po zranení, ktoré utrpel pri obci Žiar bol prevezený do nemocnice v Bíline v severných Čechách. Tu na následky zranení zomrel a pochovali ho na miestnom cintoríne. Po skončení vojny ho na žiadosť rodiny exhumovali a pochovali na cintoríne v Hranovnici. Ďalším je Ondrej Michalko zo Štrby. Podľa archívnych údajov mal padnúť počas bojov o Liptovský Mikuláš a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. No Ondrej Michalko padol až 20. apríla 1945 vo Vrútkach, kde bol aj pochovaný. Taktiež na žiadosť rodiny bol po skončení vojny exhumovaný a pochovaný na cintoríne v Štrbe. Takže ako je vidieť aj evidencia hrobov príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR nie je úplne presná.
Prejsť na druhú časť (pokračovanie)
Počas Slovenského národného povstania a pri oslobodzovaní okresov Poprad a Kežmarok prišlo o život viac ako 80 vojakov Červenej armády (ČA). Väčšina z nich bola pochovaná v dočasných hroboch. Po skončení vojny boli exhumovaní a riadne pochovaní na najbližších miestnych cintorínoch. Vláda Československej republiky vo februári 1946 prijala uznesenie a ministerstvu národnej obrany uložila vykonať zistenie všetkých hrobov príslušníkov ČA na území Československej republiky. Na základe spisu Povereníctva vnútra z 12. marca 1946 sa všetkým okresným národným výborom ukladalo, aby previedli exhumáciu príslušníkov ČA pochovaných na území okresu. Pozostatky vojakov ČA mali byť následne prevezené na ústredné vojenské cintoríny Sovietskej armády. Samotné exhumácie sa na území okresov Poprad a Kežmarok vykonávali koncom marca a začiatkom apríla 1946. Všetci príslušníci ČA boli následne prevezení na cintorín vojakov Červenej armády, ktorý sa nachádza na Verejnom cintoríne v Košiciach. V jeseni 1953 sa v okrese Poprad uskutočnila ešte jedna exhumácia, kedy bolo exhumovaných 11 sovietskych vojakov. Aj títo boli prevezení na Verejný cintorín v Košiciach.
Pochovaní na troch miestach
Väčšina vojakov bola identifikovaná a odpočívali v hroboch označených menami. Ostatní vojaci boli vedení ako neznámi. Exhumované telesné pozostatky vojakov mali byť uložené v drevených truhlách. Každá truhla mala byť po vložení exhumovaných pozostatkov označená menom v nej uloženého padlého vojaka. Odporúčalo sa, aby sa na truhly pribíjala tabuľka s menom z dreveného pomníka. V prípade, že meno mŕtveho vojaka nebolo známe, malo sa na truhlu napísať Neznámy. Z neznámych dôvodov, sa tak ale vo všetkých prípadoch nestalo. Po exhumácii aj tí vojaci, ktorých identita bola známa, boli v Košiciach pochovaní ako neznámi. Ako príklad môžem uviesť niekoľko prípadov z okresu Poprad: Npor. M. A. Tatur bol od roku 1944 pochovaný v označenom hrobe na cintoríne v obci Vikartovce. Po exhumácii na jar v roku 1946 bol prevezený na Verejný cintorín v Košiciach. Medzi tam pochovanými vojakmi ČA sa však už jeho meno nenachádza. V obci Hranovnica malo byť pochovaných 5 príslušníkov ČA. V archívnych materiáloch sa ale uvádza, že z obce Hranovnica bol po exhumácii do Košíc prevezený len jeden sovietsky vojak.
