Cintoríny v Moldave nad Bodvou
O správe cintorínov v Moldave nad Bodvou počas aktuálnej pandemickej situácie sme sa porozprávali s hovorkyňou mesta PhDr. Janou Kovácsovou.
Stručná história Moldavy nad Bodvou
Územie mesta Moldava nad Bodvou, ktoré je situované približne 30 km západne od Košíc, bolo obývané už v časoch, keď na strednom a východnom Slovensku žili príslušníci bukovohorskej kultúry (cca. 5000 – 4700 p. n. l.).
Človeka tu prilákala hlavne blízkosť rieky Bodvy, úrodná pôda, priaznivé podnebie a okolité jaskyne Slovenského krasu slúžiace pradávne príbytky našich vzdialených predkov.
Približne v 10. storočí začali žiť na tomto území Chazari, Kabari a starí Maďari.
Vieme tiež o tom, že v roku 1150 bol známy majetkový stav okolia mesta, čo potvrdzuje písomnosť z roku 1255, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Moldave. V tom čase bola súčasťou turnianskeho hradného panstva, podliehajúceho kráľovi. Okrem toho vtedy nemala ani súčasný názov, pôvodne bola pomenovaná „Zekeres“, neskôr „Scepsy-Scekeres“. Pomenovanie „Moldava“ pochádza z roku 1329 a má nemecký pôvod (nemeckí kolonisti označovali rieku Bodva slovami „Bolda“, „Polda“ a „Molda“), svedčiaci o usadzovaní Nemcov na tomto území.
V 14. storočí riadila Moldavu mestská rada, na ktorej čele stál richtár. Darilo sa tu najmä pestovateľom viniča, ale i remeselníkom. Bol tu tiež rozsiahly pivničný systém. Miestni obyvatelia a obchodníci uskladňovali v podzemných priestoroch najrôznejší tovar, najmä ovocie a víno.
Rozvoj mesta pokračoval aj v nasledujúcom storočí, keď tu zriadili niekoľko cechov (kolesári, čižmári, zámočníci, krajčíri, mäsiari, obchodníci s vínom atď.) a prvú školu.
Útlm však nastal v štyridsiatych rokoch 15. storočia, potom čo mesto obsadil veliteľ Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý prišiel na pomoc Habsburgovcom. Ján z Turca neskôr vo svojej kronike z roku 1488 popísal jeho pôsobenie ako „plienenie a pustošenie“. Tento vývoj mal za následok, že do roku 1532 bolo v Moldave len 60 domácností.
V čase šírenia reformačných myšlienok (hlavne v druhej polovici 16. storočia) prešlo veľa Moldavčanov na kalvínsku vieru.
Po neveľmi úspešnom 16. storočí význam Moldavy opäť vzrástol, keď panovník Ferdinand II. mestu udelil rôzne výsady (v r. 1629). V tomto období tu prebiehala krvavá protireformácia a protestanti boli nútení vzdať sa svojej viery častokrát pod hrozbou smrti.
Začiatkom 18. storočia postihla mesto morová epidémia, ktorá vyhubila viac ako polovicu populácie. Koncom toho istého storočia zasa mesto zachvátil požiar a v nasledujúcom storočí prišla povodeň.
V roku 1868 tu vybudovali železničnú stanicu. O necelých 60 rokov nato (v r. 1927) bolo mesto oficiálne nazvané „Moldava nad Bodvou“.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia pričlenili k Moldave susedné obce Mokrance a Budulov, no Mokrance sa už v roku 1990 opäť odčlenili.
K významným pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Ducha. Vznikol na mieste staršieho murovaného kostola z 13. storočia a bol opakovane prestavovaný. Ďalšou vzácnou pamätihodnosťou je reformovaný (t. j. kalvínsky) kostol z roku 1773, ktorý takisto stojí na mieste staršej stavby. Je tu aj zachovaná kováčska dielňa z roku 1850 (v súčasnosti slúži ako múzeum) a secesná radnica z roku 1905.
Dnes tu žije vyše 10 000 obyvateľov. Z hľadiska národnostného zloženia sú najpočetnejšie zastúpení občania slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti.
Stručná história Moldavy nad Bodvou
Územie mesta Moldava nad Bodvou, ktoré je situované približne 30 km západne od Košíc, bolo obývané už v časoch, keď na strednom a východnom Slovensku žili príslušníci bukovohorskej kultúry (cca. 5000 – 4700 p. n. l.).
