Hrobka cisárov a kráľov - Viedeň
Históriou ľudstva prešli ako osobnosti, ktoré sú všeobecne známe, historici skúmajú ich životy do najmenších detailov a učíme sa o nich v školách, na univerzitách, stovky kníh nájdeme po knižniciach celého sveta. Ľudstvo si ich existenciu pripomína nielen registrovaním ich skutkov, dosiahnutej slávy či opisom hrdinstva, výnimočnosti alebo aj výstredností.
Všade tam kde žili, panovali bojovali, víťazili, kde sa zastavili, pobudli alebo len prespali nájdeme pamätníky, pamätné tabule či len zápisy v kronikách miest a obcí. Pri výročiach ich narodenia, úmrtia, bitiek, korunovácií a pod. kladú na tieto miesta miestni hodnostári, ale aj obyčajní ľudia kvety, vence, zapaľujú sviečky,kahance.
Okrem pamätníkov a tabulí sú aj miesta, ktoré priťahujú pozornosť návštevníkov mnohonásobne viac. Ide o krypty, hrobky, cintoríny, kde spočinuli ich telesné ostatky. Odhliadnuc teraz od zomrelých, ktorých časti tiel, kostí a iných relikvií sú roztrúsené po celom svete a ľudia sa im klaňajú, máme na mysli osobnosti, ktorých ostatky spočinuli v mieste ich rodiska, na panstve, v centre nimi riadenej ríše, alebo len v kryptách a hrobkách pod chrámami, kostolmi či na cintorínoch.
O niektorých sme už písali v predchádzajúcich článkoch napr. Krypta pod Jezuitským kostolom v Skalici, pod Katedrálou v Trnave, Bratislave, Prešove, Ostrihome, pod kostolmi v Malackách, Ilave, Kežmarku, Osadnom, Olomouci, na cintoríne Vyšehrad, v kostnici v Brne...
Dnes sa pozrieme pod Kapucínsky kostol vo Viedni, kde sa nachádza viacero krýpt príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu. Okrem urodzených tu nájdeme i jednu rakvu s „obyčajnou ženou“ nepatriacou do spomenutej dynastie. Ide o grófku Karolínu von Fuchsovú-Mollardovú, ktorá zostala po boku panovníčky až do svojej smrti v roku 1754. Mária Terézia si Karolínu, ktorá bola jej vychovávateľkou od roku 1728 veľmi obľúbila a ako jedinú (nie z habsbursko-lotrinského rodu) ju nechala pochovať do rodinnej hrobky. Karolínin sarkofág leží hneď vedľa sarkofágu Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského.
Všade tam kde žili, panovali bojovali, víťazili, kde sa zastavili, pobudli alebo len prespali nájdeme pamätníky, pamätné tabule či len zápisy v kronikách miest a obcí. Pri výročiach ich narodenia, úmrtia, bitiek, korunovácií a pod. kladú na tieto miesta miestni hodnostári, ale aj obyčajní ľudia kvety, vence, zapaľujú sviečky,kahance.
Okrem pamätníkov a tabulí sú aj miesta, ktoré priťahujú pozornosť návštevníkov mnohonásobne viac. Ide o krypty, hrobky, cintoríny, kde spočinuli ich telesné ostatky. Odhliadnuc teraz od zomrelých, ktorých časti tiel, kostí a iných relikvií sú roztrúsené po celom svete a ľudia sa im klaňajú, máme na mysli osobnosti, ktorých ostatky spočinuli v mieste ich rodiska, na panstve, v centre nimi riadenej ríše, alebo len v kryptách a hrobkách pod chrámami, kostolmi či na cintorínoch.
O niektorých sme už písali v predchádzajúcich článkoch napr. Krypta pod Jezuitským kostolom v Skalici, pod Katedrálou v Trnave, Bratislave, Prešove, Ostrihome, pod kostolmi v Malackách, Ilave, Kežmarku, Osadnom, Olomouci, na cintoríne Vyšehrad, v kostnici v Brne...
