Futuristický návrh vertikálneho cintorína
Autor návrhu reaguje na neustále rastúcu cenu pozemkov, najmä v silne zaľudnených oblastiach, kde to vyzerá tak, že dokonca aj miesto posledného odpočinku je rok od roka, a deň odo dňa drahšie. So zvyšujúcim sa počtom obyvateľov, intenzita pochovávania zosnulých v mestách narastá. Mestské cintoríny a krematóriá sa čím ďalej, tým viac zapĺňajú. Nedostatok dostupnej pôdy obyvateľom znemožní to, aby si mohli v budúcnosti dovoliť vlastné hrobové, či urnové miesto. Architekt Chan Joong Kim má osobité riešenie pre tento problém. Navrhol totiž novodobý typologický druh cintorína, sofistikovanú obdobu kolumbária, a to vertikálny cintorín, ktorý nazval „The Last House“. Tento projekt sa snaží osloviť novú oblasť, doteraz nepreskúmaných možností. Vďaka tomuto návrhu získal cintorín doposiaľ netušený vertikálny rozmer.
Mestá sa snažia v súčasnosti vyriešiť nedostatok miest pre pochovávanie preferovaním kremácií. Aktuálne sa tak spaľuje na popol viac ako päťdesiat percent tiel. Predpokladá sa, že tento trend by mal pokračovať a podiel kremácií v mestách v blízkej budúcnosti prekročí sedemdesiat percent. A hoci krematóriá sú intenzívnejšou formou cintorínov, dokážu prijať oveľa väčší počet zosnulých, ako tradičné cintoríny, aj ich areály sú dnes z väčšej časti zaplnené a nemajú dosť miest na to, aby uspokojili tento nárast urnových hrobov. A nevznikajú ani nové, pretože nikto nechce vidieť krematórium postavené vo svojom susedstve. Architekt sa svojim projektom vertikálneho cintorína „The Last House“ preto sústreďuje aj na to, aby pomohol odstrániť zaužívaný odpor ku krematóriám, ktoré boli v minulosti v meste vytvorené ako štandardná architektúra „slabého výrazu“. Autor preto spája súčasné pohrebné zvyky s modernou futuristickou architektúrou a prístupmi. Futuristický projekt vertikálneho cintorína „The Last House“ stojí na princípoch tvarovej dokonalosti a funkčnosti.
Inšpirácia
Architekt ChanJoong Kim vychádzal pri tvorbe tohto projektu zo štúdie štruktúry mrežovcov, ktoré sa stali jeho základnou inšpiráciou. Výsledkom je originálna veža, výnimočná nielen exteriérom, ale zároveň aj interiérom. Návrh je príkladom kontinuálnej formy, ktorá symbolizuje živú, neustále sa vyvíjajúcu štruktúru.
Kompozícia
Autor kladie veľký dôraz na architektonické stvárnenie návrhu. Dynamizácia figúry, ktorú architekt aplikuje, reflektuje záujem verejnosti. Základom kompozície tohto projektu je jeho celková štruktúra. Architektonickú tvár objektu charakterizuje čitateľnosť, elegancia a harmonické proporcie. Kompozícia fasád je vyvážená. Všetky sú riešené jednotnými výrazovými prostriedkami. Dominantným z pohľadu chodca je hlavný vstup s tvarovo zaujímavou markízou, ktorý je grafickým pokračovaním architektonického výrazu celkovej stavby. Aj pri netradičnej forme, veľkosti a funkcii tohto projektu je v návrhu cítiť kompozičnú jednotu prezentovanej architektúry. Architektonické riešenie vertikálneho cintorína „The Last House“ je jedinečné a inovatívne.
Funkcia
Táto stodesať metrov vysoká veža, je navrhnutá tak, aby zabezpečila dostatok priestoru pre pohrebné účely. Základný prínos prezentovaného projektu, je jeho priestorotvornosť. Rozloženie hmoty totiž maximálne využíva minimálnu plochu. Veža tak môže dosiahnuť kapacitu až približne päť miliónov urnových jednotiek.
Pôdorys návrhu je usporiadaný do kruhu. Vertikálny cintorín „The Last House“ má tri vstupy, z toho jeden hlavný a dva vedľajšie. Ťažiskový priestor objektu tvorí átrium, ktoré vzájomne opticky spája „jednotlivé podlažia“ do jedinečného priestorového celku. Stavba samotná je miestom úžasných optických kontaktov, vnemov a zážitkov, z ktorých sa môžu pozostalí kochať, kým budú hľadať príslušný urnový hrob.
Významnou vlastnosťou tohto návrhu je tiež jeho mestotvornosť. Dôležitú úlohu pritom zohráva vzájomná komunikácia plôch, väzby jednotlivých prvkov navzájom aj väzby na okolie.
