Exhumácie na Slovensku
Vo väčšine prípadov sa pohrebom pozostalí rozlúčia so svojimi blízkymi. Sú však situácie, keď po pohrebe vznikne podozrenie zo zámeny tela, vyplynú nové okolnosti okolo smrti zomrelého, alebo sa pozostalí rozhodnú presunúť svojich blízkych na iné miesto. Vtedy je potrebné spraviť exhumáciu telesných pozostatkov. Na právne a zdravotné podmienky exhumácií sme sa pýtali hlavného hygienika Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR prof. MUDr. Ivana Rovného, PhD., MPH., nakoľko úrad dozoruje zákon o pohrebníctve, ktorý upravuje exhumácie na Slovensku.
Zákon o pohrebníctve hovorí, že ľudské ostatky je možné exhumovať na príkaz sudcu, prokurátora, alebo na žiadosť obstarávateľa pohrebu, respektíve, v prípade jeho smrti, inej blízkej osoby. Čo všetko je ešte potrebné pre vykonanie exhumácie?
Ľudské ostatky je možné exhumovať na príkaz sudcu alebo prokurátora, alebo na žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije. Taktiež na žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu. Žiadosť o exhumáciu žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené. Musí obsahovať:
a) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej doby (menej ako
10 rokov od pochovania),
b) list o prehliadke mŕtveho,
c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom pohrebisku,
d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie.
V akých prípadoch ÚVZ SR odporúča obstarávateľovi pohrebu alebo blízkej osobe požiadať o exhumáciu a v akých situáciách vôbec nie?
Úrady verejného zdravotníctva neodporúčajú obstarávateľovi pohrebu požiadať o exhumáciu.
V zákone sa ďalej uvádza, že žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ostatky uložené. Registruje ÚVZ SR realizované exhumácie?
Úrady verejného zdravotníctva vydávajú vyjadrenia k exhumáciám ľudských ostatkov uložených v zemi po dobu kratšiu ako je tlecia doba. Počet týchto exhumácií je evidovaný na mieste príslušných regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Koľko exhumácií ľudských pozostatkov uložených v zemi po dobu kratšiu ako je tlecia doba bolo na Slovensku vykonaných v roku 2012? Pri akých okolnostiach žiadatelia najčastejšie požadovali takýto úkon?
Takýchto exhumácií je ročne niekoľko, minulý rok išlo o cca 9 exhumácií. Obstarávatelia pohrebu alebo príbuzní niekedy po predbežnom pochovaní premiestnia svojich blízkych mŕtvych do iného hrobu, napríklad v prípade sťahovania alebo dodatočnej identifikácii mŕtvych osôb a podobne.
Podľa zákona o pohrebníctve musia byť ľudské ostatky uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov. Sú aj iné zdravotné podmienky, pre ktoré sa exhumácia nesmie vykonávať?
Exhumácia nemôže byť vykonaná v zmysle 4 zákona č. 131/2010 Z. z. v prípade, ak osoba, ktorej ľudské ostatky patria, bola v čase úmrtia nakazená nebezpečnou chorobou. Práve z tohto dôvodu musí byť pri exhumácii jedným z dokladov List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Nebezpečné choroby sú uvedené v § 3 ods. 9 zákona č. 131/2010 Z. z.
V ktorých prípadoch vydali regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrenie, ak išlo o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej doby?
Väčšinou ide o prípady premiestnenia ľudských ostatkov z jedného hrobu do druhého buď v rámci toho istého pohrebiska, alebo iného pohrebiska.
Ktoré osoby, respektíve inštitúcie, sú oprávnené na Slovensku vykonávať exhumácie?
Činnosť pri nakladaní s ľudskými ostatkami patrí pod činnosti, ktoré vykonáva pohrebná služba podľa § 8 zákona č. 131/2010 Z. z. Vykonávať exhumácie sú teda oprávnení prevádzkovatelia pohrebných služieb.
