Dva cintoríny v obci Dvorníky-Včeláre
Obec Dvorníky-Včeláre na juhu východného Slovenska sa skladá z dvoch niekdajších samostatných obcí a v každej z bývalých dedín je cintorín. Náš kolega Pavol Ičo navštívil cintorín v časti Dvorníky a o správe miestnych pohrebísk sa porozprával so starostom obce, pánom Csabom Simkóm.
Na cintorínoch, ktoré spravuje obec Dvorníky-Včeláre, v súčasnosti neplatia žiadne protipandemické obmedzenia či opatrenia a v období od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 tu nezaznamenali nárast pohrebov.
Zomrelí však napriek tomu neboli počas rozlúčkových obradov uložení v otvorených rakvách.
Väčšina miestnych obyvateľov preferuje pochovávanie do zeme a na tunajších pohrebiskách môžu byť pochované aj osoby bez trvalého bydliska v obci.
Prívod vody na cintoríne v časti Dvorníky zabezpečuje verejný vodovod, vo Včelároch slúži na tento účel studňa. Prevádzkový poriadok pohrebísk nadobudol účinnosť vo februári 2017, pričom prevádzkovateľom cintorínov je obec v spolupráci so spoločnosťou IRIS, sídliacou v neďalekej Turni nad Bodvou.
Podľa článku 4 Prevádzkového poriadku zahŕňa prevádzkovanie pohrebísk najmä výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, pochovávanie, vykonanie exhumácie (exhumáciu realizuje osoba, ktorá má na túto činnosť oprávnenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na Dohodu o vykonaní práce a náklady na exhumáciu uhradí ten, kto o ňu požiadal), ďalej správu a údržbu pohrebiska, správu a údržbu komunikácií a zelene na pohrebisku a vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska. Tieto činnosti však môžu vykonávať aj iné osoby, avšak len s predchádzajúcim písomným súhlasom prevádzkovateľa.
Pochováva sa tu uložením ľudských pozostatkov do hrobu alebo hrobky na pohrebisku, uložením spopolnených ľudských pozostatkov (t. j. popola) rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke. Rovnako je dovolené i uloženie urny s popolom na pohrebisku, pričom sa spopolnené pozostatky môžu uložiť aj na inom mieste.
Tlecia doba je stanovená na 10 rokov, do toho istého hrobu však možno uložiť ďalšie ľudské pozostatky i pred jej uplynutím, ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a hrúbka vrstvy uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej jeden meter. No ak prevádzkovateľ zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté, tleciu dobu musí primerane predĺžiť a na tento účel si vyžiadať posudok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach.
Nájomné zmluvy na hrobové miesta tu tak ako zvyčajne uzatvárajú na dobu neurčitú a poplatky sú stanovené nasledovne:
Prenájom na jedno hrobové miesto platia občania s trvalým pobytom v obci jednorázovo. Ide o poplatok vo výške 10 eur (za jednohrob), resp. 15 eur (za dvojhrob), resp. 20 eur (za trojhrob). Tak isto osoby, ktoré majú prechodný pobyt v obci sa s platením nájomného nemusia trápiť. Stačí, ak jednorázovo zaplatia 20 eur (za jednohrob), resp. 30 eur (za dvojhrob), resp. 40 eur (za trojhrob). Za prenájom detského hrobového miesta zaplatia občania tejto kategórie 5 eur.
Tí, ktorí nemajú trvalý a ani prechodný pobyt v obci však musia uhradiť 100-eurový poplatok za každých 10 rokov prenájmu hrobového miesta. Za obradnú miestnosť sa tu platí 7 eur, pričom uvedená cena zahŕňa prípravu, úprava po obrade a ozvučenie. Použitie chladiaceho boxu na uskladnenie mŕtvoly na jeden deň stojí 4 eurá. Užívateľ hrobového miesta sa taktiež môže so správou cintorína dohodnúť na udržiavaní hrobového miesta za určitú úplatu.
