Cintoríny si zaslúžia pozornosť
Jednou z tém, ktoré rieši Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je problematika mestských cintorínov. O politike cintorínov sme sa rozprávali s poslankyňou mestského zastupiteľstva a poslankyňou miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice Izabellou Jégh zo strany Most-Híd, ktorá sa touto problematikou dlhodobo zaoberá.
Téma pohrebníctva nie je blízka každému. Ako ste sa dostali k tejto problematike v komunálnej politike?
Ako poslankyňa Mestskej časti Podunajské Biskupice aj s ďalšou kolegyňou, už v deväťdesiatych rokoch som sa zaoberala so stavom našich cintorínov. Boli v hroznom stave. Keď som sa pred štyrmi rokmi stala poslankyňou mestského zastupiteľstva za mestskú časť Podunajské Biskupice, opakovane som interpelovala potrebu zrekonštruovať chodníky na cintorínoch na našom území. Keďže sa do tejto doby z poslancov uvedenou problematikou zvlášť nezaoberal, rozhodla som sa zaujímať o osud aj ostatných cintorínov v Bratislave.
Na jeseň 2013 ste viedli dočasnú komisiu zloženú z mestských poslancov, ktorí navštevovali bratislavské cintoríny. Aké boli dôvody zriadenia tejto komisie?
Keďže na začiatku volebného obdobia prebehlo výberové konanie na post riaditeľov mestských organizácií, ktoré bolo neskôr zastavené, povedala som si, že budem sledovať prácu riaditeľa Pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum. Vtedy som na mestskom zastupiteľstve navrhla, aby sa s problematikou cintorínov (rozpočet, VZN, počet zamestnancov, členenie, podnikanie atď.) sa zaoberala dočasná komisia vytvorená z radov poslancov. Keďže zastupiteľstvo s takouto aktivitou súhlasilo, s niektorými poslancami sme si za účasti riaditeľa mestskej organizácie osobne pozreli stav všetkých cintorínov. Počas návštevy Marianumu sme dostali podrobné vysvetlenia o ich hospodárení, o výške príspevku zo strany magistrátu, o počte hrobových miest na jednotlivých cintorínov a zvlášť sme sa venovali VZN, ktorý sme potom spoločne prepracovali a dali schváliť zastupiteľstvom. Podotýkam, že prínosom tohto VZN bolo, že na dvoch cintorínoch, medzi tým aj u nás na Komárovskom cintoríne, sa znížil poplatok za prenájom domu smútku, čo prakticky bol iba prístrešok bez bokov a ostatnej výbavy, a ročný nájom za hrobové miesto sa zvýšil iba mierne. Zaviazali sme riaditeľa Marianumu, aby urýchlene spravili niekoľko náprav. Medzi nimi bola napríklad revitalizácia parku na cintoríne pri Kozej bráne, oprava plotu na Račianskom cintoríne, pravidelné kosenie. Musím povedať, že táto aktivita zrejme pomohla, pretože odvtedy sa činnosť mestskej organizácie zlepšila a práce na viacerých cintorínoch sa pohli ďalej. V súčasnosti mám skôr obavy zo sťahovania Marianumu do nových priestorov, ktoré sú z môjho pohľadu nevyhovujúce.
V čom sú nevyhovujúce nové priestory na Šafárikovom námestí podľa vás?
Zo začiatku som bola za sťahovanie mestskej organizácie do budovy na Šafárikovo námestie v centre mesta. Realita je však iná, z čoho som veľmi smutná, pretože počas prenájmu celej budovy sa vôbec neriešil technický stav budovy, čo bolo povinnosťou majiteľa budovy, čiže magistrátu. Nájomcami preinvestovaná čiastka do interiéru, zrejme bola odpočítaná z nájomného, čo tak isto neriešil technický stav budovy. Mám na mysli strechu, povalu, vnútorný dvor, kanalizáciu, pivničné priestory a podobné. A preto technický stav budovy je v nevyhovujúcom stave, spomeniem prepadnutú strechu, vlhnúce steny, dezolátny vnútorný dvor, atď. Nevyhnutné úpravy si vyžiadajú nemalé finančné náklady na rekonštrukciu. Najhoršie je, že budova nemá ani parkovacie miesta, ktoré by mohli používať zamestnanci, a vonkoncom nie sú parkovacie možnosti pre klientov. Aj keď bolo povedané, že parkovanie je vyriešené. A čo mi veľmi vadí, bolo povedané, že na sťahovanie organizácia má najmenej jeden rok, ak nie dva roky. A teraz organizáciu nútia sa vysťahovať do septembra. Čo je si myslím, nemysliteľné a na úkor kvality služieb, ktoré organizácia poskytuje občanom v najťažšej chvíli ich života.
