Drevený chrám v Ladomirovej
„Drevené kostoly sú hodnotné a trvalé dedičstvo, ktoré nám odkázal prostý, neškolený vidiecky človek“. Drevených chrámov na Slovensku zapísaných do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je sedem.
Evanjelický a. v. kostolík v Hronseku z 18. storočia, zo 17. storočia pochádza najstarší drevený artikulárny kostol v Leštinách. Tvrdošín je známy pôvodným gotickým dreveným rímsko-katolíckym kostolom z druhej polovice 15. storočia a koncom tohto storočia bol postavený najstarší typ dreveného kostola v Hervartove, ktorý si na Slovensku zachoval gotický charakter s mnohými autentickými prvkami. Kostol postavený v roku 1717 sa nachádza v Kežmarku a začiatkom 18. storočia bola postavená aj gréckokatolícka cerkva, ktorá je komorným vydaním obohacujúceho stretu východnej a západnej kultúry v Ruskej Bystrej. Najstaršia gréckokatolícka cerkva na Slovensku z roku 1658 sa nachádza v Bodružali. Siedmym kostolom patriacim do skupiny drevených chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka, ktorý bol zapísaný pod číslom 1273, je drevený chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej. Každý z chrámov je najlepším príkladom európskej drevenej religióznej architektúry od neskorého stredoveku do konca 18. storočia. Ich vzhľad, dekoráciu a konštrukciu od miestnych tradícií ovplyvnili aj štýly oficiálnych architektonických smerov gotiky, renesancie a baroka.
Chrám v Ladomirovej je chrámom byzantského obradu gréckokatolíckej cirkvi, ktorá svoj pôvod odvodzuje od byzantskej kresťanskej cirkvi, no od roku 1646 je súčasťou katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami je spojená cez spoločného najvyššieho kňaza – rímskeho pápeža vo Vatikáne. Odlišuje sa ale usporiadaním bohoslužieb, teológiou, spiritualitou, historickým a kultúrnym dedičstvom, ako aj vlastným cirkevným právom.
Gréckokatolícky drevený chrám v Ladomirovej leží na rovinatej pláni údolnej nivy riečky Ladomirky, pôvodne na okraji obce pri cintoríne. Pochádza z roku 1742. Zasvätený je sv. Archanjelovi Michalovi, ktorý sa v náboženskej tradícii zvykne nazývať kniežaťom anjelov, anjelom spravodlivosti, strážcom Raja, ochrancom Kristovej Cirkvi. Na Slovensku je tento patrón chrámu najčastejšie uctievaným patrónom. Areál cerkvi je obohnaný drevenou ohradou so vstupnou bránkou štvorcového pôdorysu krytou šindľom. Neďaleko stojí mladšia zvonica, ktorá svojou konštrukciou a vonkajším výrazom tvorí s chrámom jeden celok. Vonkajším tvarom sa viaže príslušnosť chrámu ku gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Strecha sa rozčleňuje na tri vežičky, ktorými sa v exteriéri vyjadruje členenie vnútorných priestorov a ich funkcia. Tzv. lemkovský typ chrámu je charakteristický klesaním výšky veží. Najvyššia je veža (spravidla vo funkcii zvonice) nad vstupom do chrámu, stredná, objemovo mohutnejšia, kryje loď chrámu a najnižšia kryje priestor svätyne. Aj táto kompozícia je ukážkou spojenia cirkví. Kompozícia prevzala od rímskokatolíckej cirkvi motív výraznej veže vo vstupnom priečelí, ale zachovala si grécky spôsob obradu. Odlišnosť spočíva vo vizuálnom oddelení svätyne s obradným stolom (prestol) od hlavnej lode. V nej sú sústredení veriaci ikonostasom, ktorý je výtvarne i obsahovo najvýraznejšou časťou grécko-katolíckeho chrámu. Je formálnou analógiou tzv. víťazného oblúka v rímsko-katolíckych chrámoch, ktorý tam oddeľuje presbytérium od hlavnej lode.