Konštrukcia
Autor pri konštrukcii využíva systém, ktorý spája výhodu technicky dokonalej výroby jednotlivých dielov v továrni s rýchlou a jednoduchou montážou na stavbe.
Základnú konštrukciu vertikálneho cintorína „The Last House“ tvorí osemnásť prefabrikovyných trojrozmerných oceľových konštrukčných blokov, ktoré sú prepojené, zviazané šiestimi plošinami. Prefabrikované trojrozmerné oceľové konštrukčné bloky v tvare Y, ktoré do seba navzájom zapadajú, sú uložené cikcak, aby sa čo najefektívnejšie využil daný priestor. Do výšky sú na seba naskladané vždy tri sekcie. Pôdorysne sú usporiadané do kruhu po šesť sekcií, pričom každá druhá je otočená o stoosemdesiat stupňov.
Jednotlivé urnové jednotky sú umiestnené v „pavučine“ vonkajšieho plášťa. Ten sa bude formovať v priebehu času postupným pribúdaním urnových hrobov. Veža teda bude spočiatku stáť iba ako kostra. Ako sa bude priebežne zapĺňať, jej vzhľad sa bude meniť. To znamená, že bude zakaždým vyzerať inak. Transport, prepravu pozostalých a návštevníkov zabezpečujú panoramatické kapsulové výťahy.
Cieľavedome komponovaná konštrukcia návrhu vertikálneho cintorína „The Last House“ robí objekt nevšedným a zaujímavým.
Technické prvky
Autor nestavil len na výzor. Dôležitú úlohu zohrala aj ekológia. Návrh počíta s využitím solárnych článkov, ktoré môžu vytvárať vlastnú energiu. Umiestnené sú z vonkajšej strany konštrukcie.
Architekt sa snažil dotvoriť projekt nielen z hľadiska makrovzťahov, ale aj z hľadiska mikrovzťahov. Dnešný zaužívaný princíp kvetinovej pocty v návrhu nahrádza princípom svetelnej pocty. Pozostalí tak nebudú musieť svojim príbuzným nosiť kvety, stačí keď im pomocou mobilného telefónu „zapália“ svetlo. Každému urnovému hrobu je pridelené telefónne číslo. Vždy, keď niekto z príbuzných vytočí toto číslo, na veži bude žiariť malé svetlo v rámci konkrétnej urnovej jednotky. Táto myšlienka návrh obohacuje a dotvára.
Hmota vertikálneho cintorína „The Last House“ je navrhnutá s miernou dávkou odvahy a provokácie. Tento návrh je obrazom ucelenej stratégie a jasnej vízie. Je zreteľný, čitateľný a zapamätateľný. A hoci architektúra tohto návrhu, jeho konštrukcia, či moderný technický obsah môžu znieť predčasne, táto myšlienka si zaslúži pozornosť. Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Autorka článku Mária Bednáriková
Fotografie: www.domusweb.it/en/architecture/vertical-cemeteries/
www.nsystemlab.com
Mestá sa snažia v súčasnosti vyriešiť nedostatok miest pre pochovávanie preferovaním kremácií. Aktuálne sa tak spaľuje na popol viac ako päťdesiat percent tiel. Predpokladá sa, že tento trend by mal pokračovať a podiel kremácií v mestách v blízkej budúcnosti prekročí sedemdesiat percent. A hoci krematóriá sú intenzívnejšou formou cintorínov, dokážu prijať oveľa väčší počet zosnulých, ako tradičné cintoríny, aj ich areály sú dnes z väčšej časti zaplnené a nemajú dosť miest na to, aby uspokojili tento nárast urnových hrobov. A nevznikajú ani nové, pretože nikto nechce vidieť krematórium postavené vo svojom susedstve. Architekt sa svojim projektom vertikálneho cintorína „The Last House“ preto sústreďuje aj na to, aby pomohol odstrániť zaužívaný odpor ku krematóriám, ktoré boli v minulosti v meste vytvorené ako štandardná architektúra „slabého výrazu“. Autor preto spája súčasné pohrebné zvyky s modernou futuristickou architektúrou a prístupmi. Futuristický projekt vertikálneho cintorína „The Last House“ stojí na princípoch tvarovej dokonalosti a funkčnosti. Inšpirácia
Architekt ChanJoong Kim vychádzal pri tvorbe tohto projektu zo štúdie štruktúry mrežovcov, ktoré sa stali jeho základnou inšpiráciou. Výsledkom je originálna veža, výnimočná nielen exteriérom, ale zároveň aj interiérom. Návrh je príkladom kontinuálnej formy, ktorá symbolizuje živú, neustále sa vyvíjajúcu štruktúru.
