Človek na železničnom priecestí
Smrť na koľajniciach prináša každoročne nemálo ľudských tragédií. Vlak sa stal osudným vlani celkovo 100 ľuďom, ktorí boli usmrtení a 28 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Poukazujú na to štatistiky nehodovosti na železnici za rok 2013. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) evidujú celkovo 46 zrážok vlaku s účastníkmi cestnej premávky na priecestiach, teda s vodičom, chodcom alebo s cyklistom.
Železničné priecestia
„Z celkového počtu 10 smrteľne zranených osôb bolo na priecestiach vlani (2013) zaznamenané úmrtie 7 chodcov, 2 vodičov cestných motorových vozidiel a jedného zamestnanca dopravcu ŽSR vo funkcii rušňovodič. Všetky tragické nehody sa stali z viny účastníkov cestnej premávky, ktorí nerešpektovali zákon o premávke na pozemných komunikáciách, pred priecestím nezastali a nepresvedčili sa o bezpečnom prejazde cez priecestie, išli na červenú, alebo dokonca cez zatvorené závory,“ prezrádza Ľubomír Mitas z odboru komunikácie ŽSR.
Z celkového počtu 12 ťažko zranených osôb bolo na priecestiach v roku 2013 zaznamenané ťažké zranenie 6 chodcov, 4 vodičov a jedného spolujazdca v cestnom vozidle a jedného cestujúceho vo vlaku. Pokles nehôd na železničných priecestiach a predovšetkým výrazne nižšie číslo mŕtvych je, podľa Ľubomíra Mitasa, výsledkom technických a preventívno-výchovných akcií ŽSR. „Patrí sem projekt Medzinárodného dňa bezpečnosti na železničných priecestiach, budovanie mimoúrovňových priecestí, označenie priecestí jedinečným identifikačným číslom „JIČ“ a s ním súvisiace zavedenie systému vyrozumievania.“
Najzávažnejšia nehoda? V máji 2013
Medzi najzávažnejšie nehody patrí zrážka vlaku s nákladným autom z 20. mája minulého roka na trati Haniska pri Košiciach – Maťovce. Čo sa vlastne vtedy stalo? Keď sa vlak približoval k zabezpečenému železničnému priecestiu, rušňovodič si všimol zľava prichádzajúce vozidlo, ktoré išlo v ľavom pruhu a obiehalo autá stojace pred spustenými závorami priecestia. Rušňovodič okamžite použil rýchločinné brzdenie vlaku, avšak vzhľadom na jeho rýchlosť a krátku vzdialenosť zrážke nemohol zabrániť. Následkom nárazu bol vodič vymrštený z kabíny vozidla na svah pod auto. Privolaní boli pracovníci rýchlej zdravotníckej pomoci a obhliadajúci lekár, ktorý konštatoval smrť vodiča.
Ďalšie tragické udalosti na koľajniciach
K uvedeným zrážkam je potrebné vo všeobecnosti dodať, že na toto nemajú ŽSR žiaden vplyv. Nie je totiž možné oplotiť 3 600 kilometrov tratí, ktoré spravujú a dennodenne ich v celom rozsahu 24 hodín na každom metri sledovať, či sa tam niekto cudzí nepohybuje, alebo neplánuje spáchať samovraždu. „Ide o neoprávnený pohyb civilnej osoby v priechodovom priereze dráhy, kde je pohyb cudzích osôb (mimo zamestnancov železníc) prísne zakázaný a životu nebezpečný. V ďalších uvedených štatistikách sú zahrnuté samovraždy, zrážky z nepozornosti a neopatrnosti, ale aj pohyb bezdomovcov či ľudí pod vplyvom alkoholu. Mali sme aj prípady malých detí, ktoré sa na koľajach hrali,“ objasňuje Mitas.