Dnes sa pozrieme pod Kapucínsky kostol vo Viedni, kde sa nachádza viacero krýpt príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu. Okrem urodzených tu nájdeme i jednu rakvu s „obyčajnou ženou“ nepatriacou do spomenutej dynastie. Ide o grófku Karolínu von Fuchsovú-Mollardovú, ktorá zostala po boku panovníčky až do svojej smrti v roku 1754. Mária Terézia si Karolínu, ktorá bola jej vychovávateľkou od roku 1728 veľmi obľúbila a ako jedinú (nie z habsbursko-lotrinského rodu) ju nechala pochovať do rodinnej hrobky. Karolínin sarkofág leží hneď vedľa sarkofágu Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského.
Komplex pod kostolom Kapucínov má názvy Cisárska krypta, Cisárska hrobka alebo Kapucínska hrobka. Ide o oficiálne pohrebisko. Hrobku spolu s kláštorom kapucínov založila Anna Tirolská, rakúska arcivojvodkyňa, rímskonemecká a uhorská cisárovná, česká kráľovná, manželka cisára Mateja II. Habsburského ( brata Rudolfa II. ktorého preslávil film „Cisárov pekár a pekárov cisár“) a sama bola prvou, koho v hrobke pochovali aj s jej manželom. Písal sa rok 1633. Odvtedy tu našlo miesto svojho posledného odpočinku viac ako 140 členov rodu (niektoré pramene uvádzajú od 142 po 149), z celkového počtu ide o 12 cisárov, 19 cisárovien a kráľovien.
O rozmeroch podzemných priestorov si môžete utvoriť predstavu sami podľa počtu sekcií. Dnešná Kapucínska hrobka (oficiálny názov Kapucinergruft) nachádzajúca sa v centre Viedne na Tegetthoffstraße 2, je rozdelená na desať samostatných krýpt (hrobiek).
1. Krypta zakladateľov, 2. Krypta Leopoldova, 3. Karolova krypta, 4. Krypta Márie Terézie, 5. Františkova krypta, 6. Ferdinandova krypta, 7. Toskánska krypta, 8. Nová krypta, 9. Krypta Františka Jozefa, 10. Kaplnka krypty. (Zdroj wikipédia, podľa prekladu by malo ísť o hrobky, nie krypty „Gruft“ = hrobka.)
Samotné priestory neboli na začiatku tak rozľahlé o ich rozširovanie sa od roku 1633 až do roku 1824 postarali viacerí panovníci. Spomeňme samotnú Máriu Teréziu alebo jej predchodcov Leopolda I., Karola VI..
O rozmeroch podzemných priestorov si môžete utvoriť predstavu sami podľa počtu sekcií. Dnešná Kapucínska hrobka (oficiálny názov Kapucinergruft) nachádzajúca sa v centre Viedne na Tegetthoffstraße 2, je rozdelená na desať samostatných krýpt (hrobiek).
1. Krypta zakladateľov, 2. Krypta Leopoldova, 3. Karolova krypta, 4. Krypta Márie Terézie, 5. Františkova krypta, 6. Ferdinandova krypta, 7. Toskánska krypta, 8. Nová krypta, 9. Krypta Františka Jozefa, 10. Kaplnka krypty. (Zdroj wikipédia, podľa prekladu by malo ísť o hrobky, nie krypty „Gruft“ = hrobka.)
Samotné priestory neboli na začiatku tak rozľahlé o ich rozširovanie sa od roku 1633 až do roku 1824 postarali viacerí panovníci. Spomeňme samotnú Máriu Teréziu alebo jej predchodcov Leopolda I., Karola VI..
Autorom viac ako dvadsiatich sarkofágov je sochár Baltazár Ferdinand Moll. Takmer na každom sarkofágu pod kostolom Kapucínov nájdeme okrem mena aj sprievodný text, či inú rytinu. Iste si pamätáte text z rozprávky „Byl jednou jeden král“, kde topiaci sa panovník v močiari hovorí: „Jednou tu bude stát pomník s nápisem zde žil král, který špatně kraloval“. Nuž a podobný nápis nájdeme na sarkofágu cisára Jozefa II. „Tu odpočíva Jozef II. ktorý vo všetkom čo robil, zlyhal“. (Zdroj na konci článku 1). Na sarkofágu Márie Terézie sú tiež vyobrazené významné udalosti zo života cisárovnej. Na jednej rytine nájdete aj výjav z jej príchodu na korunováciu do Bratislavy. (Zdroj na konci článku 2).