Na cintoríne v Poprade bolo pochovaných 21 príslušníkov ČA. V archívnych materiáloch sa však uvádza, že z Popradu bolo do Košíc prevezených až 34 červenoarmejcov, z toho 13 neznámych. Mená a priezviská niektorých z nich boli skomolené. Aj napriek tomu sa v súčasnosti na cintoríne v Poprade – Veľkej stále nachádza 14 hrobov sovietskych vojakov. Ich mená sa nachádzajú aj v zozname pochovaných na Verejnom cintoríne v Košiciach a aj na náhrobných kameňoch na cintoríne vo Veľkej. Ako a kto sa dopracoval k číslu 14 nie je známe. Prečo je na cintoríne vo Veľkej 14 hrobov vojakov ČA a nie 21, respektíve 34? A prečo sú títo vojaci vedení ako pochovaní v Poprade, keď v skutočnosti boli exhumovaní a pochovaní v Košiciach? To sa už asi nedozvieme. Dokonca sa niektoré mená červenoarmejcov, ktorí boli pôvodne pochovaní v Poprade, nachádzajú aj v zozname pochovaných na Ústrednom vojenskom cintoríne vojakov ČA vo Zvolene. Čiže sú pochovaní až na troch miestach súčasne! Musím však ešte podotknúť, že sovietski vojaci boli pôvodne pochovaní na starom cintoríne v Poprade. Cintorín bol však kvôli výstavbe novej nemocnice v roku 1969 zrušený. Pochovaní na tomto cintoríne boli exhumovaní a následne pochovaní na cintoríne v Poprade – Veľkej. Koho potom exhumovali a pochovali vo vojenských hroboch, keď exhumácia sovietskych vojakov prebehla už v roku 1946?
 |
|
Ilustračné foto
|
Po oslobodení okresu Poprad sa front zastavil pred Liptovským Mikulášom. Boje o Liptovský Mikuláš boli druhé najväčšie po bojoch na Dukle, trvali od 31. januára do 4. apríla 1945. V týchto bojoch padlo 868 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Ďalšie nenávratné straty boli v dôsledku úmrtia na následky zranení. Padlých pochovávali v záhradách, dvoroch, na obecných pozemkoch, mnohí zostali v zamínovaných poliach. Dočasne boli pozostatky padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR uložené na starom Vrbickom cintoríne, na mestskom cintoríne a na mnohých ďalších miestach v Liptovskom Mikuláši. Hroby československých vojakov sa nachádzali aj v okolitých obciach. V roku 1947 bolo Miestnym národným výborom v Liptovskom Mikuláši prijaté uznesenie o vybudovaní vojenského cintorína na výšine Háj nad mestom. Na tomto vojenskom cintoríne mali byť pochovaní všetci, ktorí padli v bojoch pri Liptovskom Mikuláši. Exhumácie sa vykonávali od 9. do 18. novembra 1950 a postupne bolo zo 69 obcí Liptova na Háj prevezených 1 361 telesných pozostatkov padlých. Viacerí padlí príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR boli exhumovaní a pochovaní v rodných obciach.
Aj na cintoríne v Poprade – Veľkej je pochovaných 19 vojakov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Všetci zomreli na následky zranení, ktoré utrpeli práve v bojoch pri Liptovskom Mikuláši. Zomreli prevažne v poľnej nemocnici v Poprade a okolitých nemocniciach. Aj tu som zistil niekoľko nepresností, kedy boli mená a priezviská niektorých vojakov skomolené. Ich mená som overoval vo vojenských archívoch v Prahe, Bratislave a Trnave, aj v rodných obciach vojakov. V niekoľkých prípadoch sa mi dokonca podarilo spojiť s príbuznými týchto padlých. Dúfam, že sa v krátkom čase podarí opraviť mená na náhrobných kameňoch na cintoríne vo Veľkej.
Zistil som aj to, že niektorí príslušníci zboru sú pochovaní na dvoch miestach súčasne. Napr. Vladimír Mervinský mal podľa záznamov padnúť v obci Žiar a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. V skutočnosti však zomrel na následky zranení v poľnej nemocnici v Liptovskom Hrádku a po exhumácii je pochovaný na cintoríne v Poprade – Veľkej. Ľudovít Vidiš mal podľa záznamov vojenského archívu v Prahe padnúť v obci Žiar a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. Jeho osud bol však celkom iný. Po zranení, ktoré utrpel pri obci Žiar bol prevezený do nemocnice v Bíline v severných Čechách. Tu na následky zranení zomrel a pochovali ho na miestnom cintoríne. Po skončení vojny ho na žiadosť rodiny exhumovali a pochovali na cintoríne v Hranovnici. Ďalším je Ondrej Michalko zo Štrby. Podľa archívnych údajov mal padnúť počas bojov o Liptovský Mikuláš a pochovaný je na vojenskom cintoríne Háj. No Ondrej Michalko padol až 20. apríla 1945 vo Vrútkach, kde bol aj pochovaný. Taktiež na žiadosť rodiny bol po skončení vojny exhumovaný a pochovaný na cintoríne v Štrbe. Takže ako je vidieť aj evidencia hrobov príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR nie je úplne presná.
Prejsť na druhú časť (pokračovanie)
Späť na tému Z histórie
