Ekológia v pohrebníctve je na pohybe vpred.
Prírodne cintoríny na Slovensku vznikajú len veľmi pomaly. Prvou lastovičkou bol ekologický cintorín vo Zvolene o ktorom sme písali na našej reportáži a z ktorého sme priniesli aj videoreportáž.
Keď sa pozrieme po Európe zistíme, že prírodné cintoríny sú úplne bežným spôsobom uchovávania pozostatkov už dlhé roky. Najviac sú k tomu využívané plochy so staršími stromami s košatými korunami, kde pri zemi nie je až toľko slnečného svitu, ktorý by podporoval rast náletových drevín, buriny, kriakov a bodliačov.
V niektorých krajinách ako je Veľká Británia, USA alebo Canada je možné pochovať zosnulého na vlastnom pozemku. Je teda možné mať na svojej záhrade rodinný cintorín, prípadne vystavanú hrobku. Naša legislatíva podľa Zákona č 131/2010 Z.z. o pohrebníctve takéto pochovávanie neumožňuje. Výnimkou je popol po kremácii, ktorý nemusí byť umiestnený na pohrebisku, ale možno s ním naložiť podľa vôle zosnulého (pozostalých). Zalievanie popola do skla ponúka aj firma na Slovensku www.topatouch.sk.
Ako to na takom ekologickom cintoríne funguje?
Človek má možnosť sa ešte počas svojho života rozhodnúť na ktorom mieste majú jeho ostatky skončiť. Vybrať si môže uloženie vlastného tela do zeme v čo najekologejšom obale (rakva z prútia, neošetreného dreva, papiera, bambusu) samozrejme aj za použitia oblečenia bez použitých umelých vlákien.
Ďaľšou možnosťou je uloženie popola po kremácii, na vopred dohodnuté miesto pri koreňoch stromov. (Nie všetky prírodné cintoríny dnes umožňujú uloženie tela zosnulého, väčšina z nich preferuje uloženie popola v ekologicky rozložiteľnej urne. Informovať sa treba u správcu konkrétneho pohrebiska).
Strom si človek môže vybrať aj na základe svojej vlastnej osobnosti či rôznych symbolov. Týka sa to druhu stromu, ale aj jeho vzrastu, či je rovný, košatý, zakrivený, vychyľujúci sa do niektorej svetovej strany a pod. Na mieste odpočinku sa nepoužívajú dekorácie, plast, sviečky, kvety. Uložené ostatky je možné nájsť podľa stuhy na strome a identifikovať z priviazaného čísla. Taktiež je toto miesto vyznačené na mape pohrebiska a je možné ho dohľadať aj podľa GPS súradníc.
Výhodou uloženia v lesnom cintoríne (či inom ekologickom) je dôkladné splynutie tela s okolím v čo najkratšom čase. Ľudia čoraz viac uprednostňujú svoj vlastný zánik v súlade s bioprírodou na rozdiel od spôsobu konzervácie, kedy za použitia umelých látok sa tlecia doba na cintorínoch predlžuje na desaťročia, v prípade vzduchotesných rakiev až na stáročia, telo sa nerozloží, ale zrôsolovatie.
Ďalšou výhodou eko uloženia ostatkov je nenáročnosť na zriadenie miesta posledného odpočinku a tiež jeho údržba. Prinesením sviečky na vyhradené miesto na cintoríne (ideálne z ekologického materiálu napr. včelí vosk) a prechádzkou ku miestu uloženia ostatkov človek nadobudne duševný pokoj, vzácnejší od prinesených materiálnych darov, ktoré aj tak zomrelému nič neosožia.
Ekológia je cesta nielen k ozdraveniu našej planéty, ale aj cesta k udržateľnosti života na nej.
Fotografie v galérii sú z prírodného cintorína v Brémach, od našej prispievateľky Denisy Halajovej.
Keď sa pozrieme po Európe zistíme, že prírodné cintoríny sú úplne bežným spôsobom uchovávania pozostatkov už dlhé roky. Najviac sú k tomu využívané plochy so staršími stromami s košatými korunami, kde pri zemi nie je až toľko slnečného svitu, ktorý by podporoval rast náletových drevín, buriny, kriakov a bodliačov.
V niektorých krajinách ako je Veľká Británia, USA alebo Canada je možné pochovať zosnulého na vlastnom pozemku. Je teda možné mať na svojej záhrade rodinný cintorín, prípadne vystavanú hrobku. Naša legislatíva podľa Zákona č 131/2010 Z.z. o pohrebníctve takéto pochovávanie neumožňuje. Výnimkou je popol po kremácii, ktorý nemusí byť umiestnený na pohrebisku, ale možno s ním naložiť podľa vôle zosnulého (pozostalých). Zalievanie popola do skla ponúka aj firma na Slovensku www.topatouch.sk.
Ako to na takom ekologickom cintoríne funguje?
Človek má možnosť sa ešte počas svojho života rozhodnúť na ktorom mieste majú jeho ostatky skončiť. Vybrať si môže uloženie vlastného tela do zeme v čo najekologejšom obale (rakva z prútia, neošetreného dreva, papiera, bambusu) samozrejme aj za použitia oblečenia bez použitých umelých vlákien.
Ďaľšou možnosťou je uloženie popola po kremácii, na vopred dohodnuté miesto pri koreňoch stromov. (Nie všetky prírodné cintoríny dnes umožňujú uloženie tela zosnulého, väčšina z nich preferuje uloženie popola v ekologicky rozložiteľnej urne. Informovať sa treba u správcu konkrétneho pohrebiska).
Strom si človek môže vybrať aj na základe svojej vlastnej osobnosti či rôznych symbolov. Týka sa to druhu stromu, ale aj jeho vzrastu, či je rovný, košatý, zakrivený, vychyľujúci sa do niektorej svetovej strany a pod. Na mieste odpočinku sa nepoužívajú dekorácie, plast, sviečky, kvety. Uložené ostatky je možné nájsť podľa stuhy na strome a identifikovať z priviazaného čísla. Taktiež je toto miesto vyznačené na mape pohrebiska a je možné ho dohľadať aj podľa GPS súradníc.
Výhodou uloženia v lesnom cintoríne (či inom ekologickom) je dôkladné splynutie tela s okolím v čo najkratšom čase. Ľudia čoraz viac uprednostňujú svoj vlastný zánik v súlade s bioprírodou na rozdiel od spôsobu konzervácie, kedy za použitia umelých látok sa tlecia doba na cintorínoch predlžuje na desaťročia, v prípade vzduchotesných rakiev až na stáročia, telo sa nerozloží, ale zrôsolovatie.
Ďalšou výhodou eko uloženia ostatkov je nenáročnosť na zriadenie miesta posledného odpočinku a tiež jeho údržba. Prinesením sviečky na vyhradené miesto na cintoríne (ideálne z ekologického materiálu napr. včelí vosk) a prechádzkou ku miestu uloženia ostatkov človek nadobudne duševný pokoj, vzácnejší od prinesených materiálnych darov, ktoré aj tak zomrelému nič neosožia.
Ekológia je cesta nielen k ozdraveniu našej planéty, ale aj cesta k udržateľnosti života na nej.
Fotografie v galérii sú z prírodného cintorína v Brémach, od našej prispievateľky Denisy Halajovej.
