Dušičky v Košiciach
Dušičky v Košiciach V prvý novembrový deň, počas Sviatku všetkých svätých, sme zmapovali situáciu na cintorínoch v mestskej časti Kavečany, Barca, Myslava, Ťahanovce, ako i na cintoríne svätej Rozálie, na Južnom cintoríne a na Verejnom cintoríne, a pýtali sme sa aj na návštevnosť v Urnovom háji pri košickom krematóriu.
Cintorín v mestskej časti Košice – Kavečany
Z približne dvadsiatich opýtaných na cintoríne v MČ Kavečany (článok o tomto cintoríne nájdete tu: kosicke sidliskove cintoríny nechcel na naše otázky odpovedať ani jediný návštevník, a tak sme sa obrátili na správcu cintorína, mestskú časť Kavečany, za ktorú nám odpovedal starosta, JUDr. Martin Balčík. V prvom rade nás zaujímalo, či tu zaznamenali nárast pohrebov, na čo pán starosta odpovedal záporne. Druhá otázka sa týkala aktuálnych opatrení, ktoré platia na cintoríne. Tak ako inde, aj tu sa riadia aktuálnymi usmerneniami, pričom kladú dôraz na nosenie rúšok a dvojmetrové rozostupy. V súvislosti s Dušičkami nezaviedli žiadne špeciálne opatrenia a podľa Balčíka majú dušičkové sviatky predovšetkým spirituálny rozmer, keďže modlitba za ľudí, ktorí sa posmrtne ocitnú v očistci, pomáha týmto zosnulým, aby prišli do neba.
Cintorín v mestskej časti Košice – Barca
Na našich stránkach sme už písali aj o cintoríne v MČ Barca (článok si môžete prečítať tu: kosicke sidliskove cintoriny. Počas návštevy cintorína v deň Sviatku všetkých svätých sa nám tu podarilo vyspovedať dve miestne obyvateľky, ktoré sa sťažovali na množstvo popadaného lístia. Druhú výčitku mali k nedostatku osvetlenia. Mená nám však prezradiť nechceli a rovnako sa odmietli i fotografovať kvôli obavám, že v Barci, ktorá si podobne ako MČ Kavečany dodnes zachovala skôr vidiecky charakter, by ich správca cintorína za ich kritiku znenávidel, resp. by ich výhrady odmietol. Tieto ženy nám tiež povedali, že ich k sláveniu Dušičiek naviedli ich rodičia a starí rodičia, no minulý rok kvôli pandémii vírusu COVID-19 a súvisiacim obmedzeniam na cintorín neprišli.
Cintorín v mestskej časti Košice – Myslava
Alena (56) a jej dcéra Dominika (30) patrili medzi mnohých návštevníkov cintorína v MČ Myslava (viac o tomto cintoríne sa dočítate tu:(článok si môžete prečítať tu: kosicke sidliskove cintoriny. . Prezradili nám, že na hroby chodia pravidelne, pretože na cintoríne majú viacerých blízkych i vzdialenejších príbuzných. Väčšina z týchto príbuzných však nepochádza priamo z Myslavy, avšak v rámci košických cintorínov si vybrali práve toto pohrebisko. Obidve sú so stavom cintorína spokojné, dokonca tu chodia na prechádzky. A my môžeme len potvrdiť, že stav cintorína sa oproti našej poslednej návšteve v roku 2017 výrazne zlepšil. Tradíciu uctievania pamiatky zosnulých predkov považujú obe návštevníčky za veľmi dôležitú a Dominika bude viesť k zachovávaniu tejto tradície aj svoje deti. Avšak, ako upozornila pani Alena: „Podstatné je, ako sa človek choval k zosnulému počas jeho života, pretože po smrti už ten čas nevráti.“
Cintorín v mestskej časti Košice – Kavečany
Z približne dvadsiatich opýtaných na cintoríne v MČ Kavečany (článok o tomto cintoríne nájdete tu: kosicke sidliskove cintoríny nechcel na naše otázky odpovedať ani jediný návštevník, a tak sme sa obrátili na správcu cintorína, mestskú časť Kavečany, za ktorú nám odpovedal starosta, JUDr. Martin Balčík. V prvom rade nás zaujímalo, či tu zaznamenali nárast pohrebov, na čo pán starosta odpovedal záporne. Druhá otázka sa týkala aktuálnych opatrení, ktoré platia na cintoríne. Tak ako inde, aj tu sa riadia aktuálnymi usmerneniami, pričom kladú dôraz na nosenie rúšok a dvojmetrové rozostupy. V súvislosti s Dušičkami nezaviedli žiadne špeciálne opatrenia a podľa Balčíka majú dušičkové sviatky predovšetkým spirituálny rozmer, keďže modlitba za ľudí, ktorí sa posmrtne ocitnú v očistci, pomáha týmto zosnulým, aby prišli do neba.