Svojou architektúrou sa chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej radí k typu kostolov východného obradu. Na pozdĺžnej osi orientovanej od západu na východ má vysokú vežu so zvonicou nad vstupom, ďalej širšiu štvorcovú loď a na východe menšie štvorcové presbytérium. Nad každým z priestorov vyrastá samostatná strecha. Nad vežou jednoduchá ihlanová, nad loďou a nad svätyňou stupňovité ihlanové strechy. Vrchol striech na všetkých troch vežiach uzatvára rovnaký kompozičný motív zložený z troch do vrcholu zmenšujúcich sa cibuľovitých bání preložených vertikálnymi prstencami a korunovaných ozdobne kovanými železnými krížmi. Steny chrámu a ozvučnej komory na veži sú z vonkajšej strany obložené zvislo kladenými doskami s úzkymi latkami prekrývajúcimi styčné škáry. Vysoké telo veže ako aj všetky strechy sú pokryté šindľom. V zvonovej komore veže nie sú žiadne zvony, pretože sú všetky v samostatnej zvonici v blízkosti chrámu. So zvonmi v Ladomirovej sa viaže mnoho legiend. Počas prvej svetovej vojny zvykli zvony likvidovať vojaci. Kostolník sa preto rozhodol všetky zvony pochovať na cintoríne do jedného z nových hrobov. Podarilo sa mu ich tak uchrániť pred pretavením na zbrane. Taktiež sa traduje, že zvony sú symbolom spolupatričnosti. Keď sa náhodou vo svete stretnú dvaja rodáci z tejto oblasti, tak sa hovorí, že „patria pod ten istý zvon“. V Ladomirovej zvony neslúžia len na ohlásenie liturgií, pohrebov, či ohlásenie úmrtia, ale aj na varovanie pred blížiacou sa búrkou. Traduje sa, že zvony svojim zvukom rozbíjajú mračná, a tak ochránia obec pred poveternostnou katastrofou. Zvony by nemali zvoniť vtedy, keď vznikne požiar, pretože sú na ochranu iba pred búrkou. V minulosti chrám skoro podľahol ohňu, presne v roku 1934, keď pri ňom vybuchol granát, ale statný kostolník, vzal vedro s vodou a zabránil tak veľkému nešťastiu, ku ktorému sa schyľovalo, pretože skoro 200-ročný chrám, ktorý sa skladá iba z dreva, by veľmi rýchlo vzbĺkol.
Pôdorys chrámu je zrubový a sleduje centrálny kompozičný princíp priestorov. V strede je mohutnejšia štvorcová loď. Z východnej i západnej strany sa k nej primkýnajú pôdorysne rovnako veľké priestory. Na východe svätyňa, na západe nízka predsieň „obkročená“ nezávislou stĺpikovo-rámovou konštrukciou veže. Kým predsieň je nízka s plochým nezdobeným stropom, vyššiu loď prekrýva stúpajúce zastropenie lode aj svätyne, čo znásobuje silnú spirituálnu atmosféru oboch priestorov. Presvetlenie priestoru združenými oknami z oboch bočných stien i presvetlenie svätyne malými okienkami v troch obvodových stenách podporuje pozdĺžne centrálny princíp kompozície chrámu. Loď od svätyne oddeľuje ikonostas. Vo svätyni je umiestnený prestol s oltárom. Do svätyne má vstup len kňaz, dianie vo svätyni je vnímateľné z lode chrámu cez dverné otvory, najmä cez tzv. cárske vráta, ktoré bývajú vyrezávané do formy bohato perforovanej ozdobnej mreže.