Človeka tu prilákala hlavne blízkosť rieky Bodvy, úrodná pôda, priaznivé podnebie a okolité jaskyne Slovenského krasu slúžiace pradávne príbytky našich vzdialených predkov.
Približne v 10. storočí začali žiť na tomto území Chazari, Kabari a starí Maďari.
Vieme tiež o tom, že v roku 1150 bol známy majetkový stav okolia mesta, čo potvrdzuje písomnosť z roku 1255, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Moldave. V tom čase bola súčasťou turnianskeho hradného panstva, podliehajúceho kráľovi. Okrem toho vtedy nemala ani súčasný názov, pôvodne bola pomenovaná „Zekeres“, neskôr „Scepsy-Scekeres“. Pomenovanie „Moldava“ pochádza z roku 1329 a má nemecký pôvod (nemeckí kolonisti označovali rieku Bodva slovami „Bolda“, „Polda“ a „Molda“), svedčiaci o usadzovaní Nemcov na tomto území.
V 14. storočí riadila Moldavu mestská rada, na ktorej čele stál richtár. Darilo sa tu najmä pestovateľom viniča, ale i remeselníkom. Bol tu tiež rozsiahly pivničný systém. Miestni obyvatelia a obchodníci uskladňovali v podzemných priestoroch najrôznejší tovar, najmä ovocie a víno.
Rozvoj mesta pokračoval aj v nasledujúcom storočí, keď tu zriadili niekoľko cechov (kolesári, čižmári, zámočníci, krajčíri, mäsiari, obchodníci s vínom atď.) a prvú školu.
Útlm však nastal v štyridsiatych rokoch 15. storočia, potom čo mesto obsadil veliteľ Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý prišiel na pomoc Habsburgovcom. Ján z Turca neskôr vo svojej kronike z roku 1488 popísal jeho pôsobenie ako „plienenie a pustošenie“. Tento vývoj mal za následok, že do roku 1532 bolo v Moldave len 60 domácností.
V čase šírenia reformačných myšlienok (hlavne v druhej polovici 16. storočia) prešlo veľa Moldavčanov na kalvínsku vieru.
Po neveľmi úspešnom 16. storočí význam Moldavy opäť vzrástol, keď panovník Ferdinand II. mestu udelil rôzne výsady (v r. 1629). V tomto období tu prebiehala krvavá protireformácia a protestanti boli nútení vzdať sa svojej viery častokrát pod hrozbou smrti.
Začiatkom 18. storočia postihla mesto morová epidémia, ktorá vyhubila viac ako polovicu populácie. Koncom toho istého storočia zasa mesto zachvátil požiar a v nasledujúcom storočí prišla povodeň.
V roku 1868 tu vybudovali železničnú stanicu. O necelých 60 rokov nato (v r. 1927) bolo mesto oficiálne nazvané „Moldava nad Bodvou“.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia pričlenili k Moldave susedné obce Mokrance a Budulov, no Mokrance sa už v roku 1990 opäť odčlenili.
K významným pamiatkam mesta patrí rímskokatolícky kostol sv. Ducha. Vznikol na mieste staršieho murovaného kostola z 13. storočia a bol opakovane prestavovaný. Ďalšou vzácnou pamätihodnosťou je reformovaný (t. j. kalvínsky) kostol z roku 1773, ktorý takisto stojí na mieste staršej stavby. Je tu aj zachovaná kováčska dielňa z roku 1850 (v súčasnosti slúži ako múzeum) a secesná radnica z roku 1905.
Dnes tu žije vyše 10 000 obyvateľov. Z hľadiska národnostného zloženia sú najpočetnejšie zastúpení občania slovenskej, maďarskej a rómskej národnosti.
Miestne cintoríny
V Moldave nad Bodvou sú štyri cintoríny, z toho tri sa nachádzajú v okrajovej mestskej časti Budulov (článok o cintorínoch v Budulove zverejníme nabudúce – pozn. red.).
Najväčším pohrebiskom v katastrálnom území Moldavy je mestský, resp. verejný cintorín v blízkosti centra mesta a rímskokatolíckeho kostola. Mestský cintorín bol založený v tridsiatych rokoch 19. storočia. Nachádzajú sa tu vzácne náhrobné kamene (pri Dome smútku), aj rôzne pamätníky.