Cintorín v mestskej časti Košice – Barca
Na našich stránkach sme už písali aj o cintoríne v MČ Barca (článok si môžete prečítať tu: kosicke sidliskove cintoriny. Počas návštevy cintorína v deň Sviatku všetkých svätých sa nám tu podarilo vyspovedať dve miestne obyvateľky, ktoré sa sťažovali na množstvo popadaného lístia. Druhú výčitku mali k nedostatku osvetlenia. Mená nám však prezradiť nechceli a rovnako sa odmietli i fotografovať kvôli obavám, že v Barci, ktorá si podobne ako MČ Kavečany dodnes zachovala skôr vidiecky charakter, by ich správca cintorína za ich kritiku znenávidel, resp. by ich výhrady odmietol. Tieto ženy nám tiež povedali, že ich k sláveniu Dušičiek naviedli ich rodičia a starí rodičia, no minulý rok kvôli pandémii vírusu COVID-19 a súvisiacim obmedzeniam na cintorín neprišli.
Cintorín v mestskej časti Košice – Myslava
Alena (56) a jej dcéra Dominika (30) patrili medzi mnohých návštevníkov cintorína v MČ Myslava (viac o tomto cintoríne sa dočítate tu:(článok si môžete prečítať tu: kosicke sidliskove cintoriny. . Prezradili nám, že na hroby chodia pravidelne, pretože na cintoríne majú viacerých blízkych i vzdialenejších príbuzných. Väčšina z týchto príbuzných však nepochádza priamo z Myslavy, avšak v rámci košických cintorínov si vybrali práve toto pohrebisko. Obidve sú so stavom cintorína spokojné, dokonca tu chodia na prechádzky. A my môžeme len potvrdiť, že stav cintorína sa oproti našej poslednej návšteve v roku 2017 výrazne zlepšil. Tradíciu uctievania pamiatky zosnulých predkov považujú obe návštevníčky za veľmi dôležitú a Dominika bude viesť k zachovávaniu tejto tradície aj svoje deti. Avšak, ako upozornila pani Alena: „Podstatné je, ako sa človek choval k zosnulému počas jeho života, pretože po smrti už ten čas nevráti.“
Cintorín v mestskej časti Košice – Ťahanovce
Neveľký rozlohou, avšak zaujímavý a dobre udržiavaný – taký je cintorín v MČ Ťahanovce (prečítať si o ňom môžete tu: kosicke sidliskove cintoriny.. Stretli sme tu Jaroslavu (50) s dcérou Evou (13), ktoré práve zapaľovali sviečky pri tunajšom centrálnom kríži. Aj keď nepochádzajú z Košíc a v meste ani nemajú pochovaných príbuzných, spomedzi všetkých košických cintorínov sa im najviac páči na tomto pohrebisku, keďže tu nachádzajú ticho a pokoj. Ostatné cintoríny v Košiciach, a najmä Verejný cintorín, totiž bývajú počas Dušičiek doslova preplnené ľuďmi a to Jaroslave a jej dcére nevyhovuje. Dušičkové sviatky by podľa nich mali byť o vzdávaní úcty zosnulým a spomínaní. Preto na hroby nenosia gýčové sošky anjelikov, ani vence s množstvom plastových prvkov a snažia sa minimalizovať odpad zo sviečok. Minulý rok k hrobom zosnulých príbuzných kvôli tzv. protikoronovým opatreniam necestovali, toho roku si už uctili pamiatku zosnulých aj pri ich hroboch a navyše zapálili pár sviečok za duše mŕtvych i pri hlavnom kríži na cintoríne v MČ Ťahanovce. Tradíciu Dušičiek považujú za mimoriadne dôležitú, pretože za všetko čo máme a aj za to akí sme vďačíme našim predkom. Zachovávanie tohto zvyku je navyše podľa Jaroslavy historicky späté s územím Slovenska.
