Kde odpočívajú osobnosti Slovenska
Jozef Gregor Tajovský, Janko Kráľ, Karol Kuzmány, Ján Kadavý, Svetozár Hurban Vajanský
To je len pár velikánov našej histórie, ktorí sa zapísali do dejín Slovenska.
Jozef Gregor Tajovský
Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického Od vstupu do literárného života nachádzal cestu k slovenskému ľudu k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť.
Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Pochovaný je v Tajove. Zdroj Wikipédia
Ján Kadavý
Bol všestranným národným kultúrnym a osvetovým pracovníkom. Je autorom vlasteneckých básní, najmä detských veršov a kratších próz. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: Wikipedia
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. Bol pochovaný na cintoríne v Zlatých Moravciach. V súčasnosti nie je možné pre nedostatočné označenie s určitosťou zistiť miesto, kde sa nachádzajú jeho telesné pozostatky. Po vysťahovaní Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec, po desaťročia na hrob nik nechodil. Janko Kráľ má preto symbolický hrob na Národnom cintoríne v Martine. Jeho sochy sú taktiež umiestnené v Liptovskom Mikuláši a v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Janko Kráľ má aj pamätnú tabuľu na budove v Lučenci, kde v roku 1850 pôsobil, a taktiež na radnici v Šahách. Jeho busta je aj v Kulpíne v srbskej Vojvodine, nakoľko v lete v roku 1846 tu učil deti pravoslávneho biskupa Jovu a dcéry zemana Djordja Stratimiroviča. Meno Janka Kráľa sa nachádza aj na pamätnej doske bývalých študentov Evanjelického lýcea v Bratislave z roku 1842. Zdroj: článok Marcela Lincényiho Slovenské pohrebníctvo 2013
Karol Kuzmány
Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: Wikipédia
Svetozár Hurban Vajanský
Pamätáme si ho ako slovenského spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a politika. Na začiatku 80. rokov 19. storočia sa stáva jedným z vedúcich predstaviteľov nastupujúcej generácie realistických spisovateľov. Bol najstarším synom prozaika Jozefa Miloslava Hurbana, čo malo vplyv na formovanie jeho vnútorného sveta. Chodil na gymnázium v Modre, Těšíne, Stendale pri Berlíne a v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Právo študoval v Bratislave a v Pešti. Pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši. Už v mladom veku sa pokúšal o vlastnú básnickú tvorbu. S vojskom Rakúsko-uhorskej armády sa zúčastnil na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny, čo spôsobilo zlom v jeho literárnej činnosti. Po návrate sa usadil v Martine. Bol činný ako spisovateľ, redaktor, literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár a politik. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: článok Marcela Lincényiho Slovenské pohrebníctvo 2013
Pozrite si fotogalériu pod článkom.
To je len pár velikánov našej histórie, ktorí sa zapísali do dejín Slovenska.
Jozef Gregor Tajovský
Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického Od vstupu do literárného života nachádzal cestu k slovenskému ľudu k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť.
Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Pochovaný je v Tajove. Zdroj Wikipédia
Ján Kadavý
Bol všestranným národným kultúrnym a osvetovým pracovníkom. Je autorom vlasteneckých básní, najmä detských veršov a kratších próz. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: Wikipedia
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. Bol pochovaný na cintoríne v Zlatých Moravciach. V súčasnosti nie je možné pre nedostatočné označenie s určitosťou zistiť miesto, kde sa nachádzajú jeho telesné pozostatky. Po vysťahovaní Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec, po desaťročia na hrob nik nechodil. Janko Kráľ má preto symbolický hrob na Národnom cintoríne v Martine. Jeho sochy sú taktiež umiestnené v Liptovskom Mikuláši a v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Janko Kráľ má aj pamätnú tabuľu na budove v Lučenci, kde v roku 1850 pôsobil, a taktiež na radnici v Šahách. Jeho busta je aj v Kulpíne v srbskej Vojvodine, nakoľko v lete v roku 1846 tu učil deti pravoslávneho biskupa Jovu a dcéry zemana Djordja Stratimiroviča. Meno Janka Kráľa sa nachádza aj na pamätnej doske bývalých študentov Evanjelického lýcea v Bratislave z roku 1842. Zdroj: článok Marcela Lincényiho Slovenské pohrebníctvo 2013
Karol Kuzmány
Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: Wikipédia
Svetozár Hurban Vajanský
Pamätáme si ho ako slovenského spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a politika. Na začiatku 80. rokov 19. storočia sa stáva jedným z vedúcich predstaviteľov nastupujúcej generácie realistických spisovateľov. Bol najstarším synom prozaika Jozefa Miloslava Hurbana, čo malo vplyv na formovanie jeho vnútorného sveta. Chodil na gymnázium v Modre, Těšíne, Stendale pri Berlíne a v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Právo študoval v Bratislave a v Pešti. Pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši. Už v mladom veku sa pokúšal o vlastnú básnickú tvorbu. S vojskom Rakúsko-uhorskej armády sa zúčastnil na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny, čo spôsobilo zlom v jeho literárnej činnosti. Po návrate sa usadil v Martine. Bol činný ako spisovateľ, redaktor, literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár a politik. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Foto v prílohe. Zdroj: článok Marcela Lincényiho Slovenské pohrebníctvo 2013
Pozrite si fotogalériu pod článkom.
Pripravil pavel ondera, dobové a aktuálne fotografie - archív autora © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 07. 2020
Späť na tému Z histórie