Dedičia sa vedia rozhádať
Dedičské konanie môže trvať pár mesiacov, ale aj roky. Závisí to od náročnosti konania, počtu pozostalých, ale aj od šikovnosti notára, ktorý ich dedičstvo prerokúva, či od spolupráce s potenciálnymi dedičmi. Ak o dedičstvo nie sú spory, je dedičské konanie plne v kompetencii notára. Keď sa však dedičia potrebujú nechať zastúpiť pri dedičskom konaní, či požadujú právnu radu ohľadom dedičskej dohody, príde vhod dobrá rada advokáta. Oslovili sme obidvoch a zisťovali, aké prípady najčastejšie riešia v praxi a na čo sa oplatí dať si pozor.
Právna pomoc pri napadnutí závetu alebo pri vydedení. Toto sú najčastejšie prípady, s ktorými sa v praxi stretáva JUDr. Milan FICEK z advokátskej kancelárie JUDr. Ficek & Ficeková. „Obyčajne vyhľadávajú spoluprácu s advokátom klienti, ktorí presne nevedia, ako to funguje na dedičskom konaní a neveria ostatným dedičom, že ich dedičská dohoda bude spravodlivá. Nie je to vôbec zriedkavé, že dedičia sa rozhádajú kvôli majetku a potom sa dlhé roky nerozprávajú.“
S akými najčastejšími prípadmi sa stretávate ako advokát v praxi po úmrtí zosnulého?
Naša advokátska kancelária sa najčastejšie stretáva v prípade úmrtia zosnulého (poručiteľa) s otázkami týkajúcimi sa vysporiadania dedičstva, klienti často požadujú zastupovanie
v dedičskom konaní. Nezriedka sa stretávame s tým, že klienti požadujú právnu pomoc pri napadnutí závetu alebo vydedenia, a to najčastejšie z dôvodov jeho neplatnosti. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet alebo vydedenie (prípadne závet s vydedením), dedič, ktorý by prichádzal do úvahy sa postupom poručiteľa cíti dotknutý a považuje vydedenie za nespravodlivé a nezákonné. Nie je nič výnimočné, že súd určí, že vydedenie bolo neplatné.
Kedy sa najčastejšie dedičia rozhodnú pre právnu pomoc v takýchto ťažkých životných situáciách?
Zastupovanie v dedičskom konaní si dedič zvolí vtedy, ak rátajú s tým, že na dedičskom konaní budú napádaný zo strany ostatných dedičov alebo majú obavu, že nedostanú to, na čo by mali nárok podľa zákona. Veľmi často zastupujeme dedičov bez ich prítomnosti. Na dedičské konanie prídu všetci ostatní dedičia a celé to prebehne bez zbytočných hádok alebo napádaní. Vzťahy medzi dedičmi nebývajú vždy dobré. Ďalší dôvod, prečo si nás zvolia je, že potrebujú napadnúť závet alebo vydedenie. V týchto prípadoch je potrebné spísať kvalifikovanú žalobu tak, aby na súde uspeli.
Kedy je výhodné riešiť dedičstvo v spolupráci s advokátom a v čom to môže pomôcť pozostalým?
Zastupovanie na dedičskom konaní nie je povinné. Dedič sa môže zastupovať aj sám. Obyčajne vyhľadávajú spoluprácu s advokátom klienti, ktorí presne nevedia, ako to funguje na dedičskom konaní a neveria ostatným dedičom (respektíve druhému dedičovi), že ich dedičská dohoda bude spravodlivá. Niekedy postačí konzultácia u advokáta bez nutnosti zastupovania na dedičskom konaní.
Každá osoba, ktorá sa zúčastní dedičského konania by mala vedieť, na čo má nárok, čo môže požadovať. Nikdy však neodporúčam splnomocniť na zastupovanie v dedičskom konaní niekoho, komu nedôverujete, že bude konať vo váš prospech. Niekedy máme konzultácie o dedičskom práve ešte pred tým, ako dôjde k úmrtiu poručiteľa.