Jednou z ďalších zaujímavostí je „zápas“ o pohrebisko cisárov. Boj s Kapucínmi zvádzali zo zištných dôvodov (prestíž a financie) Augustiánsky kostol (Augustinerstraße 3) a Dóm svätého Štefana (Stephansplatz 3). Preto sa v roku 1637 rozhodlo, že balzamované telá panovníkov budú uložené v Kapucínskej hrobke, ich srdcia v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole a ostatné vnútornosti vo Vojvodskej hrobke Dómu svätého Štefana. Až do roku 1878 sa nebohí vládcovia museli zmieriť s rozdelením svojich tiel po smrti. Pohreb všetkých troch častí prebiehal vždy súčasne. (Zdroj na konci článku 3).
Jednou z ďalších zaujímavostí je „zápas“ o pohrebisko cisárov. Boj s Kapucínmi zvádzali zo zištných dôvodov (prestíž a financie) Augustiánsky kostol (Augustinerstraße 3) a Dóm svätého Štefana (Stephansplatz 3). Preto sa v roku 1637 rozhodlo, že balzamované telá panovníkov budú uložené v Kapucínskej hrobke, ich srdcia v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole a ostatné vnútornosti vo Vojvodskej hrobke Dómu svätého Štefana. Až do roku 1878 sa nebohí vládcovia museli zmieriť s rozdelením svojich tiel po smrti. Pohreb všetkých troch častí prebiehal vždy súčasne. (Zdroj na konci článku 3).
František I. Lotrinský *8.12.1708 – †18.8.1765 a Mária Terézia *13.5.1717 – †29.11.1780.
Ústrednou hrobkou je posledné miesto odpočinku výnimočnej cisárovnej. Svoju lásku z ktorej sa zobrali s mladým Františkom I. (vtedy 28 ročný František a 19 ročná Mária) a s ktorou vydržali počas celého manželstva prezentujú nielen spoločnou hrobkou, kde spočívajú bok po boku, ale aj ich srdcia sú uložené spolu v jednom striebornom pohári v konzervačnom roztoku v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole.
Tu musíme podotknúť, že František I. Lotrinský zomrel vo veku 56 rokov a jeho manželka s ktorou mal v šťastnom manželstve 16 detí o 15 rokov neskôr vo veku 63 rokov.
Odo dňa jeho smrti držala Mária Terézia smútok až do vlastného skonu. Chodila len v čiernom, šperky rozdala rodine a zámok Schönbrunn sa stal v manželských častiach nedotknuteľným pamätníkom. V jej pozostalosti sa našiel list, ktorý dokazoval jej vzťah k manželovi a manželstvu ako takému, jednalo sa o dĺžku manželstva, stálo v ňom: „29 rokov, 6 mesiacov, 6 dní – čo je 10 781 dní a 358 744 hodín“.
V Kapucínskej hrobke sa pochováva aj v súčasnosti. Medzi poslednými tu našli svoje miesto rakúska cisárovná Zita *9.5.1892 – †14.3.1989. Jej manžel Karol I. *17.8.1887 – †1.4.1922 má v hrobke iba svoju bustu, jeho telesné ostatky spočívajú na ostrove Madeira, kde bol aj so svojou rodinou internovaný. Zomrel ako 34 ročný. Jeho manželka Zita ho prežila o celých 63 rokov a zomrela vo Švajčiarsku. Jej najstarší syn Otto von Habsburg zomrel 4.6.2011 vo veku 98 rokov a s manželkou Reginou, ktorá skonala 3.2.2010 vo veku 85 rokov boli uložení dňa 16.7.2011 ako zatiaľ poslední do Kapucínskej hrobky.