Sto ľudí prišlo o život
Celkový počet usmrtených osôb, ktoré ŽSR evidujú za rok 2013 je 100 osôb, z toho 52 samovrážd. Ohľadne samovrážd je dôležité uviesť, že ako samovraždy ŽSR evidujú len tie, pri ktorých je spoľahlivo preukázateľné, že ide o samovraždu. „To znamená, nájde sa očitý svedok, ktorý môže samovraždu dosvedčiť, zväčša výpoveď rušňovodiča, resp. iný náhodný svedok, alebo sa nájde list na rozlúčku pre pozostalých...,“ spresňuje Ľubomír Mitas.
Devastačné poranenia obetí
Samovražda je vždy o individuálnom rozhodnutí konkrétneho človeka. Skôr je to podľa Ľubomíra Mitasa otázka na jeho rodinu, okolie a blízkych, aby si všímali, čo človeka trápi, či sa mu stalo niečo, s čím si nevie rady. „Z nášho pohľadu je každá samovražda obrovskou tragédiou, navyše pri zrážke s vlakom dochádza k rozsiahlym devastačným poraneniam, čo nie je nič príjemné pre pozostalých, ktorí musia prísť telo identifikovať. Nehovoriac o traume, ktorú, a neraz opakovane, zažívajú rušňovodiči a vlakový personál. Znamená to tiež výrazné meškanie vlakov, zdržanie cestujúcich a narušenie cestovného poriadku, vyšetrovanie niekedy, podľa závažnosti, trvá aj hodiny,“ objasňuje Mitas. Nie je to však len problém Slovenska, samovraždy skokom pod vlak sú bežné aj v okolitých krajinách. ŽSR prijali v tomto smere už pred časom opatrenia, aby si pracovníci ŽSR v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu všímali, či už v staniciach ale aj mimo staníc, popri tratiach podozrivé správanie sa osôb, osôb pod vplyvom alkoholu, osôb, ktoré sa len tak bezcieľne pohybujú v okolí koľajiska.
Rušňovodič to nemá ľahké
Život rušňovodičov nebeží vždy v pevných koľajniciach. Narúšajú ho tragické príbehy z nehôd, o ktorých neradi rozprávajú. Hoci len ťažko na ne môžu zabudnúť, musia sa s nimi časom zmieriť.
Pokiaľ dôjde k nehode vlaku s usmrtením osoby, rušňovodič je vždy v službe vystriedaný a nahradený kolegom. „V prípade potreby, na jeho vyžiadanie, je mu poskytnutá odborná psychologická pomoc,“ objasňuje Mgr. Jana Morháčová, riaditeľka Odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Rušňovodič je tiež vždy k dispozícii a nápomocný vyšetrovacím orgánom. „Až po ich pokyne vlak môže pokračovať v jazde. Ak dôjde k takémuto incidentu na niektorej hlavnej trati, kde je vysoká hustota vlakov, je úplne prerušená či zastavená doprava minimálne dve hodiny,“ tvrdí riaditeľka komunikácie.
Tiež dôjde k meškaniam všetkých priamo dotknutých vlakov na danom úseku a často aj k meškaniu mnohých prípojových vlakov. „Stovky až tisícky cestujúci sú nespokojní, narastá negatívny obraz dopravcu – v očiach zákazníka dopravca nie je schopný dopraviť ľudí do cieľa cesty načas a bez meškania,“ objasňuje situáciu Jana Morháčová. Napríklad, ak sa stane incident na trati pri Košiciach, následne to postihne cestujúcich na celej trase vyše 500 km cez Poprad – Žilinu – Trenčín až po Bratislavu (vlak ide po celej trase zmeškaný).
Železničná spoločnosť Slovensko si v súčasnosti nenárokuje v žiadnom prípade stretu vlaku s civilnou osobou (samovraždou) odškodné od rodiny. Uvedené prípady nie sú ani predmetom poistenia.