Majetok po zosnulom vie často rozhádať celé rodiny na dlhé roky. Máte „recept“ na to, ako tomu predísť?
Nie je to vôbec zriedkavé, že dedičia sa rozhádajú kvôli majetku a potom sa dlhé roky nerozprávajú, nekontaktujú a ani sa nenavštevujú. O to je to horšie, ak bývajú vedľa seba alebo dokonca v tom istom dome. Recept, ako tomu zabrániť, existuje. Každý dedič by si mal uvedomiť, že to, koľko (aký podiel) mu pripadne v rámci dedičstva určuje zákon, a preto nemá právo požadovať viac. Vzťahy s rodinou sú dôležitejšie ako majetok. Niekedy sa pozostalí sporia o majetok, ktorý ani nemá hodnotu. Takto sa pokazia vzťahy, ktoré dovtedy boli v poriadku. Treba si položiť otázku, či to stojí za to.
Prezraďte teda, ako s rozumom riešiť takéto spory?
Často sa dedič, ktorý sa celé roky staral o poručiteľa cíti ukrivdený, že ostatní dostali rovnaký podiel, ako on/ona. Taký je však zákon. Často vidíme aj opačné situácie, keď syn/dcéra, ktorá sa stará o poručiteľa dostane za života od neho nehnuteľnosť darovacou zmluvou. Ostatní dedičia sa cítia „vydedení“. Nejde pritom o klasické vydedenie, s týmto sa nedá takmer nič robiť, ak rodič (poručiteľ) vedel, čo robí – nebol pod vplyvom liekov, alebo nemal vážnu psychickú chorobu, prípadne nebol vyvíjaný na poručiteľa nátlak, teda by šlo o dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť darovacej zmluvy. Vtedy je možné darovaciu zmluvu napadnúť. Je to však vždy potrebné zvážiť.
Aké situácie vás v rámci dedičského konania dokážu prekvapiť?
Niekedy ma prekvapí, že dedičia sa nechajú tak veľmi ľahko zmanipulovať v dedičskom konaní ostatnými dedičmi a to tak, že buď nedostanú nič alebo menší podiel, ako ten, na ktorý by mali nárok. Klienti prídu za advokátmi často ex post (t. j. po tom, ako už všetko prebehlo) a snažia sa „problém“ vyriešiť. Niekedy býva však už mnohokrát neskoro. Ak by navštívili advokáta predtým a postupovali podľa jeho pokynov, ušetrili by 10 – 100-násobne vyššiu sumu, ako keď riešia problém následne. Veľa problémom sa dá vyhnúť, len je potrebné vedieť ako. Asi najhoršie je, keď neviete, že máte problém.
Je častejšie delenie majetku v dedičstve súdnou cestou alebo dohodou?
Dedičské konanie vždy musí prebehnúť súdnou cestou (u notára). Na dedičskom konaní sa buď dedičia dohodnú a vec skončí súdnou dohodou alebo sa nedohodnúť a vec skončí autoritatívnym rozhodnutím notára (súdu). Vždy odporúčam byť na dedičské konanie pripravený, vedieť, na čo mám nárok a ak nastane problém, radšej sa poradiť s odborníkom.
Dedičstvo môže priniesť nielen majetok, ale aj dlhy. Zvyknú v takýchto prípadoch dediči majetok odmietnuť, alebo to skôr riešia inak?
Odmietnuť dedičstvo sa oplatí vtedy, ak dlhy prevyšujú alebo sa rovnajú hodnote dedičstva. Uvediem častú dilemu, s ktorou sa dedičia musia popasovať. Predmetom dedenia je dom alebo byt
v hodnote napríklad 60 000 eur, dlhy sú 50 000 eur. Na prvý pohľad si poviete, hodnota dedičstva je vyššia ako dlhy, preto neodmietnem dedičstvo.