Samotný ikonostas ladomirského chrámu sa pokladá za jednen z najbohatších a najreprezentatívnych na Slovensku. Je zachovalý zo roku 1742, kedy bol postavený chrám. Na rozdiel od pomerne triezveho výrazu chrámovej architektúry v exteriéri je kompozične, farebne a najmä dekoratívne veľmi bohatý a jeho barokový nádych ešte pridáva na dominancii celého chrámu. Vo farebnosti prevláda červeno-zlatá prelínaná modrými popisnými doskami nad ikonami. To znásobujú iluzívnu hĺbku kazetových polí ikon aj horizontálnu kompozíciu ríms oddeľujúcich rady jednotlivých poschodí. Ikonostas je päťradový, v radoch nad sebou sú umiestnené významovo najvážnejšie zložky: dvojkrídlové vyrezávané a zlátené cárske dvere. Nad nimi sú ikony poslednej večere, Krista veľkňaza a motív ukrižovania. Rady ikon sú zoradené podľa záväzných pravidiel. Základný rad v prízemnej časti obsahuje ikony: sv. Mikuláša biskupa, Bohorodičky Hodigitrie s korunou, Krista Učiteľa, sv. Michala Archanjela ako patróna chrámu. Medzi týmito ikonami sú drevené otvory do svätyne. V strede cárske dvere, po stranách tzv. diakonské dvere, ktoré nie sú obsadené krídlami. Druhý rad obsahuje ikony sviatkov (tzv. prazdniky), tretí rad ikony apoštolov, štvrtý rad tvoria medailóny prorokov. Piaty rad tvoria ikony na podstavcoch prízemného radu, pod prvou a pod patrociálnou ikonou. Architektúra ikonostasu, rímsy jednotlivých poschodí aj zvislé stojky oddeľujúce a rámcujúce jednotlivé ikony, je bohato zdobená prevažne červenou polychrómiou a zláteným vyrezávaním s motívmi úponkov vínnej révy a akantových listov. Aj prestol a žertveník vo svätyni je v rovnakom architektonickom a výtvarnom výraze.
Konštrukčno-technologickým zhotovením či výtvarným poňatím je chrám svätého Michala Archanjela prejavom rôznych etník. Zrodil sa zo vzájomného prieniku latinskej a byzantskej kultúry formou, aká sa v iných častiach Európy nevyskytuje. Jeho vzhľad a architektúra vyšli z miestnych tradícií, ale barokový nádych presahuje úžitkovú tvorbu. Cerkva v Ladomirovej tak patrí k najlepším príkladom európskej drevenej religióznej architektúry obdobia 18. storočia. Chrám bol poškodený v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny alebo nepriaznivými vplyvmi počasia, a tak bol postupne opravovaný. Začiatkom tretieho tisícročia prešiel chrám komplexnou rekonštrukciou spolu s reštaurovaním ikonostasu, ktorá bola ukončená v roku 2006. Pravidelne sa tu konajú liturgické obrady. V čase mimo obradov je na požiadanie turistov a návštevníkov sprístupnený.
Evanjelický a. v. kostolík v Hronseku z 18. storočia, zo 17. storočia pochádza najstarší drevený artikulárny kostol v Leštinách. Tvrdošín je známy pôvodným gotickým dreveným rímsko-katolíckym kostolom z druhej polovice 15. storočia a koncom tohto storočia bol postavený najstarší typ dreveného kostola v Hervartove, ktorý si na Slovensku zachoval gotický charakter s mnohými autentickými prvkami. Kostol postavený v roku 1717 sa nachádza v Kežmarku a začiatkom 18. storočia bola postavená aj gréckokatolícka cerkva, ktorá je komorným vydaním obohacujúceho stretu východnej a západnej kultúry v Ruskej Bystrej. Najstaršia gréckokatolícka cerkva na Slovensku z roku 1658 sa nachádza v Bodružali. Siedmym kostolom patriacim do skupiny drevených chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka, ktorý bol zapísaný pod číslom 1273, je drevený chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej. Každý z chrámov je najlepším príkladom európskej drevenej religióznej architektúry od neskorého stredoveku do konca 18. storočia. Ich vzhľad, dekoráciu a konštrukciu od miestnych tradícií ovplyvnili aj štýly oficiálnych architektonických smerov gotiky, renesancie a baroka.
Chrám v Ladomirovej je chrámom byzantského obradu gréckokatolíckej cirkvi, ktorá svoj pôvod odvodzuje od byzantskej kresťanskej cirkvi, no od roku 1646 je súčasťou katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami je spojená cez spoločného najvyššieho kňaza – rímskeho pápeža vo Vatikáne. Odlišuje sa ale usporiadaním bohoslužieb, teológiou, spiritualitou, historickým a kultúrnym dedičstvom, ako aj vlastným cirkevným právom.