Cintorín sv. Rozálie
Toto pohrebisko (písali sme o ňom tu: cintorín svätej Rozálie, bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963. No hoci sa tu nachádzajú pozoruhodné hrobky, viaceré z nich dlhodobo chátrajú, o čom sme sa rozprávali s návštevníkom Michalom (65). Ten chodieva na cintorín sv. Rozálie k hrobu svojich rodičov a svokrovcov každý rok. Nedostatky však vidí v starostlivosti o hroby, najmä o tie opustené. Niektoré náhrobky sú podľa neho v dezolátnom stave už dlhodobo. Pritom častokrát ide o hrobky, ktoré sú evidované ako Národné kultúrne pamiatky, avšak evidentne nie sú dostatočne pamiatkovo chránené. Preto by podľa Michala mali by byť zo strany štátu, resp. Ministerstva kultúry, použité finančné prostriedky na renováciu týchto hrobov.
Prihovorili sme sa aj Ivovi (38) a jeho manželke Monike (34), ktorý prišli na Rozáliu v sprievode svojich troch detí – Hanky (6), Miška (5) a Dorotky (2). Mladí rodičia vnímajú uctievanie pamiatky zosnulých ako jedinečnú príležitosť na pripomenutie si vlastného rodokmeňa a tiež ako službu mŕtvym, keďže majú možnosť vyprosiť odpustky pre blízkych i neznámych ľudí. Pre deti je zase návšteva cintorína zážitkom, pri ktorom sa môžu poprechádzať a zapaľovať sviečky. So stavom cintorína sú spokojní.
Peter (64), ktorý býva v Ďurďošíku v okrese Košice - okolie, avšak na cintoríne sv. Rozálie má pochovaného otca, považuje toto pohrebisko za najkrajšie v meste. K jeho hrobu chodieva na Dušičky a tiež na Vianoce a so starobylou tradíciou uctievania pamiatky zosnulých sme my, Slováci, podľa neho vžití až do takej miery, že ju máme v krvi.
Južný cintorín
Na Južnom cintoríne (prečítať si o ňom môžete tu: juzny cintorin kosice vládlo priam hrobové ticho. Pietnu atmosféru sme nechceli narúšať, a preto sme sa podobne ako v prípade cintorína v MČ Kavečany radšej pýtali konateľa spoločnosti Rekviem s. r. o., ktorá cintorín vlastní a spravuje, Mgr. Karola Kačmáryho, MBA.
Tomu sme položili 3 otázky:
1. Aké opatrenia aktuálne platia na Južnom cintoríne?
2. Vykonali ste v súvislosti s Dušičkami nejaké špeciálne opatrenia?
3. Prečo je podľa Vás dôležité zachovávať tradíciu Dušičkových sviatkov?
Kačmáry na ne odpovedal takto:
1. Na Južnom cintoríne je situácia chvalabohu trocha odlišná od iných cintorínov. Je menší, ako ostatné a pohyb osôb je preto nižší. Okrem toho už vyše roka nie je možné prechádzať na Verejný cintorín cez Južný cintorín, čo do značnej miery znižuje množstvo osôb na malom priestore. Uzavretím prechodu sa docielilo aj väčšie súkromie pre pozostalých a zlepšila sa bezpečnosť a ochrana majetku pozostalých a správy pohrebiska. Avšak keď bol umožnený voľný prechod, tak sme zaznamenávali drobné krádeže a neoprávnené používanie a premiestňovanie pomôcok na údržbu hrobových miest. Vďaka tomu, že je teraz už iba jeden vchod, ktorý je zároveň aj východ z cintorína, má potencionálny páchateľ krádeží iba minimálne únikové možnosti.
2. Aktuálne sa riadime platnými pravidlami Covid automatu, pri styku s klientmi v kancelárii prevádzkovateľa pohrebiska vyžadujeme používanie respirátorov a dezinfekciu rúk. V záujme každého návštevníka hrobových miest cintorína je používanie respirátora a dodržiavanie rozostupov podľa vlastného uváženia.