Pohrebiská sú verejnosti prístupné v období od 16. apríla do 15 októbra denne od 08.00 hod. do 20.00 hod.; v období od 16. októbra do 15. apríla denne od 08.00 hod. do 18.00 hod. a v deň Pamiatky zosnulých, vrátane predchádzajúcej soboty a nedele od 07:00 hod do 21:00 hod. Pre stavby na tunajších pohrebiskách platí, že dno hrobu musí byť umiestnené najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody; pochovávacia plocha musí byť v rozmeroch - pri hrobe najmenej 80 cm x 200 cm - pri hrobke najmenej 90 cm x 200 cm - pri detskom hrobe najmenej 60 cm x 160 cm - pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky najmenej 50 cm x 100 cm; uličky medzi hrobmi, resp. hrobkami musia byť najmenej 50 cm široké a vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe musí byť hrubá minimálne 140 cm so zreteľom na úroveň okolia hrobu. Ostatné pravidlá ohľadom výstavby hrobov atď. určuje článok 14 Prevádzkového poriadku pohrebísk v obci Dvorníky-Včeláre.
Na cintorínoch, ktoré spravuje obec Dvorníky-Včeláre, v súčasnosti neplatia žiadne protipandemické obmedzenia či opatrenia a v období od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 tu nezaznamenali nárast pohrebov.
Zomrelí však napriek tomu neboli počas rozlúčkových obradov uložení v otvorených rakvách.
Väčšina miestnych obyvateľov preferuje pochovávanie do zeme a na tunajších pohrebiskách môžu byť pochované aj osoby bez trvalého bydliska v obci.
Prívod vody na cintoríne v časti Dvorníky zabezpečuje verejný vodovod, vo Včelároch slúži na tento účel studňa. Prevádzkový poriadok pohrebísk nadobudol účinnosť vo februári 2017, pričom prevádzkovateľom cintorínov je obec v spolupráci so spoločnosťou IRIS, sídliacou v neďalekej Turni nad Bodvou.
Podľa článku 4 Prevádzkového poriadku zahŕňa prevádzkovanie pohrebísk najmä výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, pochovávanie, vykonanie exhumácie (exhumáciu realizuje osoba, ktorá má na túto činnosť oprávnenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na Dohodu o vykonaní práce a náklady na exhumáciu uhradí ten, kto o ňu požiadal), ďalej správu a údržbu pohrebiska, správu a údržbu komunikácií a zelene na pohrebisku a vedenie evidencie súvisiacej s prevádzkovaním pohrebiska. Tieto činnosti však môžu vykonávať aj iné osoby, avšak len s predchádzajúcim písomným súhlasom prevádzkovateľa.
Pochováva sa tu uložením ľudských pozostatkov do hrobu alebo hrobky na pohrebisku, uložením spopolnených ľudských pozostatkov (t. j. popola) rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke. Rovnako je dovolené i uloženie urny s popolom na pohrebisku, pričom sa spopolnené pozostatky môžu uložiť aj na inom mieste.
Tlecia doba je stanovená na 10 rokov, do toho istého hrobu však možno uložiť ďalšie ľudské pozostatky i pred jej uplynutím, ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a hrúbka vrstvy uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej jeden meter. No ak prevádzkovateľ zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté, tleciu dobu musí primerane predĺžiť a na tento účel si vyžiadať posudok Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach.
Nájomné zmluvy na hrobové miesta tu tak ako zvyčajne uzatvárajú na dobu neurčitú a poplatky sú stanovené nasledovne:
Prenájom na jedno hrobové miesto platia občania s trvalým pobytom v obci jednorázovo. Ide o poplatok vo výške 10 eur (za jednohrob), resp. 15 eur (za dvojhrob), resp. 20 eur (za trojhrob). Tak isto osoby, ktoré majú prechodný pobyt v obci sa s platením nájomného nemusia trápiť. Stačí, ak jednorázovo zaplatia 20 eur (za jednohrob), resp. 30 eur (za dvojhrob), resp. 40 eur (za trojhrob). Za prenájom detského hrobového miesta zaplatia občania tejto kategórie 5 eur.