Čo ak sa však stane, že sa vám starý dom alebo byt nepodarí predať, či už vôbec alebo len veľmi podhodnotene?
Ak by nastúpila exekúcia, exekútor nemusí siahnuť iba na majetok po poručiteľovi, ale aj na príjem dediča alebo jeho súkromný majetok. Dokonca sa môže stať, že po tom, ako prebehne dedičské konanie sa objaví starý dlh, pričom veriteľ si ho bude uplatňovať voči dedičovi. Má na to právo. Dedič ručí za poručiteľove dlhy iba do výšky nadobudnutého dedičstva, nie viac. Je vhodné preto poznať finančnú situáciu poručiteľa pred tým, ako sa rozhodnete prijať dedičstvo.
Máte na záver nejakú dobrú radu pre pozostalých, na čo myslieť pri prípadnom dedičstve?
Buďte pripravení na dedičské konanie, ak niečomu nerozumiete, alebo si nie ste istí, porada s advokátom nestojí až tak veľa oproti tomu, čo môžete nevedomosťou stratiť. Nikdy sa nenechajte zastrašiť inými dedičmi, čo tiež býva pomerne časté.
Právna pomoc pri napadnutí závetu alebo pri vydedení. Toto sú najčastejšie prípady, s ktorými sa v praxi stretáva JUDr. Milan FICEK z advokátskej kancelárie JUDr. Ficek & Ficeková. „Obyčajne vyhľadávajú spoluprácu s advokátom klienti, ktorí presne nevedia, ako to funguje na dedičskom konaní a neveria ostatným dedičom, že ich dedičská dohoda bude spravodlivá. Nie je to vôbec zriedkavé, že dedičia sa rozhádajú kvôli majetku a potom sa dlhé roky nerozprávajú.“
S akými najčastejšími prípadmi sa stretávate ako advokát v praxi po úmrtí zosnulého?
Naša advokátska kancelária sa najčastejšie stretáva v prípade úmrtia zosnulého (poručiteľa) s otázkami týkajúcimi sa vysporiadania dedičstva, klienti často požadujú zastupovanie
v dedičskom konaní. Nezriedka sa stretávame s tým, že klienti požadujú právnu pomoc pri napadnutí závetu alebo vydedenia, a to najčastejšie z dôvodov jeho neplatnosti. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet alebo vydedenie (prípadne závet s vydedením), dedič, ktorý by prichádzal do úvahy sa postupom poručiteľa cíti dotknutý a považuje vydedenie za nespravodlivé a nezákonné. Nie je nič výnimočné, že súd určí, že vydedenie bolo neplatné.
Kedy sa najčastejšie dedičia rozhodnú pre právnu pomoc v takýchto ťažkých životných situáciách?
Zastupovanie v dedičskom konaní si dedič zvolí vtedy, ak rátajú s tým, že na dedičskom konaní budú napádaný zo strany ostatných dedičov alebo majú obavu, že nedostanú to, na čo by mali nárok podľa zákona. Veľmi často zastupujeme dedičov bez ich prítomnosti. Na dedičské konanie prídu všetci ostatní dedičia a celé to prebehne bez zbytočných hádok alebo napádaní. Vzťahy medzi dedičmi nebývajú vždy dobré. Ďalší dôvod, prečo si nás zvolia je, že potrebujú napadnúť závet alebo vydedenie. V týchto prípadoch je potrebné spísať kvalifikovanú žalobu tak, aby na súde uspeli.
Kedy je výhodné riešiť dedičstvo v spolupráci s advokátom a v čom to môže pomôcť pozostalým?
Zastupovanie na dedičskom konaní nie je povinné. Dedič sa môže zastupovať aj sám. Obyčajne vyhľadávajú spoluprácu s advokátom klienti, ktorí presne nevedia, ako to funguje na dedičskom konaní a neveria ostatným dedičom (respektíve druhému dedičovi), že ich dedičská dohoda bude spravodlivá. Niekedy postačí konzultácia u advokáta bez nutnosti zastupovania na dedičskom konaní.
