Hrob pre 1025 ľudí
História krypty je spojená so vznikom obce Osadné (do roku 1948 Telepovce) a náboženstvom tunajších obyvateľov. Prvá písomná zmienky pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19. storočí nesprávne nazvanú ako Gréckokatolícka cirkev. V roku 1926 vznikol v obci spor s miestnym gréckokatolíckym kňazom, ktorý vyžadoval od veriacich vysoké poplatky. Vrcholom bola udalosť, keď tento kňaz pochoval manžela istej vdovy a keďže táto nemala čím zaplatiť, zobral jej zo stajne poslednú jalovicu. Preto sa Osadňania rozhodli obrátiť na kňaza s prosbou o zníženie poplatkov. Ten sa im vysmial a zo žartu ich poslal za pravoslávnym duchovným, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Ľudia jeho „radu“ prijali a poprosili pravoslávne biskupstvo o duchovného. Presne po 200 rokoch po spomínanom násilnom prechode do únie s Rímom sa celá obec vrátila k Pravoslávnej viere a bohoslužby tu prišiel vykonávať duchovný Alexander Cuglevič.Gréckokatolícke biskupstvo však nebolo s týmto stavom spokojné a prisľúbilo každému, kto sa vráti k ich viere bezplatne pôdu. Tá mala v tom čase vysokú hodnotu a tak ich ponuku prijalo 14 z 81 rodín. Nastala situácia, kedy pravoslávni, ktorých síce bolo v obci oveľa viac, museli opustiť miestny chrám a vykonávať bohoslužby v tunajšej škole a súkromnom dome. Rozhodli sa postaviť si vlastný chrám, čo však v tom čase nebolo vôbec jednoduché.
V Prahe existovala organizácia „Jednota,“ ktorá mala na starosti pochovávanie ruských vojakov a opravu ich hrobov. Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karla Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8. októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Jej medzilaborecko-telepovský výbor do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún. Údajne tu prispel aj československý prezident T. G. Masaryk. Za necelý rok bol chrám – pamätník dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký a je postavený v staroruskom štýle.
Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. – 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové válce 1914 – 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti ich už poznáme 61. Na exhumácii sa podieľali aj obyvatelia Osadného, ktorí za prácu dostávali aj finančnú odmenu. Ešte len pred niekoľkými rokmi zomrel obyvateľ Osadného Štefan Kimak, ktorý osobne vyberal kosti z hrobov v lesoch. „Z mnohých kostí dokonca odpadávalo mäso a všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami. No ja žijem dodnes“ – povedal s úsmevom. Zomrel ako 92 ročný.
ThDr. Peter Soroka - www.krypta.sk
Padlí vojaci pochovaní v krypte
Počas Prvej svetovej vojny prebiehali v Osadnom a jeho okolí ťažké boje. Vojaci tu bojovali a padli počas tzv. Kornilovovho prielomu v novembri 1914 a počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch v apríli 1915. Najznámejšie boje sa tu odohrali v novembri 1914, kedy generál Lavr Georgijevič Kornilov zaútočil na Humenné a následne v okolí Sniny od Rakúsko-uhorskej Honvedskej divízie utrpel veľkú porážku. Cez Osadné unikal 28. novembra 1914 so svojou 48. divíziou XXIV. armádneho zboru 8. ruskej armády do Sanoku. Najťažšie boje sa odohrali v apríli 1915 počas snahy 3. a 8. ruskej armády prelomiť front v Karpatoch útokom na Vranov a Humenné. Ruské vedenie sústredilo čo najviac vojsk v priestore Medzilaboriec, Lupkova a Sanoka a odtiaľ hájilo rozhodujúcu ofenzívu na Humenné. Frontová línia sa ustálila severne nad obcou na hrebeni Stoby – Skóry. V bojoch o tieto kóty padlo veľké množstvo vojakov. Bojovalo sa tu dlhých 5 týždňov. Napriek tomu tu Rusi prehrali. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 – 1917 zriadený vojenský cintorín, ktorý neskôr preniesli do krypty a na obecný cintorín. Dnes sa v obci nachádza dokopy 2498 vojakov Ruskej a Rakúsko-uhorskej armády.