Tí, ktorí nemajú trvalý a ani prechodný pobyt v obci však musia uhradiť 100-eurový poplatok za každých 10 rokov prenájmu hrobového miesta. Za obradnú miestnosť sa tu platí 7 eur, pričom uvedená cena zahŕňa prípravu, úprava po obrade a ozvučenie. Použitie chladiaceho boxu na uskladnenie mŕtvoly na jeden deň stojí 4 eurá. Užívateľ hrobového miesta sa taktiež môže so správou cintorína dohodnúť na udržiavaní hrobového miesta za určitú úplatu.
Pohrebiská sú verejnosti prístupné v období od 16. apríla do 15 októbra denne od 08.00 hod. do 20.00 hod.; v období od 16. októbra do 15. apríla denne od 08.00 hod. do 18.00 hod. a v deň Pamiatky zosnulých, vrátane predchádzajúcej soboty a nedele od 07:00 hod do 21:00 hod. Pre stavby na tunajších pohrebiskách platí, že dno hrobu musí byť umiestnené najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody; pochovávacia plocha musí byť v rozmeroch - pri hrobe najmenej 80 cm x 200 cm - pri hrobke najmenej 90 cm x 200 cm - pri detskom hrobe najmenej 60 cm x 160 cm - pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky najmenej 50 cm x 100 cm; uličky medzi hrobmi, resp. hrobkami musia byť najmenej 50 cm široké a vrstva hliny určená na pokrytie rakvy v hrobe musí byť hrubá minimálne 140 cm so zreteľom na úroveň okolia hrobu. Ostatné pravidlá ohľadom výstavby hrobov atď. určuje článok 14 Prevádzkového poriadku pohrebísk v obci Dvorníky-Včeláre.
Cintorín v časti Dvorníky obklopuje les. Z pohrebiska sa návštevníkom naskytá krásny výhľad na Zádielsku tiesňavu.
Do obradnej siene Domu smútku, ktorý slúži všetkým obyvateľom obce, sa na tomto cintoríne vchádza hlavným vchodom, vedľajšie vchody vedú do prípravnej miestnosti pre farára, do pánskych a dámskych toaliet a skladu. Vedľa obradnej siene je miestnosť, kde je uložené chladiace zariadenie a tiež i prípravná miestnosť na úpravu zosnulých. Pred Domom smútku je spevnená plocha s rozmermi 10 x 10 metrov, držiak na vence a zvonica. V súvislosti s prevádzkou chladiaceho zariadenia tu vedú denník, v ktorom sa zapisuje teplota, doba uloženia zosnulého, názov pohrebnej služby, ktorá nebohého doviezla, ako i evidenčné číslo pohrebného vozidla. Chladiaci box je dvojmiestny a upratovanie a dezinfekcia priestorov Domu smútku sa vykonáva pred obradom a aj po jeho skončení.
Výnimočný dojem, ktorý toto pietne miesto azda v každom návštevníkovi zanechá, kazí len čiastočne poškodené oplotenie a rozbité náhrobky situované pri plote.
Čriepky z histórie
Bývalá samostatná obec Dvorníky má bohaté a slávne dejiny.
Na jej území sa našlo žiarové pohrebisko dvoch pravekých kultúr – pilinskej a kyjatickej (článok o kyjatickej kultúre), ako i rôzne ďalšie stopy po osídlení z čias doby medenej, mladšej doby bronzovej atď.
V rámci Uhorska spočiatku pracovali miestni obyvatelia na kráľovských majetkoch (boli to tzv. Dvorníci), z čoho je odvodený aj názov obce. Dvorníky striedavo patrili kráľom a rôznym šľachticom. Archívne dokumenty potvrdzujú, že do okolitých lesov chodieval poľovať kráľ Matej Korvín (panoval v rokoch 1458 – 1490).