Zúčastňuje sa zástupca ÚVZ SR, respektíve predstaviteľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR na exhumáciách?
Zástupca orgánu verejného zdravotníctva sa exhumácie nezúčastňuje.
Zúčastňuje sa pri exhumácii zástupca policajného zboru, respektíve, kto musí byť prítomný pri presune telesných pozostatkov?
Pri exhumácii musí byť prítomný zodpovedný zástupca prevádzkovateľa pohrebiska, na ktorom sú ostatky uložené a prevádzkovateľ pohrebnej služby, poverený na vykonanie exhumácie žiadateľom o exhumáciu.
Čo sa deje s ľudskými ostatkami, ktoré sa exhumujú?
S ľudskými ostatkami nakladá poverená pohrebná služba. Ide o prevoz ľudských pozostatkov, ich dočasné uloženie v chladiacom zariadení, respektíve prevoz na iné pohrebisko alebo podľa požiadaviek orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa zákona hradí náklady na exhumáciu ten, kto o ňu požiadal. Má ÚVZ SR vedomosť o priemerných nákladoch na takýto úkon?
Úrady verejného zdravotníctva nemajú vedomosť o nákladoch na exhumáciu.
Je možné vrátiť exhumované ostatky naspäť do hrobu, respektíve hrobky? Môžu sa tieto ostatky následne spopoľniť?
Exhumované ostatky sa musia vrátiť do hrobu, alebo sa môžu odviesť na kremáciu podľa vôle obstarávateľa pohrebu.
Pripravil Marcel Lincényi, foto ÚVZ a Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Zákon o pohrebníctve hovorí, že ľudské ostatky je možné exhumovať na príkaz sudcu, prokurátora, alebo na žiadosť obstarávateľa pohrebu, respektíve, v prípade jeho smrti, inej blízkej osoby. Čo všetko je ešte potrebné pre vykonanie exhumácie?
Ľudské ostatky je možné exhumovať na príkaz sudcu alebo prokurátora, alebo na žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije. Taktiež na žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu. Žiadosť o exhumáciu žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené. Musí obsahovať:
a) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej doby (menej ako
10 rokov od pochovania),
b) list o prehliadke mŕtveho,
c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom pohrebisku,
d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie.
V akých prípadoch ÚVZ SR odporúča obstarávateľovi pohrebu alebo blízkej osobe požiadať o exhumáciu a v akých situáciách vôbec nie?
Úrady verejného zdravotníctva neodporúčajú obstarávateľovi pohrebu požiadať o exhumáciu.
V zákone sa ďalej uvádza, že žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7 žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ostatky uložené. Registruje ÚVZ SR realizované exhumácie?
Úrady verejného zdravotníctva vydávajú vyjadrenia k exhumáciám ľudských ostatkov uložených v zemi po dobu kratšiu ako je tlecia doba. Počet týchto exhumácií je evidovaný na mieste príslušných regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Koľko exhumácií ľudských pozostatkov uložených v zemi po dobu kratšiu ako je tlecia doba bolo na Slovensku vykonaných v roku 2012? Pri akých okolnostiach žiadatelia najčastejšie požadovali takýto úkon?
Takýchto exhumácií je ročne niekoľko, minulý rok išlo o cca 9 exhumácií. Obstarávatelia pohrebu alebo príbuzní niekedy po predbežnom pochovaní premiestnia svojich blízkych mŕtvych do iného hrobu, napríklad v prípade sťahovania alebo dodatočnej identifikácii mŕtvych osôb a podobne.
Podľa zákona o pohrebníctve musia byť ľudské ostatky uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov. Sú aj iné zdravotné podmienky, pre ktoré sa exhumácia nesmie vykonávať?