Nevyhovujúce priestory sú riešiteľným problémom. Avšak Bratislava už niekoľko rokov nevie vyriešiť nedostatok hrobových miest, o novom pohrebisku sa hovorí už niekoľko desaťročí. Ako vnímate túto otázku?
O novom cintoríne sa ešte aj bude hovoriť niekoľko rokov. Magistrát na základe územného plánu síce vytipoval tri lokality pre vybudovanie nového pohrebiska: medzi Račou a Svätým Jurom, za Podunajskými Biskupicami smerom na Most pri Bratislave a taktiež rozšírenie Vrakunského cintorína smerom k Vrakunskému lesoparku. Za Podunajskými Biskupicami však nie je možné vybudovať nové pohrebisko kvôli vodnému zdroju, proti rozšíreniu Vrakunského cintorína sa postavili obyvatelia Vrakune a majitelia priľahlých záhradiek, ktorí majú strach o oddychovú zeleň. A pri tretej lokalite je zase problém s pozemkami, ktoré vlastní niekoľko menších vlastníkov, takže vykupovanie je na dlhé lakte. Nechcem byť pesimista, ale vybudovanie nového pohrebiska v súčasnosti nevidím veľmi ružovo. Skôr vidím priestor pre voľné kapacity v rušení nezaplatených hrobových miest.
Pri rušení nezaplatených hrobových miest však vzniká ďalší problém, pretože opustené pomníky zo zákona patria štátu a ten zatiaľ nevie, čo s nimi.
Zo zákona patria pomníky štátu a mal by sa o nich postarať. Ak nie, tak poveriť mesto (magistrát), respektíve organizáciu Marianum, aby tieto náhrobné kamene mohol odvážať na miesto kde by sa rozdrvili a zároveň by sa mohli použiť, ako podkladový materiál pri stavbách ciest atď.
Množstvo neplatiacich hrobov je práve na historických cintorínoch, ktoré sú práveže pre mestskú organizáciu najnákladnejšie na prevádzku. V zahraničí tento problém riešia tak, že umožňujú takzvané adopcie hrobov, kde za hrobky a hroby platí nový nájomca, ktorý ich síce nesmie zrušiť, ale môže si do hrobky doložiť urnu. Aký je názor poslancov na túto možnosť?
V prvom prípade si myslím, že historický hrob by v žiadnom prípade nemal byť zrušený. Zatiaľ sme o tejto možnosti v zastupiteľstve nediskutovali, no myslím si, že samotní občania na adopcie hrobov zatiaľ nedospeli. Osobne si neviem predstaviť spomienkovú slávnosť pri hrobe, kde okrem významnej osobnosti je už aj iná urna. Myslím si, že o historické cintoríny, ktoré znamenajú vysoké náklady pre mestskú organizáciu, by sa malo starať, alebo aspoň prispievať finančnou čiastkou Ministerstvo kultúry SR. Dokonca komisia navrhla, a zastupiteľstvo zaviazlo primátora Milana Ftáčnika, aby komunikoval s rezortom kultúry ohľadom takejto možnosti, ale ministerstvo o dotáciu historických cintorínov nemá záujem. Na správu historických hrobov na ostatných cintorínoch by zase mali prispievať samotné mestské časti, čo nebude jednoduché. Riešením by tiež bolo zriadenie mestského lapidária, kde by sa zbierali kamenné starožitnosti. Ak ma na jesenných voľbách zvolia opäť za mestskú poslankyňu na nasledujúce volebné obdobie, určite sa budem aj touto problematikou zaoberať.
Nedostatok hrobových miest by sa dal riešiť aj tak, že by mesto zvýhodňovalo záujemcov pre uloženie urny. V súčasnosti to tak však nie je, keďže poplatok za prenájom urnového miesta s rozsahom cca 1 m2 stojí rovnako, ako prenájom klasického hrobového miesta s rozsahom 3 m2.
Máte pravdu, že urnové miesto by malo byť logicky lacnejšie ako klasické, zvlášť, keď potrebujeme šetriť miestom. Ale keď sa urna opustí a dotyční nebudú platiť nájomné, tak likvidácia urnového miesta je tak isto nákladná, ako hrobového miesta – poznamenal pán riaditeľ. Na druhej strane si treba uvedomiť, že nie každý sa chce spopolniť. Napríklad v Podunajských Biskupiciach sa ľudia s kremáciou nestotožnili a aj preto na cintoríne nemáme urnovú stenu.