Z druhej polovice 16. storočia pochádza správa, že tu bolo 10 port (t. j. dvorov, z toho 8 celých a 4 polovičné), žilo tu 23 želiarov (t. j. chudobných dedinčanov, ktorí nevlastnili pôdu a častokrát ani dom) a dva domy boli prázdne. Od konca sedemdesiatych rokov 16. storočia museli Dvorníčania odvádzať poplatky Turkom.
V roku 1598 tvorilo obec spolu 57 domov, z toho 52 domov bolo obývaných.
V 18. storočí sa v dôsledku vojen a morovej epidémie stav obyvateľstva značne zredukoval na štyri rodiny, čo viedlo k osídleniu obce Maďarmi a Slovákmi. Príslušníci oboch etník však nažívali v pokoji, svornosti a miery a držali sa svojej kultúry i jazyka, o čom svedčí zmienka z lexikónu, datovaná do roku 1773. Žili tu rímskokatolíci a kalvíni, ktorí sa venovali hlavne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.
V období revolúcie meruôsmych rokov (1848 – 1849) sa do povstania zapojilo 5 miestnych obyvateľov, bojujúcich na strane tzv. „košútovcov“. Na ich pamiatku bol vztýčený drevený stĺp pri katolíckom kostole s vyrytým letopočtom „1848“. Na bojiskách I. svetovej vojny zahynulo 12 miestnych obyvateľov, II. svetová vojna si vyžiadala životy dvadsiatich Dvorníčanov, pričom dňa 29. februára 1945 odtiaľto odviedli do ruského zajatia ďalších sedem občanov. V roku 1964 obce Zádiel, Dvorníky a Včeláre vytvorili spoločnú obec Zádielske Dvorníky, o 26 rokov neskôr sa však Zádiel opäť osamostatnil.
Aj Včeláre majú zaujímavú históriu, ktorá sa pravdepodobne odvíja už od neolitu (cca. 6000 – 4300 p. n. l.). Samozrejme, prešlo dlhé obdobie, kým z pravekej osady vyrástla obec. Tá sa po prvý raz spomína až v písomnosti z roku 1345 (naproti tomu o Dvorníkoch preukázateľne hovorí skorší dokument z roku 1314, i keď zrejme existovali už dávno predtým).
Včeláre boli podstatne menšou dedinou, než Dvorníky. Napríklad v roku 1567 ich tvorili len jeden a pol porty, v roku 1828 tu žilo 233 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti a do roku 1930 stav obyvateľstva klesol na 146 duší. Obyvatelia sa venovali vinohradníctvu a žili tu tiež politicky činní predstavitelia Turnianskej župy.
Rovnako ako obyvatelia susedných Dvorníkov, i Včelárčania tvrdo pocítili následky druhej svetovej vojny, keď boli v roku 1945 odvlečení do ruského zajatia traja miestny občania a po komunistickom prevrate z februára 1948 boli štátom skonfiškované majetky dvoch Včelárčanov, ktorí boli označení za „kulakov“.
Dnes žije v obci Dvorníky-Včeláre vyše 500 obyvateľov.
Do obradnej siene Domu smútku, ktorý slúži všetkým obyvateľom obce, sa na tomto cintoríne vchádza hlavným vchodom, vedľajšie vchody vedú do prípravnej miestnosti pre farára, do pánskych a dámskych toaliet a skladu. Vedľa obradnej siene je miestnosť, kde je uložené chladiace zariadenie a tiež i prípravná miestnosť na úpravu zosnulých. Pred Domom smútku je spevnená plocha s rozmermi 10 x 10 metrov, držiak na vence a zvonica. V súvislosti s prevádzkou chladiaceho zariadenia tu vedú denník, v ktorom sa zapisuje teplota, doba uloženia zosnulého, názov pohrebnej služby, ktorá nebohého doviezla, ako i evidenčné číslo pohrebného vozidla. Chladiaci box je dvojmiestny a upratovanie a dezinfekcia priestorov Domu smútku sa vykonáva pred obradom a aj po jeho skončení.
