Hrad devín je opradený príbehmi lásky
Jedna zo strategických pevností na Slovensku stojí na vysokom brale nad sútokom riek Morava a Dunaj. Hrad Devín je však spájaný aj so starými povesťami, ktoré majú spoločný príbeh lásky.
Povesť o panenskej veži
V areáli hradu Devín vyniká elegantná štíhla vežička s cimburím, ktorá sa podľa starej povesti nazýva Panenská veža, alebo Mníška. Povesť o Panenskej veži rozpráva o krásnej Margarétke, do ktorej sa zaľúbil pán Devínskeho hradu. Mikulášovi do oka padla panna pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu však zdvorilo odmietol, pretože jeho dcéra bola zasnúbená Bohu a mala vstúpiť do kláštora. Rytier sa preto rozhodol krásnu Margarétku uniesť. Ona sama sa únosu veľmi nebránila, lebo sa jej páčil rytier Mikuláš, ako aj jeho krásny hrad Devín.
Skôr, ako došlo k samotnej svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margarétin strýc Rafael, ktorý bol opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa náhle zmocnili mladej dievčiny a na koni ju cvalom uniesli späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu v koči, ktorý bol síce slávnostne vyzdobený, ale vo vnútri boli vojaci. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou. Keď dubové dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.
Povesť o panenskej veži
V areáli hradu Devín vyniká elegantná štíhla vežička s cimburím, ktorá sa podľa starej povesti nazýva Panenská veža, alebo Mníška. Povesť o Panenskej veži rozpráva o krásnej Margarétke, do ktorej sa zaľúbil pán Devínskeho hradu. Mikulášovi do oka padla panna pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu však zdvorilo odmietol, pretože jeho dcéra bola zasnúbená Bohu a mala vstúpiť do kláštora. Rytier sa preto rozhodol krásnu Margarétku uniesť. Ona sama sa únosu veľmi nebránila, lebo sa jej páčil rytier Mikuláš, ako aj jeho krásny hrad Devín.
Skôr, ako došlo k samotnej svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margarétin strýc Rafael, ktorý bol opát z Isenburgu. Jeho ozbrojenci sa náhle zmocnili mladej dievčiny a na koni ju cvalom uniesli späť do Korutánska. Rytier Mikuláš ich však dostihol a po boji získal späť svoju vyvolenú. Po návrate na hrad sa začali konať prípravy na svadbu. Len čo si v hradnej kaplnke zaľúbenci povedali svoje áno, na nádvorí hradu opäť zarinčali zbrane. Opát Rafael ľsťou oklamal stráž a vtrhol do hradu v koči, ktorý bol síce slávnostne vyzdobený, ale vo vnútri boli vojaci. Korutánci boli v prevahe a rytiera Mikuláša donútili ustúpiť do štíhlej veže na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou. Keď dubové dvere veže pod náporom sekier a ohňa povolili, rytier Mikuláš v nerovnom boji padol. Jeho mladá nevesta od žiaľu skočila do Dunaja. Mútne vody rieky pannu Margarétu v jej svadobný deň pochovali a veža na skalnej ostrohe od tých čias nesie meno Panenská veža.
Panenská vežička bola podľa vedúcej oddelenia hradu Devín Múzea mesta Bratislavy Mgr. Kataríny Harmadyovej, PhD. v minulosti súčasťou južného opevnenia, ktoré vystavali Báthoryovci v 16. storočí a slúžila na stráženie a pozorovacie účely. Vežička bola v minulosti opravovaná, skala injektovaná, žiaľ nie veľmi šťastne, o čom svedčí betónový veniec, ktorý sa nachádza pod ňou.
Povesť o sesterskom jablku života
Ďalšia povesť hovorí o dvoch krásnych sestrách, dvojičkách, ktorým matka zverila jabĺčka, každej jedno. V ovocí sa skrýval život každej z nich. So sesterskou láskou a dôverou si jablká vymenili, aby si vzájomne chránili svoje životy. Ibaže, vynoril sa fešný poľovník, do ktorého sa obe sestry, nevediac to jedna o druhej, zamilovali. Jednej noci sa trojica náhodou stretla. Jedna zo sestier v žiarlivej zúrivosti rozmlátila jablko svojej sokyne o skaly. Dvojča padlo na zem mŕtve. Z kúskov ovocia vyrástla krásna jabloň. Druhá sestra sa chystala skočiť do náručia poľovníkovi. V tej chvíli sa však vrahyňa premenila na čiernu kozu a dodnes sa vraj v hradnom areáli poneviera okolo jablone. Márne sa usiluje dočiahnuť na nové jablká života.
Povesť o hradnej studni
Už k ranému devínskemu obdobiu sa viaže prvá povesť o láske, podľa ktorej mal Rastislav krásnu dcéru Miloslavu. Do Miloslavy sa zahľadel syn hradného pána zo Šintavy Slavoboj, ktorý chcel z náklonnosti k Miloslave na hrade Devín vybudovať hradnú studňu. Podarilo sa mu to tak, že v podzemí premohol nebezpečného šarkana, ktorý blokoval prameň. Keď ho triumfálne otrieskal o zem, z jamy vytryskla voda. Slavoboj ukoristil aj šarkanov zázračný meč, ktorý sa po hrdinovej smrti vraj vrátil do podzemia a vynorí sa, keď bude Slovákom najhoršie.
V minulosti boli podľa vedúcej oddelenia hradu Devín Múzea mesta Bratislavy Mgr. Kataríny Harmadyovej, PhD. snahy hľadať aj cestu z hradnej studne smerom na horný hrad, no napriek dôkladnému výskumu sa žiadne chodby nenašli.
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV.2017
Späť na tému Z histórie
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 24 fotografií