Jeden z ďalších problémov na bratislavských cintorínoch je otázka bezpečnosti. Podporujete budovanie bezpečnostných kamier na pohrebiskách, či nie?
Som zhrozená z toho, kam sa až znížila naša spoločnosť, že zosnulí nemajú pokoj ani na pietnom mieste. Nie sú to len drobné krádeže, ale aj nelegálne vynášanie komunálneho odpadu do cintorínskeho kontajneru. Neraz som pri nelegálnom vynášaní odpadu prichytila záhradkárov. Okrem upozornenia sama nezmôžem nič. Im to vôbec nevadí, a ešte aj oplzlo mi vynadajú.Snažíme sa, aby aspoň okolo sviatkov boli posilnené hliadky mestskej polície na cintorínoch, ale na každom pohrebisku nemôže 24 hodín slúžiť policajt. V súčasnosti nie je kamerový systém zabudovaný ani na jednom cintoríne napriek tomu, že by určite pomohol. Opätovne je to však otázka peňazí, nakoľko v súčasnosti nedokážeme osadiť kamery ani na hlavných verejných priestranstvách v mestských častiach. Mesto by malo jednoznačne zvýšiť finančný príspevok na správu cintorínov a potom by boli zdroje aj na kamery.
Pozrime sa na cintoríny v mestskej časti Podunajské Biskupice, v ktorej ste poslankyňou. Biskupické cintoríny majú dlhú históriu, pochováva sa na nich aj v súčasnosti?
V Podunajských Biskupiciach máme štyristoročný centrálny cintorín na Šamorínskej ulici a Komárovský cintorín na hornom konci Podunajských Biskupíc, ktorý má vyše 300 rokov. Obidva cintoríny spravuje mestská organizácia, aktuálne sa tu pochováva, pretože sa v minulosti zrušilo veľa hrobov z dôvodu, že ich nikto neplatil a vypršali termíny na upomienky. V minulosti sme tu mali aj starý cintorín na konci Šamorínskej ulici, ale ten zrušili kvôli stavbe štátnej cesty A63. Z tohto starého pohrebiska sa previezli historické pozostatky na centrálny cintorín.
V minulosti sa vedenie mestskej časti Podunajské Biskupice snažilo o získanie miestnych cintorínov do jej správy. Prečo ste upustili od tohto zámeru?
V deväťdesiatich rokoch sme bojovali za spravovanie našich cintorínov. Pred ôsmymi rokmi sme sa však rozhodli upustiť od tohto zámeru, lebo pohrebiská by si vyžiadali vysoké náklady na rekonštrukcie. Okrem toho by finančná čiastka potrebná na prevádzku cintorínov minula väčšinu čiastku rozpočtu mestskej časti, čo si nemôžeme dovoliť.
Téma pohrebníctva nie je blízka každému. Ako ste sa dostali k tejto problematike v komunálnej politike?
Ako poslankyňa Mestskej časti Podunajské Biskupice aj s ďalšou kolegyňou, už v deväťdesiatych rokoch som sa zaoberala so stavom našich cintorínov. Boli v hroznom stave. Keď som sa pred štyrmi rokmi stala poslankyňou mestského zastupiteľstva za mestskú časť Podunajské Biskupice, opakovane som interpelovala potrebu zrekonštruovať chodníky na cintorínoch na našom území. Keďže sa do tejto doby z poslancov uvedenou problematikou zvlášť nezaoberal, rozhodla som sa zaujímať o osud aj ostatných cintorínov v Bratislave.
Na jeseň 2013 ste viedli dočasnú komisiu zloženú z mestských poslancov, ktorí navštevovali bratislavské cintoríny. Aké boli dôvody zriadenia tejto komisie?