Porovnanie následkov nehôd na priecestiach podľa rokov
Počet usmrtených ľudí na železniciach za posledné obdobie
Do 05. 2014: smrteľné zranenie 36 osôb (z toho 16 prípadov samovrážd)
Rok 2013: smrteľné zranenie 100 osôb (z toho 52 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 28 osôb, (z toho 3 prípady pokusov o samovraždu)
Rok 2012: smrteľné zranenie 85 osôb (z toho 38 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 29 osôb, (z toho 3 prípady pokusov o samovraždu)
Rok 2011: smrteľné zranenie 77 osôb (z toho 39 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 26 osôb, (z toho 2 prípady pokusov o samovraždu)
Zdroj: Železnice Slovenskej republiky
Železničné priecestia
„Z celkového počtu 10 smrteľne zranených osôb bolo na priecestiach vlani (2013) zaznamenané úmrtie 7 chodcov, 2 vodičov cestných motorových vozidiel a jedného zamestnanca dopravcu ŽSR vo funkcii rušňovodič. Všetky tragické nehody sa stali z viny účastníkov cestnej premávky, ktorí nerešpektovali zákon o premávke na pozemných komunikáciách, pred priecestím nezastali a nepresvedčili sa o bezpečnom prejazde cez priecestie, išli na červenú, alebo dokonca cez zatvorené závory,“ prezrádza Ľubomír Mitas z odboru komunikácie ŽSR.
 |
|
Viac foto v galérii pod článkom,
autor Pavel Ondera |
Najzávažnejšia nehoda? V máji 2013
Medzi najzávažnejšie nehody patrí zrážka vlaku s nákladným autom z 20. mája minulého roka na trati Haniska pri Košiciach – Maťovce. Čo sa vlastne vtedy stalo? Keď sa vlak približoval k zabezpečenému železničnému priecestiu, rušňovodič si všimol zľava prichádzajúce vozidlo, ktoré išlo v ľavom pruhu a obiehalo autá stojace pred spustenými závorami priecestia. Rušňovodič okamžite použil rýchločinné brzdenie vlaku, avšak vzhľadom na jeho rýchlosť a krátku vzdialenosť zrážke nemohol zabrániť. Následkom nárazu bol vodič vymrštený z kabíny vozidla na svah pod auto. Privolaní boli pracovníci rýchlej zdravotníckej pomoci a obhliadajúci lekár, ktorý konštatoval smrť vodiča.
 |
|
Viac foto v galérii pod článkom,
autor Pavel Ondera |
K uvedeným zrážkam je potrebné vo všeobecnosti dodať, že na toto nemajú ŽSR žiaden vplyv. Nie je totiž možné oplotiť 3 600 kilometrov tratí, ktoré spravujú a dennodenne ich v celom rozsahu 24 hodín na každom metri sledovať, či sa tam niekto cudzí nepohybuje, alebo neplánuje spáchať samovraždu. „Ide o neoprávnený pohyb civilnej osoby v priechodovom priereze dráhy, kde je pohyb cudzích osôb (mimo zamestnancov železníc) prísne zakázaný a životu nebezpečný. V ďalších uvedených štatistikách sú zahrnuté samovraždy, zrážky z nepozornosti a neopatrnosti, ale aj pohyb bezdomovcov či ľudí pod vplyvom alkoholu. Mali sme aj prípady malých detí, ktoré sa na koľajach hrali,“ objasňuje Mitas.
Sto ľudí prišlo o život
Celkový počet usmrtených osôb, ktoré ŽSR evidujú za rok 2013 je 100 osôb, z toho 52 samovrážd. Ohľadne samovrážd je dôležité uviesť, že ako samovraždy ŽSR evidujú len tie, pri ktorých je spoľahlivo preukázateľné, že ide o samovraždu. „To znamená, nájde sa očitý svedok, ktorý môže samovraždu dosvedčiť, zväčša výpoveď rušňovodiča, resp. iný náhodný svedok, alebo sa nájde list na rozlúčku pre pozostalých...,“ spresňuje Ľubomír Mitas.