Každá osoba, ktorá sa zúčastní dedičského konania by mala vedieť, na čo má nárok, čo môže požadovať. Nikdy však neodporúčam splnomocniť na zastupovanie v dedičskom konaní niekoho, komu nedôverujete, že bude konať vo váš prospech. Niekedy máme konzultácie o dedičskom práve ešte pred tým, ako dôjde k úmrtiu poručiteľa.
Majetok po zosnulom vie často rozhádať celé rodiny na dlhé roky. Máte „recept“ na to, ako tomu predísť?
Nie je to vôbec zriedkavé, že dedičia sa rozhádajú kvôli majetku a potom sa dlhé roky nerozprávajú, nekontaktujú a ani sa nenavštevujú. O to je to horšie, ak bývajú vedľa seba alebo dokonca v tom istom dome. Recept, ako tomu zabrániť, existuje. Každý dedič by si mal uvedomiť, že to, koľko (aký podiel) mu pripadne v rámci dedičstva určuje zákon, a preto nemá právo požadovať viac. Vzťahy s rodinou sú dôležitejšie ako majetok. Niekedy sa pozostalí sporia o majetok, ktorý ani nemá hodnotu. Takto sa pokazia vzťahy, ktoré dovtedy boli v poriadku. Treba si položiť otázku, či to stojí za to.
Prezraďte teda, ako s rozumom riešiť takéto spory?
Často sa dedič, ktorý sa celé roky staral o poručiteľa cíti ukrivdený, že ostatní dostali rovnaký podiel, ako on/ona. Taký je však zákon. Často vidíme aj opačné situácie, keď syn/dcéra, ktorá sa stará o poručiteľa dostane za života od neho nehnuteľnosť darovacou zmluvou. Ostatní dedičia sa cítia „vydedení“. Nejde pritom o klasické vydedenie, s týmto sa nedá takmer nič robiť, ak rodič (poručiteľ) vedel, čo robí – nebol pod vplyvom liekov, alebo nemal vážnu psychickú chorobu, prípadne nebol vyvíjaný na poručiteľa nátlak, teda by šlo o dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť darovacej zmluvy. Vtedy je možné darovaciu zmluvu napadnúť. Je to však vždy potrebné zvážiť.
Aké situácie vás v rámci dedičského konania dokážu prekvapiť?
Niekedy ma prekvapí, že dedičia sa nechajú tak veľmi ľahko zmanipulovať v dedičskom konaní ostatnými dedičmi a to tak, že buď nedostanú nič alebo menší podiel, ako ten, na ktorý by mali nárok. Klienti prídu za advokátmi často ex post (t. j. po tom, ako už všetko prebehlo) a snažia sa „problém“ vyriešiť. Niekedy býva však už mnohokrát neskoro. Ak by navštívili advokáta predtým a postupovali podľa jeho pokynov, ušetrili by 10 – 100-násobne vyššiu sumu, ako keď riešia problém následne. Veľa problémom sa dá vyhnúť, len je potrebné vedieť ako. Asi najhoršie je, keď neviete, že máte problém.
Je častejšie delenie majetku v dedičstve súdnou cestou alebo dohodou?
Dedičské konanie vždy musí prebehnúť súdnou cestou (u notára). Na dedičskom konaní sa buď dedičia dohodnú a vec skončí súdnou dohodou alebo sa nedohodnúť a vec skončí autoritatívnym rozhodnutím notára (súdu). Vždy odporúčam byť na dedičské konanie pripravený, vedieť, na čo mám nárok a ak nastane problém, radšej sa poradiť s odborníkom.
Dedičstvo môže priniesť nielen majetok, ale aj dlhy. Zvyknú v takýchto prípadoch dediči majetok odmietnuť, alebo to skôr riešia inak?
