Rodák zo Staškova pri Čadci, slovenský herec 20. storočia a jeho postavy vo filmoch Jánošík I. a II., Kubo, Obchod na korze, Rysavá jalovica, Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan či Tisícročná včela. Legenda slovenského herectva Jozef Kroner zomrel pred 16 rokmi, 12. marca 1998, vo veku nedožitých 74 rokov. Čím sa navždy zapísal do sŕdc Slovákov?
Talent mal v krvi
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci. Pochádzal z dvanástich detí, zo železničiarskej rodiny. Bola to rozvetvená herecká dynastia, keďže sa v nej v niekoľkých generáciách vyskytlo osem hercov. Nikdy sa nevenoval akademickému štúdiu herectva, ale talent naň mal jednoducho v krvi. „Slovenská povaha je taká. Trocha prikrčená, úslužná, pokorná, pracovitá, na chlieb natretá." Na takúto povahu spomína aj Jozef Kroner, keď v mnohých rozhovoroch približoval svoje detstvo na Kysuciach. V dospelosti pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr sa stal vedúcim dielne v Považskej Bystrici. Jeho herecká kariéra sa začala veľmi spontánne. Svoje účinkovanie začínal v rôznych ochotníckych súboroch. Jeho divadelné začiatky sa viažu s Armádnym divadlom v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 až 1956.
Debutant dobil filmové dosky
Prvé profesionálne angažmán získal v Slovenskom komornom divadle v Martine, v Armádnom divadle, v rokoch 1948 až 1956. Ako 28-ročný hral postavu 70-ročného intelektuála Poležajeva v hre ruského dramatika Leonida Rachmanova. Od roku 1956 pôsobil v činohre Slovenského národného divadla v Bratislave až do roku 1984, kedy odišiel do dôchodku. Z lokálnej martinskej hviezdy sa v Kristových rokoch zrazu stal v cudzom meste outsiderom. Bratislavská divadelná elita sa na Jozefa Kronera pozerala ako na provinčného privandrovalca a vidieckeho eléva. Po čase však svojím majstrovským umení dokázal učarovať aj jej. Jeho hereckým postavám nechýbalo človečenstvo, s pochopením pre ľudské slabôstky, s dávkou sedliackej múdrosti a nadhľadu. Majstrovsky sa pohyboval medzi humorom a tragikou. Pokoru vnášal do každej postavy.
Vášnivý herec i rybár na udici
Prirovnávali ho k legendárnemu Charliemu Chaplinovi. Známe sú všetkým jeho milé postavičky, ktoré stvárnil v mnohých domácich aj zahraničných filmoch. Ku Kronerovým nezabudnuteľným postavám patria napríklad postavy z filmov Adam Krt (Rysavá jalovica, 1970), Pacho Matrtaj (Pacho, hybský zbojník, 1975), Mišo (Mišo, 1979) či Martin Pichanda (Tisícročná včela, 1983). Zahral si i v známych seriáloch ako Slovácko sa nesúdí (1974), Sváko Ragan (1976) či Lekár umierajúceho času (1983). Film Obchod na korze, ktorý režírovali Elmar Klos a Ján Kadár získal pred 45 rokmi 18. apríla 1966 amerického Oscara v kategórii zahraničný film. Hlavnú úlohu si v ňom zahral práve legendárny slovenský herec Jozef Kroner (stvárnil postavu Tóna Brtka). V roku 1984 prekvapil vedenie Slovenského národného divadla výpoveďou. Spravil tak svojsky, sprievodným listom: „Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne." Tieto riadky sa dostali i na verejnosť. Stalo sa tak po tom, ako dva roky nedostal v divadle nijakú úlohu.
Žije už len v spomienkach
Okrem herectva bol vášnivým rybárom a našiel si čas aj na písanie kníh Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a s udicou, Neobyčajný testament a O rybke Beličke. S herečkou Teréziou Hurbanovou-Kronerovou si založil rodinu. Spolu vychovali jediné dieťa – známu herečku Zuzku Kronerovú. V roku 1967 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, v roku 1978 titul národný umelec. Zomrel na rakovinu pľúc 12. marca 1998, týždeň pred svojimi sedemdesiatymi štvrtými narodeninami.
Pamätná rola, v ktorej jeho postava skončila tragicky
Tisícročná včela
Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887 – 1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla. Jozef Kroner tam stvárnil manžela a otca troch detí, murára a roľníka. Je láskavý, má rád svoje deti, vychováva ich najlepšie ako vie. Nechodieva do kostola, číta ateistické listy, knihy a často má rúhačské reči, ktoré mu vyčítajú farári, ale i manželka. Zadusí sa sklom, ktoré nechtiac prehltne keď „hltá“ kúsky zľadovateného vína. Po smrti sa v truhle predĺžil o päť centimetrov.
Takto si ho pamätám jaVladimír Gajdošík
viac foto v príloheSpomína Vladimír Gajdošík, predseda Spolku rodákov Jozefa KroneraMôj otec (zomrel v tom istom roku ako Jozef Kroner) patril k spoluzakladateľom futbalového turnaja „O Kronerov pohár", ktorý bude mať v júli už 42. pokračovanie a do roku 1997 ho Jožko Kroner osobne výkopom otváral aj odovzdával ceny. Boli s rodičmi dobrí priatelia a tak som sa v jeho blízkosti ocitol nielen na ihrisku, ale i u nás doma. Vnímal som ho s veľkým rešpektom a úctou. Mal veľmi rád deti, vedel im venovať čas, zobrať na kolená, zažartovať si, povedať nejakú riekanku. Bol pre nás ujo Kroner.
Od roku 2008, kedy sme si pripomenuli 10. výročie jeho úmrtia, cestujeme s členmi Spolku rodákov Jozefa Kronera a obdivovateľmi z rodného Staškova každoročne v marci do Slávičieho údolia k hrobu Jozefa a jeho manželky Terky. Tam sa stretávame so Zuzkou Kronerovou a Jankom Kronerom, položíme kvety, donesieme hrudku rodnej zeme, pomodlíme sa, zaspievame si, pospomíname pri spoločnej večeri a pozrieme divadelné predstavenie -–najčastejšie so Zuzkou v hlavnej úlohe.
Keď som bol malý chlapec, smial som sa na Kubovi, obdivoval v televízii Kubka a Maťka, potom Pacha, ktorý sa u nás v Staškove premietal v predpremiére. V dospelosti som „objavil" Kronerovo herecké majstrovstvo aj vo vážnych postavách, ako bol Tóno Brtko z oscarového Obchodu na korze. Úžasná bola aj inscenácia O psíčkovi a mačičke. V súčasnosti je pre mňa milá každá postava, ktorú Jožko stvárnil, vnímam ju omnoho intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým.
Netrúfam si povedať nič o jeho nesplnených snoch. Rozprával som sa s desiatkami jeho priateľov, kolegov, rodákov aj príbuzných a všetci sa zhodli na troch veciach – geniálnom hereckom umení, človečenstve a skromnosti Jožka Kronera. Nesmierne si vážim, že sa nedal kúpiť politikmi a zrejme by nám vo svojej skromnosti vyčítal, prečo má pamätnú izbu v rodnom dome a chodník s umeleckými plastikami na motívy jeho filmov a hier.
