Pozostalí majú zo zákona nárok na štátnu sociálnu dávku, ktorou úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prispievajú na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomrelého. Zo zákona môžu mať pozostalí v niektorých prípadoch okrem tohto príspevku na pohreb aj nárok na jednorazové odškodnenie, pozostalostnej úrazovej renty, náhrady nákladov spojených s pohrebom v prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré si môžu vybaviť v Sociálnej poisťovni. Viac informácií nám poskytol riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Ing. Peter Višváder.
Sociálna poisťovňa vypláca jednorazové odškodnenie manželovi, manželke alebo nezaopatrenému dieťaťu príbuzného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Kto má nárok na jednorazové odškodnenie?
Do vecného rozsahu úrazových dávok, ktoré poskytuje po splnení zákonom stanovených podmienok Sociálna poisťovňa, patrí aj jednorazové odškodnenie. Jednorazové odškodnenie sa podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) poskytuje pozostalej manželke alebo manželovi a nezaopatreným deťom poškodeného za predpokladu, že sa zamestnávateľ, zodpovedný za škodu vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, nezbavil úplne zodpovednosti za túto škodu podľa § 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
V akej výške sa poskytuje jednorazové odškodnenie?
Suma jednorazového odškodnenia manželke/manželovi je 730-násobok denného vymeriavacieho základu zomretého zamestnanca, zisteného z rozhodujúceho obdobia. Jednorazové odškodnenie sa poskytuje len do výšky maximálnej sumy ustanovenej zákonom, ktorá sa každoročne valorizuje na základe opatrení vydávaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pre rok 2014 je maximálna suma jednorazového odškodnenia manželky/manžela 51 533,60 € (opatrenie MPSVR SR č. 329/2013 Z. z.).
Suma jednorazového odškodnenia pre každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manželky/manžela. Úhrn súm jednorazového odškodnenia pre všetky nezaopatrené deti zomretého poškodeného nesmie presiahnuť sumu, ktorá sa rovná maximálnej sume určenej pre pozostalú manželku/manžela, t. j. v roku 2014 je to 51 533,60 €. Iní príbuzní nemajú nárok na úrazovú dávku – jednorazové odškodnenie. Ing. Peter Višváder, riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Ten, voči komu mal človek, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na dávku v podobe úrazovej renty. Komu vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu?
Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Podľa § 92 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol podľa § 94 zákona o sociálnom poistení nárok na jednorazové odškodnenie. Z uvedeného vyplýva, že splnenie podmienok nároku na jednorazové odškodnenie sa posudzuje ako prvý nárok (má zákonnú prednosť pred nárokom na pozostalostnú úrazovú rentu) a až keď nárok na jednorazové odškodnenie nevznikne, posudzuje sa možnosť nároku na pozostalostnú úrazovú rentu.
Nakoľko ustanovenie § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neobsahuje žiadne výnimky pre nezaopatrené deti poškodeného (napr. pre deti z predchádzajúceho rozvedeného manželstva), nárok na jednorazové odškodnenie má vždy aj nezaopatrené dieťa poškodeného, voči ktorému mal poškodený určenú vyživovaciu povinnosť súdom. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu môže tak vzniknúť napr. rozvedenej manželke, voči ktorej mal zomrelý určenú súdom vyživovaciu povinnosť.
Sociálna poisťovňa ďalej vypláca náhradu nákladov spojených s pohrebom v prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Aké sú podmienky uplatnenia tejto náhrady?
Nárok na výplatu náhrady nákladov spojených s pohrebom podľa § 101 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom po poškodenom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na ich náhradu si uplatňuje podaním žiadosti, ku ktorej je povinný priložiť doklady o vynaložených nákladoch a v prípade žiadosti o náhrady výdavkov na smútočné ošatenie a dopravu na miesto pohrebu aj doklady preukazujúce oprávnenosť osoby.
Aká je maximálna výška náhrady nákladov spojených s pohrebov, ktorú prepláca Sociálna poisťovňa?
Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečovaním pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu hrobu. Suma uvedených náhrad nákladov spojených s pohrebom je od 1. januára 2014 maximálne 2 577,00 EUR.
Podľa § 101 ods. 4 zákona o sociálnom poistení má fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj ktoré nežilo s poškodeným v domácnosti) majú nárok na náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 EUR pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. Ďalej cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Suma náhrady uvedených výdavkov pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti je od 1. januára 2014 taktiež najviac 2 577,00 EUR. Suma náhrad výdavkov uvedených v predchádzajúcich odsekoch pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti môže byť v úhrne najviac podľa limitu platného v čase vzniku nároku, t. j. ku dňu vynaloženia nákladov súvisiacich s pohrebom poškodeného. Ilustračné foto Prepláca Sociálna poisťovňa aj náklady, ktoré vynaložila osoba na svoj pomník ešte počas života?
Náklady spojené s pohrebom môžu vzniknúť najskôr smrťou poškodeného. Oprávneným osobám nevzniká nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli vynaložené ešte počas života (napríklad vybudovanie spoločného pomníka manželov a teda náklady na jeho zriadenie). Nárok na náhradu nákladov na smútočné ošatenie nevzniká, ak boli vynaložené až po pohrebe. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom zodpovedá súčtu súm predložených dokladov (faktúr, účteniek, lístkov na dopravu) o ich vynaložení. Suma náhrady nákladov však môže byť v úhrne najviac v sume limitu platného v čase vzniku nároku, t. j. ku dňu vynaloženia nákladov.
Na určenie sumy priznaného nároku na náhradu nákladov spojených s pohrebom oprávneným osobám sa použijú limity platné v príslušnom kalendárnom roku. Príslušným kalendárnym rokom na tieto účely je rok, v ktorom boli náklady spojené s pohrebom skutočne vynaložené, t. j. môže to byť aj obdobie nasledujúce po roku uskutočnenia pohrebu, ak zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nebolo možné uskutočniť okamžite po pohrebe poškodeného.
Môže pozostalý požiadať súbežne o príspevok na pohreb, jednorazové odškodnenie, úrazovú rentu a tiež náhrady nákladov spojených s pohrebom?
V prípade smrti následkom pracovného úrazu Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia poskytuje jednorazové odškodnenie, pozostalostnú úrazovú rentu a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Podmienky nároku na konkrétne dávky sú uvedené vyššie. Z nich vyplýva, že za určitých podmienok môže jeden pozostalý žiadať aj o viac dávok súčasne.
Príklad: Pozostalá manželka s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorá uhradila náklady na pohreb, môže požiadať o jednorazové odškodnenie pre seba a obe deti a zároveň môže požiadať aj o náhradu nákladov spojených s pohrebom.
