Chcete, aby vaši príbuzní dedili po vašej smrti zo zákona, alebo zo závetu? Občiansky zákonník vám to umožňuje, prípustná je aj kombinácia oboch možností. Pri posudzovaní dedenia má prednosť dedenie zo závetu. Pokiaľ závet nezahŕňa celé dedičstvo, prípadne chýba úplne, pristupuje sa k dedeniu zo zákona. Čím sa teda v praxi treba riadiť?
V dedičskej praxi spravidla prevládajú prípady, keď sa dedičstvo nadobúda zo zákona. Tento stav možno pripísať podľa advokáta Milana Ficeka z advokátskej kancelárie Ficek & Ficeková najmä tomu, že v minulosti bolo súkromné vlastníctvo potláčané skôr do úzadia, a tomuto zodpovedalo aj vtedajšie znenie Občianskeho zákonníka. „Súkromné vlastníctvo upravovali len niektoré záverečné ustanovenia inak pomerne rozsiahleho kódexu. Keďže predmetom dedenia bol len majetok v osobnom vlastníctve, samotné dedičské právo nemalo až taký význam ako je tomu dnes,“ radí advokát.
Za socializmu totiž bola väčšina majetku v spoločenskom vlastníctve, a ten sa nedelil. No v súčasnej dobe sa začína čoraz viac využívať spísanie závetu. „Je to spôsobené aj tým, že väčšina poručiteľov je vo vyššom veku, keď mnoho rokov života prežili v iných, nedemokratických, spoločenských zriadeniach. Najmä starší ľudia nemajú z uvedeného dôvodu až tak silný vzťah k inštitútu vlastníckeho práva, s ktorým bezprostredne súvisí aj nakladanie s ním pre prípad smrti vo forme závetu.“ Notár Mgr. Peter Danczi
Tieto fakty potvrdzuje aj notár Peter Danczi z Notárskeho úradu v Nových Zámkoch. „Závet sa vyskytuje v menej ako 10 percentách prípadoch dedičských vecí. Dedenie zo zákona je historicky osvedčené a zákonné dedičské skupiny sú nastavené v prevažnej väčšine prípadov spravodlivo a nie je nutné ich upravovať závetom.“
Predídete sporom? Len výnimočne
Podľa nášho právneho poriadku je možné akceptovať iba tri druhy závetov, a to: závet spísaný celý vlastnou rukou poručiteľa, závet spísaný niekým iným, napríklad aj na počítači a podpísaný poručiteľom, pričom pri ňom musia byť prítomní aj dvaja svedkovia. Poslednou možnosťou je notárska zápisnica.
Ak sa predsa len rozhodnete pre závet, možno takto predísť prípadným dedičským sporom?
Podľa advokáta tomu nie je celkom tak. „Podobne, ako vznikajú spory v konaní o dedičstve pri viacerých dedičoch zo zákona, tak spory vznikajú aj pri dedení zo závetu. Ak sa totiž poručiteľ rozhodne naložiť so svojím majetkom v závete, spravidla tak robí preto, že buď chce časť svojho majetku odkázať buď iným osobám, ako tým, ktoré by dedili zo zákona,“ spresňuje Milan Ficek.
Napríklad priateľom, známym, prípadne občianskemu združeniu či nadácii, alebo preto, že chce osobám, ktoré by síce dedili aj zo zákona, určiť väčší či menší diel, ako by im pripadol pri dedení zo zákona. Aj pri závete existujú totiž osoby, ktorým je takéto rozdelenie majetku na prospech, ale tiež tie, ktoré by nadobudli väčší podiel z neho len pri dedení zo zákona. „V praxi sa potom dediči cítia často ukrátení poručiteľom, a tak sa snažia závet napadnúť. Osoby, ktoré boli v závete zahrnuté, prípadne vo väčších podieloch ako by im prislúchal zo zákona, budú naopak spravidla tvrdiť, že závet je platný,“ spresňuje advokát. Z týchto okolností vznikajú následne medzi závetnými či zákonnými dedičmi rôzne spory.
Odkážte váš majetok komu chcete. Je to len na vás
Spísanie závetu pre vás ako pre poručiteľa spravidla má najväčší význam vtedy, keď chcete, aby váš majetok zdedili aj iné osoby, ako tie zo zákona. Rovnako sa závet využíva, ak chcete určiť veľkosť dedičských podielov inak, ako to určuje zákon. Prípadne, pokiaľ chcete určitú konkrétnu vec zo svojho majetku odkázať konkrétnemu dedičovi. „Často využívajú možnosť upraviť dedičov ľudia, ktorí nemajú deti a nie sú tak obmedzení v odkazovaní majetku. Neraz zanechávajú tak majetok osobám, ktoré sa o nich starali, keď na to boli odkázaní. Ďalším častým dôvodom je vydedenie potomka, ktorý sa nezaujíma o poručiteľa alebo žije neusporiadaný život,“ objasňuje Peter Danczi. Závetom tak sčasti naozaj predchádzajú prípadným sporom, aj keď majú zákonní dedičia stále možnosť obrátiť sa na súd a závet napadnúť. JUDr. Milan Ficek Kde sa vlastne zisťuje existencia testamentu?
V notárskom centrálnom registri závetov. Ten obsahuje napríklad evidenciu nevyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti, zoznam vyhlásených závetov, či listín o vydedení. Do registra závetov sa podľa notára Petra Dancziho povinne zapisujú iba závety, ktoré písal notár vo forme notárskej zápisnice. „Ostatné závety sa v ňom evidujú iba v prípade, ak boli zložené do úschovy notára. Register závetov práve zabezpečí, že závet sa objaví na dedičskom konaní a neostane založený v zásuvke.“
Zmeny v závete viackrát za život sú možné
Ak chcete po pár rokoch zmeniť obsah svojho závetu, nie je v tom žiadny problém. Svoju vôľu môžete až do svojej smrti kedykoľvek a bez obmedzenia upraviť. Môžete jednak spísať nový závet a v ňom nanovo určiť dedičov, ako aj dedičské podiely celého majetku. Týmto úkonom priamo zo zákona zanikne skorší závet.
„Rovnako môžete svoj skorší závet odvolať, pričom toto odvolanie musí byť urobené v rovnakej forme, v akej bol spísaný závet. Teda, ak ste spísali závet vo forme notárskej zápisnice, aj jeho odvolanie treba opäť urobiť v takejto forme. Napokon, pri závete spísanom vlastnou rukou alebo v inej písomnej forme je možné jeho zrušenie tiež tak, že poručiteľ jednoducho zničí listinu, na ktorej bol závet spísaný,“ radí advokát.
Nie je vylúčené, aby existovalo popri sebe viac platných závetov a pokiaľ sa navzájom nevylučujú, budú považované za platné, pokiaľ niektorý z nich nezrušíte vyššie uvedeným spôsobom. Napríklad zriadite závet, v ktorom len určíte dedičov a ich podiely k rodinnému domu s pozemkom. Neskôr ale môžete nadobudnúť napríklad ešte ďalšie pozemky, ktoré budete chcieť taktiež odkázať v závete. „Vtedy by sa v prípade vašej smrti postupovalo podľa obidvoch závetov vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam a ostatný váš majetok by sa dedil zo zákona,“ konštatuje Milan Ficek. Občiansky zákonník totiž umožňuje aj kombinované dedenie, keď sa časť majetku dedí zo závetu a zvyšná časť majetku (nezahrnutá do závetu) sa dedí zo zákona.