3. Každý národ na svete je patrične hrdý na svoju minulosť a na svojich predkov, ktorí boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Nie je jednoduché zabudnúť na svojich zosnulých príbuzných, hlavne tých najbližších a tých, s ktorými sme zdieľali mnoho dobrého. My veriaci veríme, že raz po skončení svojej pozemskej púte zastaneme niekde, kde nás čaká náš Boh a večný pokoj, ktorý nám tu na Zemi asi najviac chýba. S týmto presvedčením sa modlíme hlavne v tomto období za to, aby sme sa našim zosnulým poďakovali a aby v tej už vyššej dimenzii večného života stretli svojho milujúceho Boha, dosiahli svoj pokoj a zotrvali v ňom navždy.
Verejný cintorín a Urnový háj
Verejný cintorín (článok o Verejnom cintoríne nájdete na tomto linku: najvacsi cintorin na slovensku je v kosiciach sa v prvý novembrový deň tešil bohatej návštevnosti. Keďže má Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), ktorá sa o cintorín stará, dobrý prehľad aj o počte pohrebov, obrátili sme sa priamo na túto organizáciu.
Za SMsZ odpovedal na naše otázky referent pre styk s verejnosťou, Mgr. Peter Sasák, PhD.:
1. Zaznamenali ste zvýšenú úmrtnosť (od mája tohto roku – o úmrtnosti v Košiciach do mája sme písali tu: zvysenu-umrtnost zaznamenali aj v kosiciach - pozn. red.)? Ak áno, bolo to v súvislosti s ochorením COVID-19?
Napriek pandemickej situácii sme výrazný nárast počtu pohrebov a spopolnení nezaznamenali. Najnižší počet kremácií sme v tomto roku vykonali v júli, kedy ich bolo 286. V nasledujúcich mesiacoch sme výrazný nárast nezaznamenali a počty kremácií sa pohybovali okolo 300 mesačne. Mierny nárast spopolnení sme zaznamenali medzi septembrom a októbrom, kde počet kremácií medzimesačne vzrástol z 306 na 338, no stále sú to približne polovičné čísla v porovnaní s najkritickejšími mesiacmi na začiatku roka. Novembrové čísla zatiaľ kopírujú vývoj v októbri. Pokojná situácia je aj na Verejnom cintoríne, kde počty pohrebov kolíšu medzi troma až piatimi denne už od mája.
2. Aké opatrenia aktuálne platia na cintorínoch, ktoré spravujete?
Pri opatreniach sa riadime platnými obmedzeniami, ktoré určuje Covid automat pre okresy Košice I - IV. Aktuálne (k 5. 11. 2021 – pozn. red.) sú Košice v bordovej fáze, kde platia prísne opatrenia hlavne pre pobyt v interiéri. Vonkajšie areály Verejného cintorína a Krematória sa riadia pokynmi platnými pre pobyt v exteriéri, kde je odporúčanie dodržiavať rozostupy a povinnosť nasadiť si pri vzdialenosti menšej ako dva metre od osoby mimo našej domácnosti aj prekrytie horných dýchacích ciest. V obradných sálach sme chceli zachovať možnosť vstupu pre všetkých bez rozdielu, preto musíme viesť zoznam účastníkov pohrebných obradov. Počas celej doby pobytu v interiéri platí povinnosť mať nasadený respirátor a maximálny počet účastníkov poslednej rozlúčky prítomných v obradnej sieni sme museli obmedziť na šesť osôb.
3. Vykonali ste v súvislosti s Dušičkami nejaké špeciálne opatrenia?
S prípravami na dušičkové obdobie sme začali už mesiac pred sviatkami. O súčinnosť a zvýšenú hliadkovaciu službu nielen v okolí Verejného cintorína a Urnového hája, ale aj v ich areáli, sme požiadali Mestskú políciu v Košiciach. Vo zvýšenej miere hliadkovali na cintorínoch a v ich okolí aj príslušníci Policajného zboru SR.
Aby sme zabezpečili ochranu návštevníkov, pri každom vstupe sme osadili dávkovače dezinfekčného roztoku. Taktiež sme návštevníkov vyzývali, aby počas pobytu na cintoríne nosili rúško alebo respirátor a vyhýbali sa blízkemu fyzickému kontaktu s osobami, s ktorými nežijú v spoločnej domácnosti. A aby sme predišli problémom s preplnenými nádobami na odpad, zabezpečili sme doplnenie veľkokapacitných kontajnerov a každodenné vyprázdňovanie nádob na odpad.