Kompozícia
Autor kladie veľký dôraz na architektonické stvárnenie návrhu. Dynamizácia figúry, ktorú architekt aplikuje, reflektuje záujem verejnosti. Základom kompozície tohto projektu je jeho celková štruktúra. Architektonickú tvár objektu charakterizuje čitateľnosť, elegancia a harmonické proporcie. Kompozícia fasád je vyvážená. Všetky sú riešené jednotnými výrazovými prostriedkami. Dominantným z pohľadu chodca je hlavný vstup s tvarovo zaujímavou markízou, ktorý je grafickým pokračovaním architektonického výrazu celkovej stavby. Aj pri netradičnej forme, veľkosti a funkcii tohto projektu je v návrhu cítiť kompozičnú jednotu prezentovanej architektúry. Architektonické riešenie vertikálneho cintorína „The Last House“ je jedinečné a inovatívne.Funkcia
Táto stodesať metrov vysoká veža, je navrhnutá tak, aby zabezpečila dostatok priestoru pre pohrebné účely. Základný prínos prezentovaného projektu, je jeho priestorotvornosť. Rozloženie hmoty totiž maximálne využíva minimálnu plochu. Veža tak môže dosiahnuť kapacitu až približne päť miliónov urnových jednotiek.
Pôdorys návrhu je usporiadaný do kruhu. Vertikálny cintorín „The Last House“ má tri vstupy, z toho jeden hlavný a dva vedľajšie. Ťažiskový priestor objektu tvorí átrium, ktoré vzájomne opticky spája „jednotlivé podlažia“ do jedinečného priestorového celku. Stavba samotná je miestom úžasných optických kontaktov, vnemov a zážitkov, z ktorých sa môžu pozostalí kochať, kým budú hľadať príslušný urnový hrob.
Významnou vlastnosťou tohto návrhu je tiež jeho mestotvornosť. Dôležitú úlohu pritom zohráva vzájomná komunikácia plôch, väzby jednotlivých prvkov navzájom aj väzby na okolie.
Konštrukcia
Autor pri konštrukcii využíva systém, ktorý spája výhodu technicky dokonalej výroby jednotlivých dielov v továrni s rýchlou a jednoduchou montážou na stavbe.Základnú konštrukciu vertikálneho cintorína „The Last House“ tvorí osemnásť prefabrikovyných trojrozmerných oceľových konštrukčných blokov, ktoré sú prepojené, zviazané šiestimi plošinami. Prefabrikované trojrozmerné oceľové konštrukčné bloky v tvare Y, ktoré do seba navzájom zapadajú, sú uložené cikcak, aby sa čo najefektívnejšie využil daný priestor. Do výšky sú na seba naskladané vždy tri sekcie. Pôdorysne sú usporiadané do kruhu po šesť sekcií, pričom každá druhá je otočená o stoosemdesiat stupňov.
Jednotlivé urnové jednotky sú umiestnené v „pavučine“ vonkajšieho plášťa. Ten sa bude formovať v priebehu času postupným pribúdaním urnových hrobov. Veža teda bude spočiatku stáť iba ako kostra. Ako sa bude priebežne zapĺňať, jej vzhľad sa bude meniť. To znamená, že bude zakaždým vyzerať inak. Transport, prepravu pozostalých a návštevníkov zabezpečujú panoramatické kapsulové výťahy.
Cieľavedome komponovaná konštrukcia návrhu vertikálneho cintorína „The Last House“ robí objekt nevšedným a zaujímavým.
Technické prvky
Autor nestavil len na výzor. Dôležitú úlohu zohrala aj ekológia. Návrh počíta s využitím solárnych článkov, ktoré môžu vytvárať vlastnú energiu. Umiestnené sú z vonkajšej strany konštrukcie.Architekt sa snažil dotvoriť projekt nielen z hľadiska makrovzťahov, ale aj z hľadiska mikrovzťahov. Dnešný zaužívaný princíp kvetinovej pocty v návrhu nahrádza princípom svetelnej pocty. Pozostalí tak nebudú musieť svojim príbuzným nosiť kvety, stačí keď im pomocou mobilného telefónu „zapália“ svetlo. Každému urnovému hrobu je pridelené telefónne číslo. Vždy, keď niekto z príbuzných vytočí toto číslo, na veži bude žiariť malé svetlo v rámci konkrétnej urnovej jednotky. Táto myšlienka návrh obohacuje a dotvára.
Hmota vertikálneho cintorína „The Last House“ je navrhnutá s miernou dávkou odvahy a provokácie. Tento návrh je obrazom ucelenej stratégie a jasnej vízie. Je zreteľný, čitateľný a zapamätateľný. A hoci architektúra tohto návrhu, jeho konštrukcia, či moderný technický obsah môžu znieť predčasne, táto myšlienka si zaslúži pozornosť. Čo ak práve tento návrh nie je iba experimentom, ale aj predvídavou víziou budúcnosti?
Autorka článku Mária Bednáriková
Fotografie: www.domusweb.it/en/architecture/vertical-cemeteries/
www.nsystemlab.com
Späť na tému Architektúra