Odmietnuť dedičstvo sa oplatí vtedy, ak dlhy prevyšujú alebo sa rovnajú hodnote dedičstva. Uvediem častú dilemu, s ktorou sa dedičia musia popasovať. Predmetom dedenia je dom alebo byt
v hodnote napríklad 60 000 eur, dlhy sú 50 000 eur. Na prvý pohľad si poviete, hodnota dedičstva je vyššia ako dlhy, preto neodmietnem dedičstvo.
Čo ak sa však stane, že sa vám starý dom alebo byt nepodarí predať, či už vôbec alebo len veľmi podhodnotene?
Ak by nastúpila exekúcia, exekútor nemusí siahnuť iba na majetok po poručiteľovi, ale aj na príjem dediča alebo jeho súkromný majetok. Dokonca sa môže stať, že po tom, ako prebehne dedičské konanie sa objaví starý dlh, pričom veriteľ si ho bude uplatňovať voči dedičovi. Má na to právo. Dedič ručí za poručiteľove dlhy iba do výšky nadobudnutého dedičstva, nie viac. Je vhodné preto poznať finančnú situáciu poručiteľa pred tým, ako sa rozhodnete prijať dedičstvo.
Máte na záver nejakú dobrú radu pre pozostalých, na čo myslieť pri prípadnom dedičstve?
Buďte pripravení na dedičské konanie, ak niečomu nerozumiete, alebo si nie ste istí, porada s advokátom nestojí až tak veľa oproti tomu, čo môžete nevedomosťou stratiť. Nikdy sa nenechajte zastrašiť inými dedičmi, čo tiež býva pomerne časté.
Poručitelia sa spoliehajú na zákonné dedenie
Dedičské konanie obvykle trvá od dvoch mesiacov do pol roka. Závisí to však od mnohých skutočností. V prvom rade musí matrika zaslať úmrtný list súdu, súd vydá poverenie pre notára a doručí spis notárovi, čo môže trvať aj niekoľko týždňov od úmrtia. „Následne si notár predvolá toho, kto sa postaral o pohreb a spíše s ním zápisnicu o predbežnom šetrení,“ tvrdí to v rozhovore notár Peter Danczi z Notárskeho úradu v Nových Zámkoch.
S akými najčastejšími prípadmi sa stretávate ako notár v praxi po úmrtí zosnulého?
Notári sú poverovaní súdmi na prejednanie dedičstiev, takže takmer celé dedičské konanie prebieha u notára. Preto ako notár riešim úplnú dedičskú agendu a od poverenia súdu komunikujem s dedičmi, vediem ich k dohode a vydávam aj osvedčenie o dedičstve ako konečné rozhodnutie vo veci, respektíve pripravujem podklady k vydaniu súdneho rozhodnutia. V dedičských konaniach sa pre zabezpečenie nestrannosti nedá vybrať notár a notári riešia dedičské veci ako súdni komisári. To v praxi znamená, že súd podľa rozvrhu práce poveruje notárov a následne si notári predvolávajú osoby, ktoré sa postarali o pohreb a na samotné konanie aj dedičov.
Aké zvyčajné možnosti na delenie dedičstva v praxi riešite – ide o úmrtie bez závetu, so závetom, alebo čo je najčastejšie?
Najčastejšie sa poručitelia spoliehajú na zákonné dedenie. Iba v malom množstve prípadov, predpokladám cca 2 až 5 % všetkých vecí, je spísaný závet alebo listina o vydedení.
Oboznámte pozostalých, ako postupujete pri dedičskom konaní.
Po úmrtí vystaví matričný úrad úmrtný list a zašle ho na súd. Súd pripraví pre notára spis a príslušný sudca vydá pre notára poverenie. Obvykle sa takto pripravené spisy dostávajú k notárovi za jeden až dva mesiace, závisí však od súdu. Pridelenie notára je podľa rozvrhu práce, môže byť časový (tzn. napríklad notár XY dostane dedičské veci po poručiteľoch, ktorí zomreli v 4., 12. a 20. deň v mesiaci), obvodový (niektorý notár má pridelené niektoré obce) alebo kombinovaný.