Okrem toho sme našim pracovníkom upravili aj pracovný čas. Zamestnanci, ktorí majú na starosti cintorín, nastúpili do práce už pred šiestou ráno, aby stihli vyčistiť plochu cintorína ešte pred jeho otvorením o 7:00. Pre zvýšenie pohodlia návštevníkov sme doplnili na plochu Verejného cintorína prenosné toalety, ku ktorým sme osadili aj dávkovače dezinfekcie.
4. V deň sviatku Všetkých svätých bol Verejný cintorín doslova preplnený. Tešil sa takejto hojnej účasti návštevníkov aj Urnový háj pri krematóriu?
Urnový háj pri krematóriu je v porovnaní s Verejným cintorínom pomerne malou plochou, kde je pochovaný nižší počet zosnulých. Z uvedených dôvodov je návštevnosť Urnového hája tradične nižšia. Tento rok bol najväčší nápor na cintoríny, ako zvyčajne, 1. novembra, hoci sme očakávali, že sa počty osôb prichádzajúcich na cintoríny pre blízkosť víkendu (30. a 31. 10. - pozn. red.) viac rozložia. Myslíme si, že návštevnosť zodpovedala predchádzajúcim rokom a platné opatrenia ju výrazne neznížili. Spomínanie na našich blízkych je skrátka nielen súčasťou tradície, ale i prirodzenou psychickou potrebou.
Neveľký rozlohou, avšak zaujímavý a dobre udržiavaný – taký je cintorín v MČ Ťahanovce (prečítať si o ňom môžete tu: kosicke sidliskove cintoriny.. Stretli sme tu Jaroslavu (50) s dcérou Evou (13), ktoré práve zapaľovali sviečky pri tunajšom centrálnom kríži. Aj keď nepochádzajú z Košíc a v meste ani nemajú pochovaných príbuzných, spomedzi všetkých košických cintorínov sa im najviac páči na tomto pohrebisku, keďže tu nachádzajú ticho a pokoj. Ostatné cintoríny v Košiciach, a najmä Verejný cintorín, totiž bývajú počas Dušičiek doslova preplnené ľuďmi a to Jaroslave a jej dcére nevyhovuje. Dušičkové sviatky by podľa nich mali byť o vzdávaní úcty zosnulým a spomínaní. Preto na hroby nenosia gýčové sošky anjelikov, ani vence s množstvom plastových prvkov a snažia sa minimalizovať odpad zo sviečok. Minulý rok k hrobom zosnulých príbuzných kvôli tzv. protikoronovým opatreniam necestovali, toho roku si už uctili pamiatku zosnulých aj pri ich hroboch a navyše zapálili pár sviečok za duše mŕtvych i pri hlavnom kríži na cintoríne v MČ Ťahanovce. Tradíciu Dušičiek považujú za mimoriadne dôležitú, pretože za všetko čo máme a aj za to akí sme vďačíme našim predkom. Zachovávanie tohto zvyku je navyše podľa Jaroslavy historicky späté s územím Slovenska.
Cintorín sv. Rozálie
Toto pohrebisko (písali sme o ňom tu: cintorín svätej Rozálie, bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963. No hoci sa tu nachádzajú pozoruhodné hrobky, viaceré z nich dlhodobo chátrajú, o čom sme sa rozprávali s návštevníkom Michalom (65). Ten chodieva na cintorín sv. Rozálie k hrobu svojich rodičov a svokrovcov každý rok. Nedostatky však vidí v starostlivosti o hroby, najmä o tie opustené. Niektoré náhrobky sú podľa neho v dezolátnom stave už dlhodobo. Pritom častokrát ide o hrobky, ktoré sú evidované ako Národné kultúrne pamiatky, avšak evidentne nie sú dostatočne pamiatkovo chránené. Preto by podľa Michala mali by byť zo strany štátu, resp. Ministerstva kultúry, použité finančné prostriedky na renováciu týchto hrobov.
Prihovorili sme sa aj Ivovi (38) a jeho manželke Monike (34), ktorý prišli na Rozáliu v sprievode svojich troch detí – Hanky (6), Miška (5) a Dorotky (2). Mladí rodičia vnímajú uctievanie pamiatky zosnulých ako jedinečnú príležitosť na pripomenutie si vlastného rodokmeňa a tiež ako službu mŕtvym, keďže majú možnosť vyprosiť odpustky pre blízkych i neznámych ľudí. Pre deti je zase návšteva cintorína zážitkom, pri ktorom sa môžu poprechádzať a zapaľovať sviečky. So stavom cintorína sú spokojní.
