Kauza sociálne siete

Znalci života tvrdia, že jeho podstatná časť sa odohráva vonku, v spoločnosti. Pretože človek je sociálna bytosť, filozofoval kedysi Aristoteles. A tento fakt nemožno „neolajkovať“. K dispozícii je dnes poaristotelovský obľúbený spôsob, ako sa stať súčasťou určitého kolektívu. Treba si úprimne priznať, že oveľa jednoduchší, nakoľko stať sa súčasťou komunity priateľov na sociálnej sieti, si neraz nevyžaduje viac ako zopár kliknutí. Bez šarmu či invencie, bez hanby...
 
Ako z kola von?
Nijako! Načo?! Tvorcovia známej sociálnej siete Facebook rýchlo pochopili, že i „mŕtve profily“ môžu navštevovať živí ľudia. A najväčšou reklamou je predsa senzácia, vzniknutá napríklad úmrtím slávnych osobností. No obdobný rozruch môžu spôsobiť i menej navštevované steny či nástenky profilov mŕtvych, ktoré sa stávajú akýmsi moderným pietnym miestom tzv. počítačových generácií Y až Z, resp. ľudí zžitými s online pripojením k sieti. Zdieľanie smútiacich je na sociálnej sieti nositeľom odhmotnenej expresivity, ktorá by vo fyzickom svete nemusela nájsť toľko stúpencov. Príbuzní majú možnosť buď profil zosnulého zrušiť, alebo z neho vytvoriť spomienkové miesto. Kým vytvorenie klasického pomníka, resp. pochovanie, ráta s určitým vylúčením mŕtveho zo spoločnosti, sociálne siete naopak rozostrený a zanikajúci gén existencie uchovávajú ako v Gogoľovom románe Mŕtve duše.
 
Kamenný verzus virtuálny pomník
Čoraz populárnejšou alternatívou kamenných pomníkov sú tzv. virtuálne pomníky, umiestnené na špeciálnych internetových stránkach – cintorínoch. Oproti sociálnym sieťam, mnohé virtuálne cintoríny odkazujú i na miesto posledného odpočinku zomrelého a umožňujú pozostalým zapáliť napríklad virtuálnu sviečku alebo poslať virtuálny veniec. A takisto poskytujú priestor na zverejňovanie odkazov pozostalých či spomínajúcich. Spoločenské dianie sa zrejme nezvratne transformuje do virtuálnej roviny. Na sociálnych sieťach vznikajú imaginárni symbionti – naši nesmrteľní sci-fi dvojníci. Tento virtuálny tandem však už počas nášho života realizuje to, čo by pre človeka malo nastať až po smrti – prezentáciou na sociálnych sieťach si paradoxne budujeme spomienkový náhrobok.

Komunikácia so svojimi drahými, aj keď ste už po smrti, nebude v budúcnosti problémom. Dead Social, voľne preložené – Spoločenstvo mŕtvych, je už dnes realitou.
 
S nápadom prišiel James Norris, ktorý túto ponuku predstavil v apríli. Ide v podstate o jednoduchú registráciu na serveri deadsoci.al. Po zaregistrovaní a zaplatení príslušného poplatku si môžete nastaviť typ správy (či sa majú každoročne opakovať, napríklad, aby ste aj po smrti mohli zablahoželať svojim blízkym v deň ich narodenín, významného jubilea), obsah správy, tu môžete svojim drahým oznámiť čokoľvek.
 
Napríklad správa typu: „Nesmúť drahá, teraz mi je už lepšie, vieš ako som v nemocnici trpel", môže mať okrem slov útechy aj vysoko účinný terapeutický účinok na zlomené a bolesťou zasiahnuté srdce smútiaceho pozostalého.
 
Samozrejme, správy zo záhrobia môžu byť aj veselé. Môžu znieť aj takto:„Pamätáš, ako som ti hovoril, že by som sa chcel po smrti dostať do háremu? Tak som sa reinkarnoval do austrálskeho králika!"
 
Taktiež sa touto formou dajú riešiť posledné želania, príkazy, ktoré, aj keď zatiaľ nemajú právnu silu, môžu ich pozostalí akceptovať podľa svojho rozhodnutia.
 
Aby server vedel, kedy môže začať odosielať naprogramované správy, musíte poveriť zodpovednú osobu, ktorá ho utajeným heslom po vašej smrti aktivuje. Nikde sme sa ale nedočítali, kto spustí túto službu v prípade, ak zomriete spolu so zodpovednou osobou naraz.
 
Ďalším krokom do budúcnosti by bolo vytvorenie virtuálnej osoby, totožnej s vami, ktorá by existovala v interaktívnom programe po vašej smrti a vaši príbuzní by sa s ňou mohli rozprávať podobne ako je to dnes, ak s nimi hovoríte cez službu Skype.
 
K tomu vraj bude postačovať, ak na server nahráte podľa dotazníka budúcnosti odpovede, ktoré budú čo najvernejšie charakterizovať vašu povahu, vaše správanie sa, spôsob rozhodovania, cítenia, všetky vaše kontakty, známych, proste ešte počas svojho života si sami vytvoríte svoj vlastný virtuálny klon, ktorý vás bude v budúcnosti zastupovať pri komunikácii s pozostalými a evokovať v nich dojem, že žijete, len ste sa odsťahovali veľmi, veľmi, veľmi ďaleko.

Doplnila redakcia z dostupných internetových zdrojov
 
 © Slovenské pohrebníctvo
 

  Ostatné témy

Späť na tému Tvárou v tvár smútku