Gréckokatolícky drevený chrám v Ladomirovej leží na rovinatej pláni údolnej nivy riečky Ladomirky, pôvodne na okraji obce pri cintoríne. Pochádza z roku 1742. Zasvätený je sv. Archanjelovi Michalovi, ktorý sa v náboženskej tradícii zvykne nazývať kniežaťom anjelov, anjelom spravodlivosti, strážcom Raja, ochrancom Kristovej Cirkvi. Na Slovensku je tento patrón chrámu najčastejšie uctievaným patrónom. Areál cerkvi je obohnaný drevenou ohradou so vstupnou bránkou štvorcového pôdorysu krytou šindľom. Neďaleko stojí mladšia zvonica, ktorá svojou konštrukciou a vonkajším výrazom tvorí s chrámom jeden celok. Vonkajším tvarom sa viaže príslušnosť chrámu ku gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Strecha sa rozčleňuje na tri vežičky, ktorými sa v exteriéri vyjadruje členenie vnútorných priestorov a ich funkcia. Tzv. lemkovský typ chrámu je charakteristický klesaním výšky veží. Najvyššia je veža (spravidla vo funkcii zvonice) nad vstupom do chrámu, stredná, objemovo mohutnejšia, kryje loď chrámu a najnižšia kryje priestor svätyne. Aj táto kompozícia je ukážkou spojenia cirkví. Kompozícia prevzala od rímskokatolíckej cirkvi motív výraznej veže vo vstupnom priečelí, ale zachovala si grécky spôsob obradu. Odlišnosť spočíva vo vizuálnom oddelení svätyne s obradným stolom (prestol) od hlavnej lode. V nej sú sústredení veriaci ikonostasom, ktorý je výtvarne i obsahovo najvýraznejšou časťou grécko-katolíckeho chrámu. Je formálnou analógiou tzv. víťazného oblúka v rímsko-katolíckych chrámoch, ktorý tam oddeľuje presbytérium od hlavnej lode.Svojou architektúrou sa chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej radí k typu kostolov východného obradu. Na pozdĺžnej osi orientovanej od západu na východ má vysokú vežu so zvonicou nad vstupom, ďalej širšiu štvorcovú loď a na východe menšie štvorcové presbytérium. Nad každým z priestorov vyrastá samostatná strecha. Nad vežou jednoduchá ihlanová, nad loďou a nad svätyňou stupňovité ihlanové strechy. Vrchol striech na všetkých troch vežiach uzatvára rovnaký kompozičný motív zložený z troch do vrcholu zmenšujúcich sa cibuľovitých bání preložených vertikálnymi prstencami a korunovaných ozdobne kovanými železnými krížmi. Steny chrámu a ozvučnej komory na veži sú z vonkajšej strany obložené zvislo kladenými doskami s úzkymi latkami prekrývajúcimi styčné škáry. Vysoké telo veže ako aj všetky strechy sú pokryté šindľom. V zvonovej komore veže nie sú žiadne zvony, pretože sú všetky v samostatnej zvonici v blízkosti chrámu. So zvonmi v Ladomirovej sa viaže mnoho legiend. Počas prvej svetovej vojny zvykli zvony likvidovať vojaci. Kostolník sa preto rozhodol všetky zvony pochovať na cintoríne do jedného z nových hrobov. Podarilo sa mu ich tak uchrániť pred pretavením na zbrane. Taktiež sa traduje, že zvony sú symbolom spolupatričnosti. Keď sa náhodou vo svete stretnú dvaja rodáci z tejto oblasti, tak sa hovorí, že „patria pod ten istý zvon“. V Ladomirovej zvony neslúžia len na ohlásenie liturgií, pohrebov, či ohlásenie úmrtia, ale aj na varovanie pred blížiacou sa búrkou. Traduje sa, že zvony svojim zvukom rozbíjajú mračná, a tak ochránia obec pred poveternostnou katastrofou. Zvony by nemali zvoniť vtedy, keď vznikne požiar, pretože sú na ochranu iba pred búrkou. V minulosti chrám skoro podľahol ohňu, presne v roku 1934, keď pri ňom vybuchol granát, ale statný kostolník, vzal vedro s vodou a zabránil tak veľkému nešťastiu, ku ktorému sa schyľovalo, pretože skoro 200-ročný chrám, ktorý sa skladá iba z dreva, by veľmi rýchlo vzbĺkol.Pôdorys chrámu je zrubový a sleduje centrálny kompozičný princíp priestorov. V strede je mohutnejšia štvorcová loď. Z východnej i západnej strany sa k nej primkýnajú pôdorysne rovnako veľké priestory. Na východe svätyňa, na západe nízka predsieň „obkročená“ nezávislou stĺpikovo-rámovou konštrukciou veže. Kým predsieň je nízka s plochým nezdobeným stropom, vyššiu loď prekrýva stúpajúce zastropenie lode aj svätyne, čo znásobuje silnú spirituálnu atmosféru oboch priestorov. Presvetlenie priestoru združenými oknami z oboch bočných stien i presvetlenie svätyne malými okienkami v troch obvodových stenách podporuje pozdĺžne centrálny princíp kompozície chrámu. Loď od svätyne oddeľuje ikonostas. Vo svätyni je umiestnený prestol s oltárom. Do svätyne má vstup len kňaz, dianie vo svätyni je vnímateľné z lode chrámu cez dverné otvory, najmä cez tzv. cárske vráta, ktoré bývajú vyrezávané do formy bohato perforovanej ozdobnej mreže.
