Členovia radikálnych ekologických hnutí páchajú v mene ochrany zvierat a prírody trestné činy a ľudí dokonca vyzývajú k samovražde. Ich konanie býva označované termínom „ekoterorizmus“, pričom ide o jav, ktorý má rôzne podoby a jeho najextrémnejšia forma sa nazýva „ekofašizmus“. Na nasledujúcich riadkoch si priblížime pôsobenie slovenských ekoteroristov, ako aj niektorých medzinárodných ekoteroristických organizácií.
Slovenskí ekoteroristi
Najznámejším slovenským ekoteroristom je Košičan Ladislav Kuc. Ide o bývalého psychiatrického pacienta, ktorý pred spáchaním zločinov podstúpil sériu elektrošokov. Kuc sa opakovane vyhrážal zabitím majiteľovi veterinárnej asanačnej služby v Košiciach, vydieral spoločnosť Tesco, od ktorej pod hrozbou zabíjania zamestnancov žiadal vyplatenie sumy 100 000 eur, okrem toho sa prihlásil k niekoľkým podpaľačským útokom a vyhrážal sa aj košickej Univerzite veterinárneho lekárstva. Dňa 22. novembra 2011 dokonca odoslal nástražný výbušný systém zamaskovaný v knihe Umberta Eca Meno ruže do centrály spoločnosti Tesco v Bratislave. Bomba by vybuchla v prípade, že by niekto knihu otvoril, k čomu však našťastie nedošlo. Vrcholom jeho teroristickej kariéry bolo, keď 28. decembra 2011 umiestnil podomácky zostrojenú výbušninu do odpadkového koša pri prevádzke McDonald's na ulici Protifašistických bojovníkov v Košiciach.
Hoci sa v tom čase v reštaurácii nachádzali hostia, nikomu sa nič nestalo a došlo len k škode na majetku, vyčíslenej na necelých 2000 eur. Za jeho skutky mu súd vymeral 25-ročný trest odňatia slobody, no v januári 2018 bol rozsudok zmiernený na 12 rokov väzenia.
Tento duševne chorý človek, podľa ktorého má život psa vyššiu hodnotu než ľudská existencia, bol prvým Slovákom odsúdeným za terorizmus. V listoch sa pritom skrýval za neexistujúcu skupinu ochrancov zvierat s názvom Animal Rights Army (Armáda za práva zvierat), ktorú si sám vymyslel.
K oveľa menej závažnejšiemu činu došlo aj v roku 2004, keď skupina slovenských prívržencov medzinárodného hnutia Animal Libertation Front vypustila z klietok viac ako 400 líšok z kožušinovej farmy pri Martine. Earth First!
Ochranársku organizáciu Earth First! (Zem predovšetkým!) založil americký environmentalista David Foreman v apríli 1980. Potrebu vzniku hnutia vyjadril slovami: „Rozhodujúce v dnešnom čase globálnej krízy je vzchopiť sa a konať. Už žiadny kompromis pri obrane Matky Zeme!" Organizácia bojuje proti devastácii životného prostredia znehodnocovaním dreva, poškodzovaním ťažobných strojov, priväzovaním sa k stromom či stieraním značiek z kmeňov stromov označených na výrub. Tieto akcie však nie sú koordinované a vykonávajú ich iba nezávislé skupiny prívržencov hnutia.
Viacerí stúpenci organizácie už v záujme zachovania prírodného dedičstva skončili vo väzení a mladý aktivista Earth First!, David Chain (1974 – 1998), dokonca zahynul pri ochrane mohutnej, vyše tristoročnej sekvoje. Snaha o záchranu zvierat privádza niektorých ekologických aktivistov k páchaniu trestnej činnosti. (zdroj: wikipedia) Animal Libertation Front
Jedno z medzinárodných hnutí, ktoré sa v záujme ochrany zvierat dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, je Animal Libertation Front (známe aj pod skratkou ALF – Front za oslobodenie zvierat), založené v roku 1976 britským aktivistom Ronniem Leem. Medzi prostriedky, ktoré prívrženci ALF používajú, patrí ničenie poľovníckych posedov, vypúšťanie zvierat z laboratórií, kožušinových fariem a bitúnkov do voľnej prírody a vandalizmus voči cirkusom, kožušníctvam či mäsiarstvam s cieľom spôsobiť ekonomické škody tým, ktorí profitujú z utrpenia zvierat. Sympatizanti ALF sa riadia aj pravidlom, ktoré odmieta násilie na akejkoľvek živej bytosti. Svojimi akciami chcú odhaľovať hrôzu a krutosti páchané na zvieratách, a práve preto pôsobia v radoch aktivistov ALF popri pátracích a výzvedných aj tzv. dokumentačné jednotky, ktorých poslaním je prinášať svedectvo o týraní zvierat.
Ďalšou zo zásad je, že nikto vlastne nemôže byť členom hnutia, pretože nemá členskú základňu, ani pevnú hierarchickú štruktúru. Ako je uvedené v smerniciach, ktorými sa riadia aktivisti a podporovatelia organizácie: „ALF pozostáva z malých autonómnych skupín na celom svete, ktoré vykonávajú priame akcie podľa pravidiel ALF. Tieto skupiny sa nazývajú bunky a pozostávajú z jedného, alebo viacerých jedincov pracujúcich spolu.“
Smernice ALF tiež obsahujú rôzne rady - napríklad návod ako sa nenechať chytiť, odporúčania o čom nehovoriť a tipy, s kým spolupracovať.