Exhumácia nemôže byť vykonaná v zmysle 4 zákona č. 131/2010 Z. z. v prípade, ak osoba, ktorej ľudské ostatky patria, bola v čase úmrtia nakazená nebezpečnou chorobou. Práve z tohto dôvodu musí byť pri exhumácii jedným z dokladov List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Nebezpečné choroby sú uvedené v § 3 ods. 9 zákona č. 131/2010 Z. z.
V ktorých prípadoch vydali regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrenie, ak išlo o ľudské ostatky pred uplynutím tlecej doby?
Väčšinou ide o prípady premiestnenia ľudských ostatkov z jedného hrobu do druhého buď v rámci toho istého pohrebiska, alebo iného pohrebiska.
Ktoré osoby, respektíve inštitúcie, sú oprávnené na Slovensku vykonávať exhumácie?
Činnosť pri nakladaní s ľudskými ostatkami patrí pod činnosti, ktoré vykonáva pohrebná služba podľa § 8 zákona č. 131/2010 Z. z. Vykonávať exhumácie sú teda oprávnení prevádzkovatelia pohrebných služieb.
Zúčastňuje sa zástupca ÚVZ SR, respektíve predstaviteľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR na exhumáciách?
Zástupca orgánu verejného zdravotníctva sa exhumácie nezúčastňuje.
Zúčastňuje sa pri exhumácii zástupca policajného zboru, respektíve, kto musí byť prítomný pri presune telesných pozostatkov?
Pri exhumácii musí byť prítomný zodpovedný zástupca prevádzkovateľa pohrebiska, na ktorom sú ostatky uložené a prevádzkovateľ pohrebnej služby, poverený na vykonanie exhumácie žiadateľom o exhumáciu.
Čo sa deje s ľudskými ostatkami, ktoré sa exhumujú?
S ľudskými ostatkami nakladá poverená pohrebná služba. Ide o prevoz ľudských pozostatkov, ich dočasné uloženie v chladiacom zariadení, respektíve prevoz na iné pohrebisko alebo podľa požiadaviek orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa zákona hradí náklady na exhumáciu ten, kto o ňu požiadal. Má ÚVZ SR vedomosť o priemerných nákladoch na takýto úkon?
Úrady verejného zdravotníctva nemajú vedomosť o nákladoch na exhumáciu.
Je možné vrátiť exhumované ostatky naspäť do hrobu, respektíve hrobky? Môžu sa tieto ostatky následne spopoľniť?
Exhumované ostatky sa musia vrátiť do hrobu, alebo sa môžu odviesť na kremáciu podľa vôle obstarávateľa pohrebu.
Pripravil Marcel Lincényi, foto ÚVZ a Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Medializované exhumácie
Tragická nehoda v Smolensku
Exhumácie telesných pozostatkov obetí tragickej havárie poľského prezidentského špeciálu v Smolensku potvrdili zámenu viacerých tiel. Pochybnosti vyvolalo označovanie telesných pozostatkov obetí ruskou stranou. Exhumácie v roku 2012 potvrdili zámenu telesných pozostatkov najmenej štyroch ľudí, vrátane niekdajšej členky vedenia nezávislých odborov Solidarita Anny Walentynowiczovej a posledného poľského prezidenta v exile Ryszarda Kaczorowského. Nepotvrdené informácie z poľskej metropoly hovoria o tom, že malo ísť aj o zámenu telesných pozostatkov kaplána Kaczynských Zdzislawa Króla a ďalšieho duchovného, rektora Univerzity kardinála Stefana Wyszynského, profesora Ryszarda Rumianka.
Jásir Arafat
Ruskí odborníci a súdni lekári zo Švajčiarska v novembri 2012 exhumovali telesné pozostatky bývalého palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Francúzski súdni vyšetrovatelia otvorili vyšetrovanie príčin jeho smrti na podnet Arafatovej vdovy Suhy, keďže panovalo podozrenie, že mohol byť otrávený. Arafat zomrel v novembri 2004 vo francúzskej vojenskej nemocnici mesiac po tom, ako náhle ochorel. Prípad ožil v lete 2012, keď švajčiarske laboratórium oznámilo, že v Arafatovom odeve našli výrazné stopy po rádioaktívnom prvku polónium Po-210. Z toho vyplynuli podozrenia, že Arafat mohol zomrieť na následky otravy.