Keďže na začiatku volebného obdobia prebehlo výberové konanie na post riaditeľov mestských organizácií, ktoré bolo neskôr zastavené, povedala som si, že budem sledovať prácu riaditeľa Pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum. Vtedy som na mestskom zastupiteľstve navrhla, aby sa s problematikou cintorínov (rozpočet, VZN, počet zamestnancov, členenie, podnikanie atď.) sa zaoberala dočasná komisia vytvorená z radov poslancov. Keďže zastupiteľstvo s takouto aktivitou súhlasilo, s niektorými poslancami sme si za účasti riaditeľa mestskej organizácie osobne pozreli stav všetkých cintorínov. Počas návštevy Marianumu sme dostali podrobné vysvetlenia o ich hospodárení, o výške príspevku zo strany magistrátu, o počte hrobových miest na jednotlivých cintorínov a zvlášť sme sa venovali VZN, ktorý sme potom spoločne prepracovali a dali schváliť zastupiteľstvom. Podotýkam, že prínosom tohto VZN bolo, že na dvoch cintorínoch, medzi tým aj u nás na Komárovskom cintoríne, sa znížil poplatok za prenájom domu smútku, čo prakticky bol iba prístrešok bez bokov a ostatnej výbavy, a ročný nájom za hrobové miesto sa zvýšil iba mierne. Zaviazali sme riaditeľa Marianumu, aby urýchlene spravili niekoľko náprav. Medzi nimi bola napríklad revitalizácia parku na cintoríne pri Kozej bráne, oprava plotu na Račianskom cintoríne, pravidelné kosenie. Musím povedať, že táto aktivita zrejme pomohla, pretože odvtedy sa činnosť mestskej organizácie zlepšila a práce na viacerých cintorínoch sa pohli ďalej. V súčasnosti mám skôr obavy zo sťahovania Marianumu do nových priestorov, ktoré sú z môjho pohľadu nevyhovujúce.
V čom sú nevyhovujúce nové priestory na Šafárikovom námestí podľa vás?
Zo začiatku som bola za sťahovanie mestskej organizácie do budovy na Šafárikovo námestie v centre mesta. Realita je však iná, z čoho som veľmi smutná, pretože počas prenájmu celej budovy sa vôbec neriešil technický stav budovy, čo bolo povinnosťou majiteľa budovy, čiže magistrátu. Nájomcami preinvestovaná čiastka do interiéru, zrejme bola odpočítaná z nájomného, čo tak isto neriešil technický stav budovy. Mám na mysli strechu, povalu, vnútorný dvor, kanalizáciu, pivničné priestory a podobné. A preto technický stav budovy je v nevyhovujúcom stave, spomeniem prepadnutú strechu, vlhnúce steny, dezolátny vnútorný dvor, atď. Nevyhnutné úpravy si vyžiadajú nemalé finančné náklady na rekonštrukciu. Najhoršie je, že budova nemá ani parkovacie miesta, ktoré by mohli používať zamestnanci, a vonkoncom nie sú parkovacie možnosti pre klientov. Aj keď bolo povedané, že parkovanie je vyriešené. A čo mi veľmi vadí, bolo povedané, že na sťahovanie organizácia má najmenej jeden rok, ak nie dva roky. A teraz organizáciu nútia sa vysťahovať do septembra. Čo je si myslím, nemysliteľné a na úkor kvality služieb, ktoré organizácia poskytuje občanom v najťažšej chvíli ich života.
Nevyhovujúce priestory sú riešiteľným problémom. Avšak Bratislava už niekoľko rokov nevie vyriešiť nedostatok hrobových miest, o novom pohrebisku sa hovorí už niekoľko desaťročí. Ako vnímate túto otázku?
O novom cintoríne sa ešte aj bude hovoriť niekoľko rokov. Magistrát na základe územného plánu síce vytipoval tri lokality pre vybudovanie nového pohrebiska: medzi Račou a Svätým Jurom, za Podunajskými Biskupicami smerom na Most pri Bratislave a taktiež rozšírenie Vrakunského cintorína smerom k Vrakunskému lesoparku. Za Podunajskými Biskupicami však nie je možné vybudovať nové pohrebisko kvôli vodnému zdroju, proti rozšíreniu Vrakunského cintorína sa postavili obyvatelia Vrakune a majitelia priľahlých záhradiek, ktorí majú strach o oddychovú zeleň. A pri tretej lokalite je zase problém s pozemkami, ktoré vlastní niekoľko menších vlastníkov, takže vykupovanie je na dlhé lakte. Nechcem byť pesimista, ale vybudovanie nového pohrebiska v súčasnosti nevidím veľmi ružovo. Skôr vidím priestor pre voľné kapacity v rušení nezaplatených hrobových miest.
 |
|
Cintorín pri Kozej bráne využívajú návštevníci na relax
|
Zo zákona patria pomníky štátu a mal by sa o nich postarať. Ak nie, tak poveriť mesto (magistrát), respektíve organizáciu Marianum, aby tieto náhrobné kamene mohol odvážať na miesto kde by sa rozdrvili a zároveň by sa mohli použiť, ako podkladový materiál pri stavbách ciest atď.