Výnimočný dojem, ktorý toto pietne miesto azda v každom návštevníkovi zanechá, kazí len čiastočne poškodené oplotenie a rozbité náhrobky situované pri plote.
Čriepky z histórie
Bývalá samostatná obec Dvorníky má bohaté a slávne dejiny.
Na jej území sa našlo žiarové pohrebisko dvoch pravekých kultúr – pilinskej a kyjatickej (článok o kyjatickej kultúre), ako i rôzne ďalšie stopy po osídlení z čias doby medenej, mladšej doby bronzovej atď.
V rámci Uhorska spočiatku pracovali miestni obyvatelia na kráľovských majetkoch (boli to tzv. Dvorníci), z čoho je odvodený aj názov obce. Dvorníky striedavo patrili kráľom a rôznym šľachticom. Archívne dokumenty potvrdzujú, že do okolitých lesov chodieval poľovať kráľ Matej Korvín (panoval v rokoch 1458 – 1490).
Z druhej polovice 16. storočia pochádza správa, že tu bolo 10 port (t. j. dvorov, z toho 8 celých a 4 polovičné), žilo tu 23 želiarov (t. j. chudobných dedinčanov, ktorí nevlastnili pôdu a častokrát ani dom) a dva domy boli prázdne. Od konca sedemdesiatych rokov 16. storočia museli Dvorníčania odvádzať poplatky Turkom.
V roku 1598 tvorilo obec spolu 57 domov, z toho 52 domov bolo obývaných.
V 18. storočí sa v dôsledku vojen a morovej epidémie stav obyvateľstva značne zredukoval na štyri rodiny, čo viedlo k osídleniu obce Maďarmi a Slovákmi. Príslušníci oboch etník však nažívali v pokoji, svornosti a miery a držali sa svojej kultúry i jazyka, o čom svedčí zmienka z lexikónu, datovaná do roku 1773. Žili tu rímskokatolíci a kalvíni, ktorí sa venovali hlavne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.
V období revolúcie meruôsmych rokov (1848 – 1849) sa do povstania zapojilo 5 miestnych obyvateľov, bojujúcich na strane tzv. „košútovcov“. Na ich pamiatku bol vztýčený drevený stĺp pri katolíckom kostole s vyrytým letopočtom „1848“. Na bojiskách I. svetovej vojny zahynulo 12 miestnych obyvateľov, II. svetová vojna si vyžiadala životy dvadsiatich Dvorníčanov, pričom dňa 29. februára 1945 odtiaľto odviedli do ruského zajatia ďalších sedem občanov. V roku 1964 obce Zádiel, Dvorníky a Včeláre vytvorili spoločnú obec Zádielske Dvorníky, o 26 rokov neskôr sa však Zádiel opäť osamostatnil.
Aj Včeláre majú zaujímavú históriu, ktorá sa pravdepodobne odvíja už od neolitu (cca. 6000 – 4300 p. n. l.). Samozrejme, prešlo dlhé obdobie, kým z pravekej osady vyrástla obec. Tá sa po prvý raz spomína až v písomnosti z roku 1345 (naproti tomu o Dvorníkoch preukázateľne hovorí skorší dokument z roku 1314, i keď zrejme existovali už dávno predtým).
Včeláre boli podstatne menšou dedinou, než Dvorníky. Napríklad v roku 1567 ich tvorili len jeden a pol porty, v roku 1828 tu žilo 233 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti a do roku 1930 stav obyvateľstva klesol na 146 duší. Obyvatelia sa venovali vinohradníctvu a žili tu tiež politicky činní predstavitelia Turnianskej župy.
Rovnako ako obyvatelia susedných Dvorníkov, i Včelárčania tvrdo pocítili následky druhej svetovej vojny, keď boli v roku 1945 odvlečení do ruského zajatia traja miestny občania a po komunistickom prevrate z februára 1948 boli štátom skonfiškované majetky dvoch Včelárčanov, ktorí boli označení za „kulakov“.
Dnes žije v obci Dvorníky-Včeláre vyše 500 obyvateľov.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