Spôsob správy cintorínov v týchto ťažkých časoch poznačených pandémiou vírusu COVID-19 nám priblížila hovorkyňa mesta PhDr. Jana Kovácsová (JK).
1. Ako prebieha správa cintorínov v Moldave nad Bodvou v tomto čase, keď boli prijaté viaceré obmedzenia kvôli pandémii koronavírusu?
JK: „Správa cintorínov pracuje v štandardnom režime a v rovnakom čase ako pred vypuknutím pandémie. O čistotu a poriadok na cintorínoch sa stará príslušné oddelenie Mestského úradu - Správa zelene - rovnako ako pred pandémiou. Dezinfekcia prebieha v Dome smútku, hroby na cintoríne sa nedezinfikujú.“
2. Aké opatrenia a obmedzenia v súčasnosti platia na cintorínoch, ktoré spravujete?
JK: „Opatrenia a obmedzenia na cintorínoch nastavujeme podľa platných opatrení a vyhlášok. Pri prevažnej väčšine obradov platí, že pozostalí, ktorí sa zúčastnia pohrebu musia mať respirátor, používať dezinfekciu a dodržiavať rozostupy. Obmedzenia sa týkajú aj počtu účastníkov obradu v Dome smútku – ten upravujeme podľa aktuálnych vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR.“
3. Dostali ste v súvislosti s prijatými obmedzeniami a opatreniami vo vzťahu k navštevovaniu cintorínov nejaké sťažnosti, ohlasy, nápady na zlepšenie a podobne?
JK: „V súvislosti s platnými obmedzeniami a opatreniami sme neprijali žiadne sťažnosti ani nápady či ohlasy.“
4. Zaznamenali ste nárast pohrebov od vypuknutia pandémie v marci 2020?
JK: „Áno, ide zhruba o dvadsaťpercentný nárast pohrebov.“
5. Je mesto Moldava nad Bodvou iba správcom cintorínov, alebo zabezpečuje aj pohrebné služby (výkop jám, realizáciu pohrebného obradu, úpravu mŕtvych, exhumácie atď.) ?
JK: „Mesto je len správcom cintorína a nezabezpečuje pohrebné služby. Tieto služby zabezpečuje externá firma. Čo sa týka cenníka nájmu za hrobové miesta na našom cintoríne, ceny sú nasledovné: jeden hrob na dobu 10 rokov – 40 € (v Budulove 20 €), za detský hrob sa platí na dobu 10 rokov - 25 €, za urnový hrob v zemi na 10 rokov – 25 €, za schránku na uloženie urny na 10 rokov – 50 €, za odber vody na 10 rokov - 10 €. Tento cenník sa však týka len občanov, ktorí mali trvalé bydlisko v Moldave nad Bodvou, resp. Budulove. Pre ostatných sú ceny desaťnásobné.“
6. Boli na verejnom, resp. mestskom cintoríne v Moldave nad Bodvou pochované významné osobnosti?
JK: „Na cintoríne sú pochovaní mešťania, starostovia, učitelia, vojaci, riaditelia, kňazi, politici, umelci, podnikatelia, majstri- remeselníci, ale i čestní občania mesta. Okrem klasických hrobov tu sú aj rodinné kaplnky a krypty, ako aj pamätníky a pamätné stĺpy pripomínajúce tragické udalosti späté s dejinami Moldavy nad Bodvou. Máme aj evidenciu cca. 100 hrobov spracovanú miestnym historikom, ktoré by bolo potrebné zachovať. Významní rodáci ako napríklad Márton Szepsi Csombor (1595 - 1622) - autor prvého po maďarsky písaného cestopisu z roku 1620, alebo Máté Szepsi Laczkó (1576 - 1633) – objaviteľ prípravy tokajského vína, či evanjelický kňaz Samuel Stanček (1770 – ?), ktorý pôsobil ako vychovávateľ detí kráľovského radcu Tomáša Tihanyiho a zaslúžil sa o položenie základov veže evanjelického kostola v Lučenci, tu však pochovaní nie sú.“
Za rozhovor ďakujeme hovorkyni mesta Moldava nad Bodvou, PhDr. Jane Kovácsovej.
V Moldave nad Bodvou sú štyri cintoríny, z toho tri sa nachádzajú v okrajovej mestskej časti Budulov (článok o cintorínoch v Budulove zverejníme nabudúce – pozn. red.).