Prípady sa elektronicky v dedičských veciach neprideľujú. Keď dedičský spis príde k notárovi zo súdu, notár predvolá osobu, ktorá sa postarala o pohreb, čo býva zhruba o mesiac. Táto osoba uvedie dedičov, majetok a dlhy a notár následne podľa uvedeného začne šetriť napríklad na katastri, v bankách a podobne.
Čo sa deje ďalej v tomto konaní a kedy vyzve dedičov na pojednávanie?
Toto šetrenie môže trvať opäť dva až šesť mesiacov, podľa rýchlosti týchto inštitúcií. Keď má všetky odpovede, pripraví dedičské rozhodnutie a zavolá si dedičov, ak sa dohodnú na prvom pojednávaní, môže vec ukončiť dedičským rozhodnutím (osvedčenie o dedičstve), ak by sa nedohodli, vec sa môže ťahať aj niekoľko rokov. Takže pri hladkom priebehu, rýchlych odpovediach, trvá dedičské konanie obvykle tak šesť mesiacov od úmrtia.
Kde všade si ako notár môžete overiť, aký majetok mal zosnulý a s kým v tomto smere spolupracujete?
Obvykle si notár nechá nahlásiť majetok od príbuzných a následne si získava úradne stanoviská, buď z katastra alebo iných evidencií (napríklad dopravné prostriedky, zbrane a podobne) alebo od podnikateľov (banky, poisťovne atď).
Čo býva pre pozostalých najťažšie pri delení dedičstva a na čo narážajú v praxi? Bývajú často spory o výšku dedičstva, alebo ako čo rozdeliť?
Spory obvykle nie sú, iba niektoré prípady sú sporné. Najväčší problém tvorí dedenie poľnohospodárskej pôdy, keďže sa zakazuje rozdeliť poľnohospodársku pôdu tak, aby vznikla parcela o výmere menšej ako 2 000 metrov štvorcových, respektíve spoluvlastnícky podiel v takejto výmere, pri lese je hraničná výmera 5 000 metrov štvorcových.
Takže ak sa dedičia nedohodnú, tak to spôsobuje problémy a súd musí autoritatívne rozhodovať ohľadne toho, kto dostane tú ktorú poľnohospodársku pôdu. V ostatných prípadoch sporu môže súd tiež požiadať znalcov o posudky resp. autoritatívne potvrdiť dedičstvo podľa zákonných podielov a podobne.
Čo v prípade, ak rodina neskôr objaví, že zosnulý mal životnú poistku, tajný účet v banke alebo si platil druhý dôchodkový pilier? Riešite to vy ako notár, alebo oni musia osloviť aktívne dané inštitúcie?
Obvykle je potrebné v prípade novoobjaveného majetku otvoiť konanie na súde o novoobjavenom majetku. Po otvorení sa opäť vec pridelí notárovi a ten tento novoobjavený majetok prejedná. Pri poistkách a druhom pilieri vo väčšine prípadov stačí, keď sa uvedie oprávnená osoba a následne sa tejto osobe peniaze z takýchto poistiek alebo sporení vyplatia aj bez dedičského konania.
Chystajú sa v ďalších mesiacoch či rokoch nejaké novinky v dedičstvách?
V súčasnosti prebiehajú novelizačné práce na dedičskom procese a aj na hmotnom práve. V cezhraničných dedičstvách začne od augusta 2015 platiť nariadenie EÚ ohľadne dedičského práva, kde asi najväčšou zmenou bude zmena súdu pri prejednávaní dedičstva. Doteraz sa nehnuteľnosti prejednávali v tom štáte, kde sa nachádzali. Po novom sa bude celé dedičstvo prejednávať v štáte, kde mal poručiteľ obvyklý pobyt, ibaže by si zvolil svoj domáci štát.