Peter (64), ktorý býva v Ďurďošíku v okrese Košice - okolie, avšak na cintoríne sv. Rozálie má pochovaného otca, považuje toto pohrebisko za najkrajšie v meste. K jeho hrobu chodieva na Dušičky a tiež na Vianoce a so starobylou tradíciou uctievania pamiatky zosnulých sme my, Slováci, podľa neho vžití až do takej miery, že ju máme v krvi.
Južný cintorín
Na Južnom cintoríne (prečítať si o ňom môžete tu: juzny cintorin kosice vládlo priam hrobové ticho. Pietnu atmosféru sme nechceli narúšať, a preto sme sa podobne ako v prípade cintorína v MČ Kavečany radšej pýtali konateľa spoločnosti Rekviem s. r. o., ktorá cintorín vlastní a spravuje, Mgr. Karola Kačmáryho, MBA.
Tomu sme položili 3 otázky:
1. Aké opatrenia aktuálne platia na Južnom cintoríne?
2. Vykonali ste v súvislosti s Dušičkami nejaké špeciálne opatrenia?
3. Prečo je podľa Vás dôležité zachovávať tradíciu Dušičkových sviatkov?
Kačmáry na ne odpovedal takto:
1. Na Južnom cintoríne je situácia chvalabohu trocha odlišná od iných cintorínov. Je menší, ako ostatné a pohyb osôb je preto nižší. Okrem toho už vyše roka nie je možné prechádzať na Verejný cintorín cez Južný cintorín, čo do značnej miery znižuje množstvo osôb na malom priestore. Uzavretím prechodu sa docielilo aj väčšie súkromie pre pozostalých a zlepšila sa bezpečnosť a ochrana majetku pozostalých a správy pohrebiska. Avšak keď bol umožnený voľný prechod, tak sme zaznamenávali drobné krádeže a neoprávnené používanie a premiestňovanie pomôcok na údržbu hrobových miest. Vďaka tomu, že je teraz už iba jeden vchod, ktorý je zároveň aj východ z cintorína, má potencionálny páchateľ krádeží iba minimálne únikové možnosti.
2. Aktuálne sa riadime platnými pravidlami Covid automatu, pri styku s klientmi v kancelárii prevádzkovateľa pohrebiska vyžadujeme používanie respirátorov a dezinfekciu rúk. V záujme každého návštevníka hrobových miest cintorína je používanie respirátora a dodržiavanie rozostupov podľa vlastného uváženia.
3. Každý národ na svete je patrične hrdý na svoju minulosť a na svojich predkov, ktorí boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Nie je jednoduché zabudnúť na svojich zosnulých príbuzných, hlavne tých najbližších a tých, s ktorými sme zdieľali mnoho dobrého. My veriaci veríme, že raz po skončení svojej pozemskej púte zastaneme niekde, kde nás čaká náš Boh a večný pokoj, ktorý nám tu na Zemi asi najviac chýba. S týmto presvedčením sa modlíme hlavne v tomto období za to, aby sme sa našim zosnulým poďakovali a aby v tej už vyššej dimenzii večného života stretli svojho milujúceho Boha, dosiahli svoj pokoj a zotrvali v ňom navždy.
Verejný cintorín a Urnový háj
Verejný cintorín (článok o Verejnom cintoríne nájdete na tomto linku: najvacsi cintorin na slovensku je v kosiciach sa v prvý novembrový deň tešil bohatej návštevnosti. Keďže má Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), ktorá sa o cintorín stará, dobrý prehľad aj o počte pohrebov, obrátili sme sa priamo na túto organizáciu.
Za SMsZ odpovedal na naše otázky referent pre styk s verejnosťou, Mgr. Peter Sasák, PhD.:
1. Zaznamenali ste zvýšenú úmrtnosť (od mája tohto roku – o úmrtnosti v Košiciach do mája sme písali tu: zvysenu-umrtnost zaznamenali aj v kosiciach - pozn. red.)? Ak áno, bolo to v súvislosti s ochorením COVID-19?