Samotný ikonostas ladomirského chrámu sa pokladá za jednen z najbohatších a najreprezentatívnych na Slovensku. Je zachovalý zo roku 1742, kedy bol postavený chrám. Na rozdiel od pomerne triezveho výrazu chrámovej architektúry v exteriéri je kompozične, farebne a najmä dekoratívne veľmi bohatý a jeho barokový nádych ešte pridáva na dominancii celého chrámu. Vo farebnosti prevláda červeno-zlatá prelínaná modrými popisnými doskami nad ikonami. To znásobujú iluzívnu hĺbku kazetových polí ikon aj horizontálnu kompozíciu ríms oddeľujúcich rady jednotlivých poschodí. Ikonostas je päťradový, v radoch nad sebou sú umiestnené významovo najvážnejšie zložky: dvojkrídlové vyrezávané a zlátené cárske dvere. Nad nimi sú ikony poslednej večere, Krista veľkňaza a motív ukrižovania. Rady ikon sú zoradené podľa záväzných pravidiel. Základný rad v prízemnej časti obsahuje ikony: sv. Mikuláša biskupa, Bohorodičky Hodigitrie s korunou, Krista Učiteľa, sv. Michala Archanjela ako patróna chrámu. Medzi týmito ikonami sú drevené otvory do svätyne. V strede cárske dvere, po stranách tzv. diakonské dvere, ktoré nie sú obsadené krídlami. Druhý rad obsahuje ikony sviatkov (tzv. prazdniky), tretí rad ikony apoštolov, štvrtý rad tvoria medailóny prorokov. Piaty rad tvoria ikony na podstavcoch prízemného radu, pod prvou a pod patrociálnou ikonou. Architektúra ikonostasu, rímsy jednotlivých poschodí aj zvislé stojky oddeľujúce a rámcujúce jednotlivé ikony, je bohato zdobená prevažne červenou polychrómiou a zláteným vyrezávaním s motívmi úponkov vínnej révy a akantových listov. Aj prestol a žertveník vo svätyni je v rovnakom architektonickom a výtvarnom výraze.Konštrukčno-technologickým zhotovením či výtvarným poňatím je chrám svätého Michala Archanjela prejavom rôznych etník. Zrodil sa zo vzájomného prieniku latinskej a byzantskej kultúry formou, aká sa v iných častiach Európy nevyskytuje. Jeho vzhľad a architektúra vyšli z miestnych tradícií, ale barokový nádych presahuje úžitkovú tvorbu. Cerkva v Ladomirovej tak patrí k najlepším príkladom európskej drevenej religióznej architektúry obdobia 18. storočia. Chrám bol poškodený v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny alebo nepriaznivými vplyvmi počasia, a tak bol postupne opravovaný. Začiatkom tretieho tisícročia prešiel chrám komplexnou rekonštrukciou spolu s reštaurovaním ikonostasu, ktorá bola ukončená v roku 2006. Pravidelne sa tu konajú liturgické obrady. V čase mimo obradov je na požiadanie turistov a návštevníkov sprístupnený.
Späť na tému Architektúra