Najväčším pohrebiskom v katastrálnom území Moldavy je mestský, resp. verejný cintorín v blízkosti centra mesta a rímskokatolíckeho kostola. Mestský cintorín bol založený v tridsiatych rokoch 19. storočia. Nachádzajú sa tu vzácne náhrobné kamene (pri Dome smútku), aj rôzne pamätníky.
Spôsob správy cintorínov v týchto ťažkých časoch poznačených pandémiou vírusu COVID-19 nám priblížila hovorkyňa mesta PhDr. Jana Kovácsová (JK).
1. Ako prebieha správa cintorínov v Moldave nad Bodvou v tomto čase, keď boli prijaté viaceré obmedzenia kvôli pandémii koronavírusu?
JK: „Správa cintorínov pracuje v štandardnom režime a v rovnakom čase ako pred vypuknutím pandémie. O čistotu a poriadok na cintorínoch sa stará príslušné oddelenie Mestského úradu - Správa zelene - rovnako ako pred pandémiou. Dezinfekcia prebieha v Dome smútku, hroby na cintoríne sa nedezinfikujú.“
2. Aké opatrenia a obmedzenia v súčasnosti platia na cintorínoch, ktoré spravujete?
JK: „Opatrenia a obmedzenia na cintorínoch nastavujeme podľa platných opatrení a vyhlášok. Pri prevažnej väčšine obradov platí, že pozostalí, ktorí sa zúčastnia pohrebu musia mať respirátor, používať dezinfekciu a dodržiavať rozostupy. Obmedzenia sa týkajú aj počtu účastníkov obradu v Dome smútku – ten upravujeme podľa aktuálnych vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR.“
3. Dostali ste v súvislosti s prijatými obmedzeniami a opatreniami vo vzťahu k navštevovaniu cintorínov nejaké sťažnosti, ohlasy, nápady na zlepšenie a podobne?
JK: „V súvislosti s platnými obmedzeniami a opatreniami sme neprijali žiadne sťažnosti ani nápady či ohlasy.“
4. Zaznamenali ste nárast pohrebov od vypuknutia pandémie v marci 2020?
JK: „Áno, ide zhruba o dvadsaťpercentný nárast pohrebov.“
5. Je mesto Moldava nad Bodvou iba správcom cintorínov, alebo zabezpečuje aj pohrebné služby (výkop jám, realizáciu pohrebného obradu, úpravu mŕtvych, exhumácie atď.) ?
JK: „Mesto je len správcom cintorína a nezabezpečuje pohrebné služby. Tieto služby zabezpečuje externá firma. Čo sa týka cenníka nájmu za hrobové miesta na našom cintoríne, ceny sú nasledovné: jeden hrob na dobu 10 rokov – 40 € (v Budulove 20 €), za detský hrob sa platí na dobu 10 rokov - 25 €, za urnový hrob v zemi na 10 rokov – 25 €, za schránku na uloženie urny na 10 rokov – 50 €, za odber vody na 10 rokov - 10 €. Tento cenník sa však týka len občanov, ktorí mali trvalé bydlisko v Moldave nad Bodvou, resp. Budulove. Pre ostatných sú ceny desaťnásobné.“
6. Boli na verejnom, resp. mestskom cintoríne v Moldave nad Bodvou pochované významné osobnosti?
JK: „Na cintoríne sú pochovaní mešťania, starostovia, učitelia, vojaci, riaditelia, kňazi, politici, umelci, podnikatelia, majstri- remeselníci, ale i čestní občania mesta. Okrem klasických hrobov tu sú aj rodinné kaplnky a krypty, ako aj pamätníky a pamätné stĺpy pripomínajúce tragické udalosti späté s dejinami Moldavy nad Bodvou. Máme aj evidenciu cca. 100 hrobov spracovanú miestnym historikom, ktoré by bolo potrebné zachovať. Významní rodáci ako napríklad Márton Szepsi Csombor (1595 - 1622) - autor prvého po maďarsky písaného cestopisu z roku 1620, alebo Máté Szepsi Laczkó (1576 - 1633) – objaviteľ prípravy tokajského vína, či evanjelický kňaz Samuel Stanček (1770 – ?), ktorý pôsobil ako vychovávateľ detí kráľovského radcu Tomáša Tihanyiho a zaslúžil sa o položenie základov veže evanjelického kostola v Lučenci, tu však pochovaní nie sú.“
Za rozhovor ďakujeme hovorkyni mesta Moldava nad Bodvou, PhDr. Jane Kovácsovej.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 01. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 21 fotografií