Devastačné poranenia obetí
Samovražda je vždy o individuálnom rozhodnutí konkrétneho človeka. Skôr je to podľa Ľubomíra Mitasa otázka na jeho rodinu, okolie a blízkych, aby si všímali, čo človeka trápi, či sa mu stalo niečo, s čím si nevie rady. „Z nášho pohľadu je každá samovražda obrovskou tragédiou, navyše pri zrážke s vlakom dochádza k rozsiahlym devastačným poraneniam, čo nie je nič príjemné pre pozostalých, ktorí musia prísť telo identifikovať. Nehovoriac o traume, ktorú, a neraz opakovane, zažívajú rušňovodiči a vlakový personál. Znamená to tiež výrazné meškanie vlakov, zdržanie cestujúcich a narušenie cestovného poriadku, vyšetrovanie niekedy, podľa závažnosti, trvá aj hodiny,“ objasňuje Mitas. Nie je to však len problém Slovenska, samovraždy skokom pod vlak sú bežné aj v okolitých krajinách. ŽSR prijali v tomto smere už pred časom opatrenia, aby si pracovníci ŽSR v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu všímali, či už v staniciach ale aj mimo staníc, popri tratiach podozrivé správanie sa osôb, osôb pod vplyvom alkoholu, osôb, ktoré sa len tak bezcieľne pohybujú v okolí koľajiska.
 |
|
Viac foto v galérii pod článkom,
autor Pavel Ondera |
Život rušňovodičov nebeží vždy v pevných koľajniciach. Narúšajú ho tragické príbehy z nehôd, o ktorých neradi rozprávajú. Hoci len ťažko na ne môžu zabudnúť, musia sa s nimi časom zmieriť.
Pokiaľ dôjde k nehode vlaku s usmrtením osoby, rušňovodič je vždy v službe vystriedaný a nahradený kolegom. „V prípade potreby, na jeho vyžiadanie, je mu poskytnutá odborná psychologická pomoc,“ objasňuje Mgr. Jana Morháčová, riaditeľka Odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Rušňovodič je tiež vždy k dispozícii a nápomocný vyšetrovacím orgánom. „Až po ich pokyne vlak môže pokračovať v jazde. Ak dôjde k takémuto incidentu na niektorej hlavnej trati, kde je vysoká hustota vlakov, je úplne prerušená či zastavená doprava minimálne dve hodiny,“ tvrdí riaditeľka komunikácie.
Tiež dôjde k meškaniam všetkých priamo dotknutých vlakov na danom úseku a často aj k meškaniu mnohých prípojových vlakov. „Stovky až tisícky cestujúci sú nespokojní, narastá negatívny obraz dopravcu – v očiach zákazníka dopravca nie je schopný dopraviť ľudí do cieľa cesty načas a bez meškania,“ objasňuje situáciu Jana Morháčová. Napríklad, ak sa stane incident na trati pri Košiciach, následne to postihne cestujúcich na celej trase vyše 500 km cez Poprad – Žilinu – Trenčín až po Bratislavu (vlak ide po celej trase zmeškaný).
Železničná spoločnosť Slovensko si v súčasnosti nenárokuje v žiadnom prípade stretu vlaku s civilnou osobou (samovraždou) odškodné od rodiny. Uvedené prípady nie sú ani predmetom poistenia.
| Následky | Rok 2012 | Rok 2013 | Rozdiel |
| Smrteľné zranenia | 21 | 10 | -11 |
| Ťažké zranenia | 15 | 12 | -3 |
| Škody ŽSR | 17 679 € | 88 937 € | +71 258 € |
| Škody dopravcov | 1 312 031 € | 1 189 272 € | -122 759 € |
| Škody na civ. autách | 152 400 € | 204 660 € | +52 260 € |
Zdroj: Železnice Slovenskej republiky
Počet usmrtených ľudí na železniciach za posledné obdobie
Do 05. 2014: smrteľné zranenie 36 osôb (z toho 16 prípadov samovrážd)
Rok 2013: smrteľné zranenie 100 osôb (z toho 52 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 28 osôb, (z toho 3 prípady pokusov o samovraždu)
Rok 2012: smrteľné zranenie 85 osôb (z toho 38 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 29 osôb, (z toho 3 prípady pokusov o samovraždu)
Rok 2011: smrteľné zranenie 77 osôb (z toho 39 prípadov samovrážd), ťažké zranenie 26 osôb, (z toho 2 prípady pokusov o samovraždu)
Zdroj: Železnice Slovenskej republiky
Pripravila Zuzana Voštenáková, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP september 2014
Späť na tému Súčasnosť
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 32 fotografií