Napriek pandemickej situácii sme výrazný nárast počtu pohrebov a spopolnení nezaznamenali. Najnižší počet kremácií sme v tomto roku vykonali v júli, kedy ich bolo 286. V nasledujúcich mesiacoch sme výrazný nárast nezaznamenali a počty kremácií sa pohybovali okolo 300 mesačne. Mierny nárast spopolnení sme zaznamenali medzi septembrom a októbrom, kde počet kremácií medzimesačne vzrástol z 306 na 338, no stále sú to približne polovičné čísla v porovnaní s najkritickejšími mesiacmi na začiatku roka. Novembrové čísla zatiaľ kopírujú vývoj v októbri. Pokojná situácia je aj na Verejnom cintoríne, kde počty pohrebov kolíšu medzi troma až piatimi denne už od mája.
2. Aké opatrenia aktuálne platia na cintorínoch, ktoré spravujete?
Pri opatreniach sa riadime platnými obmedzeniami, ktoré určuje Covid automat pre okresy Košice I - IV. Aktuálne (k 5. 11. 2021 – pozn. red.) sú Košice v bordovej fáze, kde platia prísne opatrenia hlavne pre pobyt v interiéri. Vonkajšie areály Verejného cintorína a Krematória sa riadia pokynmi platnými pre pobyt v exteriéri, kde je odporúčanie dodržiavať rozostupy a povinnosť nasadiť si pri vzdialenosti menšej ako dva metre od osoby mimo našej domácnosti aj prekrytie horných dýchacích ciest. V obradných sálach sme chceli zachovať možnosť vstupu pre všetkých bez rozdielu, preto musíme viesť zoznam účastníkov pohrebných obradov. Počas celej doby pobytu v interiéri platí povinnosť mať nasadený respirátor a maximálny počet účastníkov poslednej rozlúčky prítomných v obradnej sieni sme museli obmedziť na šesť osôb.
3. Vykonali ste v súvislosti s Dušičkami nejaké špeciálne opatrenia?
S prípravami na dušičkové obdobie sme začali už mesiac pred sviatkami. O súčinnosť a zvýšenú hliadkovaciu službu nielen v okolí Verejného cintorína a Urnového hája, ale aj v ich areáli, sme požiadali Mestskú políciu v Košiciach. Vo zvýšenej miere hliadkovali na cintorínoch a v ich okolí aj príslušníci Policajného zboru SR.
Aby sme zabezpečili ochranu návštevníkov, pri každom vstupe sme osadili dávkovače dezinfekčného roztoku. Taktiež sme návštevníkov vyzývali, aby počas pobytu na cintoríne nosili rúško alebo respirátor a vyhýbali sa blízkemu fyzickému kontaktu s osobami, s ktorými nežijú v spoločnej domácnosti. A aby sme predišli problémom s preplnenými nádobami na odpad, zabezpečili sme doplnenie veľkokapacitných kontajnerov a každodenné vyprázdňovanie nádob na odpad.
Okrem toho sme našim pracovníkom upravili aj pracovný čas. Zamestnanci, ktorí majú na starosti cintorín, nastúpili do práce už pred šiestou ráno, aby stihli vyčistiť plochu cintorína ešte pred jeho otvorením o 7:00. Pre zvýšenie pohodlia návštevníkov sme doplnili na plochu Verejného cintorína prenosné toalety, ku ktorým sme osadili aj dávkovače dezinfekcie.
4. V deň sviatku Všetkých svätých bol Verejný cintorín doslova preplnený. Tešil sa takejto hojnej účasti návštevníkov aj Urnový háj pri krematóriu?
Urnový háj pri krematóriu je v porovnaní s Verejným cintorínom pomerne malou plochou, kde je pochovaný nižší počet zosnulých. Z uvedených dôvodov je návštevnosť Urnového hája tradične nižšia. Tento rok bol najväčší nápor na cintoríny, ako zvyčajne, 1. novembra, hoci sme očakávali, že sa počty osôb prichádzajúcich na cintoríny pre blízkosť víkendu (30. a 31. 10. - pozn. red.) viac rozložia. Myslíme si, že návštevnosť zodpovedala predchádzajúcim rokom a platné opatrenia ju výrazne neznížili. Spomínanie na našich blízkych je skrátka nielen súčasťou tradície, ale i prirodzenou psychickou potrebou.
Pozrite si fotogalériu pod článkom od autora článku
Popisky k fotografiám dole pod foto