Manuál navyše upozorňuje, že nie je vhodné zúčasťnovať sa akcií: „Ak ostatní závisia na tebe, alebo ak nechceš prísť o prácu, alebo vyletieť zo školy.“ Ďalším rizikom, na ktoré smernice poukazujú, je 5 až 10-ročné väzenie za ničenie cudzieho majetku v prípade prichytenia pri čine. V posledných desaťročiach sa totiž ocitlo vo väzbe viacero prívržencov hnutia.
Aktivistom ALF sa v priebehu 45-ročnej existencie organizácie podarilo dosiahnuť zrušenie úrazovej kliniky na univerzite v Pensylvánii, keď zverejnili filmové záznamy tamojších pokusov na mozgoch paviánov, a zatvorenie niekoľkých chovných zariadení, vrátane bitúnkov a kožušinových fariem, ktorým počas útokov spôsobili rozsiahle ekonomické škody.
Animal Rights Militia
Táto organizácia (v preklade: Milícia za práva zvierat, skratka ARM) neuznáva nenásilnú politiku hnutia Animal Libertation Front a jej aktivisti sa dopúšťajú rôznych násilných trestných činov. Prívrženci tejto organizácie, ktorá vznikla v roku 1982 v Anglicku, často poukazujú na to, že zvieratá sa voči násiliu nedokážu brániť a práve preto je úlohou ARM bojovať za ich práva akýmikoľvek prostriedkami. Ich prvá známa násilná akcia prebehla v novembri 1982, keď poslali 5 výbušných zásielok britskej premiérke Margaret Thatcherovej a ďalším štyrom britským politikom. Pri otváraní jednej z obálok výbušnina explodovala a spôsobila popáleniny hlavy a rúk vedúcemu premiérkinej kancelárie. O rok neskôr zaslali výbušniny aj politikom z Kanady, no obálky prišli poškodené, vďaka čomu k žiadnemu zraneniu nedošlo. V zasielaní bômb pokračovali aj počas nasledujúcich rokov, ale akoby zázrakom sa nikomu nič nestalo. V roku 1986 aktivisti zmenili taktiku a výbušné zariadenia umiestnili pod autá svojich nepriateľov – britských výskumníkov, ktorí vykonávali pokusy na zvieratách. Pred väčšinou explózií však varovali sami aktivisti, čím svojim protivníkom zachránili životy. Veľké šťastie však mal doktor Andor Sebestény, ktorý si zariadenie pod svojím autom iba náhodou všimol skôr, než stihlo explodovať.
ARM sa neskôr prihlásila aj k ďalším útokom – najmä k podpaľovaniu obchodov a vandalizmu na kožušinových farmách. V júli 2011 tiež vykonali bombový útok na prevádzku reštaurácie McDonald's vo švédskom Gӧteburgu, pri ktorom došlo iba k poškodeniu zariadenia.
Za tieto teroristické vyčíňania viacerých aktivistov organizácie odsúdili na trest odňatia slobody. Jeden z najvyšších trestov dostal Barry Horne, ktorému vymerali za bombové útoky a podpaľačstvo 18-ročný trest. Horne na protest začal hladovku, čo ho napokon stálo život. Preto ho ekoteroristi z ARM vnímajú ako svojho hrdinu a martýra.
Ekofašizmus
Ako už bolo spomenuté, vyostrenou formou ekoterorizmu je ekofašizmus. Ekofašisti sú prívrženci konceptu Gaia Liberation Front (v skratke: GLF, Front za oslobodenie Gaie), Cirkvi eutanázie a Hnutia za dobrovoľné zrieknutie sa plodenia.
Koncept GLF spočíva na štyroch pilieroch, ktoré vyúsťujú do tvrdenia, že jedinou záchranou planetárneho ekosystému (Gaie) je vyhubenie celého ľudstva. Ľuďom preto odporúčajú, aby sa nerozmnožovali a páchali samovraždy. Veľkým vzorom je pre nich samovražedné náboženské hnutie Chrám ľudu (viac o tomto hnutí sa dočítate tu: Zločiny náboženských hnutí.
Názory podobné konceptu GLF hlása aj náboženská organizácia Cirkev eutanázie, založená v roku 1992 v Bostone americkou transrodovou hudobníčkou Chris (Christine) Kordovou. Členovia tejto organizácie sa riadia heslom: „Zachráň planétu - zabi sa!“ a okrem samovrážd propagujú napríklad kanibalizmus v opozícii k jedeniu mäsa zvierat. Organizácia dokonca v minulosti zverejňovala návody, ako sa zabiť, na internete.
Hnutie za dobrovoľné zrieknutie sa plodenia (VHEMT) zasa rozširuje názor, že Zem je preľudnená a rozhodnutie nemať dieťa, resp. dobrovoľne podstúpiť sterilizáciu, je vraj pre planétu 20-krát prospešnejšie, než recyklovanie.