Množstvo neplatiacich hrobov je práve na historických cintorínoch, ktoré sú práveže pre mestskú organizáciu najnákladnejšie na prevádzku. V zahraničí tento problém riešia tak, že umožňujú takzvané adopcie hrobov, kde za hrobky a hroby platí nový nájomca, ktorý ich síce nesmie zrušiť, ale môže si do hrobky doložiť urnu. Aký je názor poslancov na túto možnosť?
V prvom prípade si myslím, že historický hrob by v žiadnom prípade nemal byť zrušený. Zatiaľ sme o tejto možnosti v zastupiteľstve nediskutovali, no myslím si, že samotní občania na adopcie hrobov zatiaľ nedospeli. Osobne si neviem predstaviť spomienkovú slávnosť pri hrobe, kde okrem významnej osobnosti je už aj iná urna. Myslím si, že o historické cintoríny, ktoré znamenajú vysoké náklady pre mestskú organizáciu, by sa malo starať, alebo aspoň prispievať finančnou čiastkou Ministerstvo kultúry SR. Dokonca komisia navrhla, a zastupiteľstvo zaviazlo primátora Milana Ftáčnika, aby komunikoval s rezortom kultúry ohľadom takejto možnosti, ale ministerstvo o dotáciu historických cintorínov nemá záujem. Na správu historických hrobov na ostatných cintorínoch by zase mali prispievať samotné mestské časti, čo nebude jednoduché. Riešením by tiež bolo zriadenie mestského lapidária, kde by sa zbierali kamenné starožitnosti. Ak ma na jesenných voľbách zvolia opäť za mestskú poslankyňu na nasledujúce volebné obdobie, určite sa budem aj touto problematikou zaoberať.
 |
|
Aj cintoríny potrebujú rekonštrukcie
|
Máte pravdu, že urnové miesto by malo byť logicky lacnejšie ako klasické, zvlášť, keď potrebujeme šetriť miestom. Ale keď sa urna opustí a dotyční nebudú platiť nájomné, tak likvidácia urnového miesta je tak isto nákladná, ako hrobového miesta – poznamenal pán riaditeľ. Na druhej strane si treba uvedomiť, že nie každý sa chce spopolniť. Napríklad v Podunajských Biskupiciach sa ľudia s kremáciou nestotožnili a aj preto na cintoríne nemáme urnovú stenu.
Jeden z ďalších problémov na bratislavských cintorínoch je otázka bezpečnosti. Podporujete budovanie bezpečnostných kamier na pohrebiskách, či nie?
Som zhrozená z toho, kam sa až znížila naša spoločnosť, že zosnulí nemajú pokoj ani na pietnom mieste. Nie sú to len drobné krádeže, ale aj nelegálne vynášanie komunálneho odpadu do cintorínskeho kontajneru. Neraz som pri nelegálnom vynášaní odpadu prichytila záhradkárov. Okrem upozornenia sama nezmôžem nič. Im to vôbec nevadí, a ešte aj oplzlo mi vynadajú.Snažíme sa, aby aspoň okolo sviatkov boli posilnené hliadky mestskej polície na cintorínoch, ale na každom pohrebisku nemôže 24 hodín slúžiť policajt. V súčasnosti nie je kamerový systém zabudovaný ani na jednom cintoríne napriek tomu, že by určite pomohol. Opätovne je to však otázka peňazí, nakoľko v súčasnosti nedokážeme osadiť kamery ani na hlavných verejných priestranstvách v mestských častiach. Mesto by malo jednoznačne zvýšiť finančný príspevok na správu cintorínov a potom by boli zdroje aj na kamery.
Pozrime sa na cintoríny v mestskej časti Podunajské Biskupice, v ktorej ste poslankyňou. Biskupické cintoríny majú dlhú históriu, pochováva sa na nich aj v súčasnosti?
 |
|
Pri prácach na cintoríne využívajú
aj ťažkú techniku |
V minulosti sa vedenie mestskej časti Podunajské Biskupice snažilo o získanie miestnych cintorínov do jej správy. Prečo ste upustili od tohto zámeru?
V deväťdesiatich rokoch sme bojovali za spravovanie našich cintorínov. Pred ôsmymi rokmi sme sa však rozhodli upustiť od tohto zámeru, lebo pohrebiská by si vyžiadali vysoké náklady na rekonštrukcie. Okrem toho by finančná čiastka potrebná na prevádzku cintorínov minula väčšinu čiastku rozpočtu mestskej časti, čo si nemôžeme dovoliť.
Späť na tému Súčasnosť