Či už vás uchvacujú miesta so svojou záhrobnou atmosférou, alebo sa radi prechádzate po pohrebiskách pri rozjímaní a rozmýšľaní nad zmyslom života, možno máte radi históriu a ešte ste nevideli toľko európskych panovníkov na jednom mieste (aj keď po smrti), návštevu Viedne a spomenutých pamiatok vám vrele odporúčame.
Nezabudnite sa pri vstupe informovať či sa dá v priestoroch fotiť, nakrúcať záznam a za akých podmienok je to možné. Lepšie predchádzať konfrontáciám ako ich potom v cudzine riešiť.
Zdroje:
1 https://www.christianitas.sk/memento-mori-iv-cast-vieden/
2 https://www.piestanskydennik.sk/2018/01/18/panovnicka-laska-az-za-hrob/
3 https://www.christianitas.sk/memento-mori-iv-cast-vieden/
Ústrednou hrobkou je posledné miesto odpočinku výnimočnej cisárovnej. Svoju lásku z ktorej sa zobrali s mladým Františkom I. (vtedy 28 ročný František a 19 ročná Mária) a s ktorou vydržali počas celého manželstva prezentujú nielen spoločnou hrobkou, kde spočívajú bok po boku, ale aj ich srdcia sú uložené spolu v jednom striebornom pohári v konzervačnom roztoku v Hrobke sŕdc v Augustiánskom kostole.
Tu musíme podotknúť, že František I. Lotrinský zomrel vo veku 56 rokov a jeho manželka s ktorou mal v šťastnom manželstve 16 detí o 15 rokov neskôr vo veku 63 rokov.
Odo dňa jeho smrti držala Mária Terézia smútok až do vlastného skonu. Chodila len v čiernom, šperky rozdala rodine a zámok Schönbrunn sa stal v manželských častiach nedotknuteľným pamätníkom. V jej pozostalosti sa našiel list, ktorý dokazoval jej vzťah k manželovi a manželstvu ako takému, jednalo sa o dĺžku manželstva, stálo v ňom: „29 rokov, 6 mesiacov, 6 dní – čo je 10 781 dní a 358 744 hodín“.
V Kapucínskej hrobke sa pochováva aj v súčasnosti. Medzi poslednými tu našli svoje miesto rakúska cisárovná Zita *9.5.1892 – †14.3.1989. Jej manžel Karol I. *17.8.1887 – †1.4.1922 má v hrobke iba svoju bustu, jeho telesné ostatky spočívajú na ostrove Madeira, kde bol aj so svojou rodinou internovaný. Zomrel ako 34 ročný. Jeho manželka Zita ho prežila o celých 63 rokov a zomrela vo Švajčiarsku. Jej najstarší syn Otto von Habsburg zomrel 4.6.2011 vo veku 98 rokov a s manželkou Reginou, ktorá skonala 3.2.2010 vo veku 85 rokov boli uložení dňa 16.7.2011 ako zatiaľ poslední do Kapucínskej hrobky.
Či už vás uchvacujú miesta so svojou záhrobnou atmosférou, alebo sa radi prechádzate po pohrebiskách pri rozjímaní a rozmýšľaní nad zmyslom života, možno máte radi históriu a ešte ste nevideli toľko európskych panovníkov na jednom mieste (aj keď po smrti), návštevu Viedne a spomenutých pamiatok vám vrele odporúčame.
Nezabudnite sa pri vstupe informovať či sa dá v priestoroch fotiť, nakrúcať záznam a za akých podmienok je to možné. Lepšie predchádzať konfrontáciám ako ich potom v cudzine riešiť.
Zdroje:
1 https://www.christianitas.sk/memento-mori-iv-cast-vieden/
2 https://www.piestanskydennik.sk/2018/01/18/panovnicka-laska-az-za-hrob/
3 https://www.christianitas.sk/memento-mori-iv-cast-vieden/
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Fotografie v článku a priloženej fotogalérii pochádzajú z roku 2018, autor Pavel Ondera
Späť na tému Z histórie