Jozef Tiso
Exhumácia hrobu Jozefa Tisa na bratislavskom Martinskom cintoríne v roku 2007, ktorú dala spraviť spoločnosť Andreja Hlinku potvrdila, že nájdené telesné pozostatky a ďalšie predmety patria prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Vzhľadom na výsledky genetických testov telesné pozostatky Tisa uložili v hrobke Nitrianskej diecézy spolu s ostatnými kanonikmi.
Pri exhumácii tela sa našli osobné predmety nebohého, okuliare v puzdre, zvyšky ruženca, topánky, ktoré nosil pri procese i zachovaný kolárik a zvyšok štóly, ktoré mu vložil pochovávajúci kňaz Jozef Stašo pri pohrebe do truhly.
Porovnanie DNA Tisových pozostatkov a DNA jeho synovca Štefana Tisa vykonala firma DNA – Confidence vo Viedni. Výsledky potvrdili rodovú príbuznosť a pravosť exhumovaných pozostatkov.
Exhumácie telesných pozostatkov obetí tragickej havárie poľského prezidentského špeciálu v Smolensku potvrdili zámenu viacerých tiel. Pochybnosti vyvolalo označovanie telesných pozostatkov obetí ruskou stranou. Exhumácie v roku 2012 potvrdili zámenu telesných pozostatkov najmenej štyroch ľudí, vrátane niekdajšej členky vedenia nezávislých odborov Solidarita Anny Walentynowiczovej a posledného poľského prezidenta v exile Ryszarda Kaczorowského. Nepotvrdené informácie z poľskej metropoly hovoria o tom, že malo ísť aj o zámenu telesných pozostatkov kaplána Kaczynských Zdzislawa Króla a ďalšieho duchovného, rektora Univerzity kardinála Stefana Wyszynského, profesora Ryszarda Rumianka.
Jásir Arafat
Ruskí odborníci a súdni lekári zo Švajčiarska v novembri 2012 exhumovali telesné pozostatky bývalého palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Francúzski súdni vyšetrovatelia otvorili vyšetrovanie príčin jeho smrti na podnet Arafatovej vdovy Suhy, keďže panovalo podozrenie, že mohol byť otrávený. Arafat zomrel v novembri 2004 vo francúzskej vojenskej nemocnici mesiac po tom, ako náhle ochorel. Prípad ožil v lete 2012, keď švajčiarske laboratórium oznámilo, že v Arafatovom odeve našli výrazné stopy po rádioaktívnom prvku polónium Po-210. Z toho vyplynuli podozrenia, že Arafat mohol zomrieť na následky otravy.
Jozef Tiso
Exhumácia hrobu Jozefa Tisa na bratislavskom Martinskom cintoríne v roku 2007, ktorú dala spraviť spoločnosť Andreja Hlinku potvrdila, že nájdené telesné pozostatky a ďalšie predmety patria prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Vzhľadom na výsledky genetických testov telesné pozostatky Tisa uložili v hrobke Nitrianskej diecézy spolu s ostatnými kanonikmi.
Pri exhumácii tela sa našli osobné predmety nebohého, okuliare v puzdre, zvyšky ruženca, topánky, ktoré nosil pri procese i zachovaný kolárik a zvyšok štóly, ktoré mu vložil pochovávajúci kňaz Jozef Stašo pri pohrebe do truhly.
Porovnanie DNA Tisových pozostatkov a DNA jeho synovca Štefana Tisa vykonala firma DNA – Confidence vo Viedni. Výsledky potvrdili rodovú príbuznosť a pravosť exhumovaných pozostatkov.
Späť na tému Pravidlá na cintorínoch