Cintoríny a legendy
Letom svetom sme sa zastavili aj na severozápade Európy. V malebnej, tradíciami preplnenej írskej krajine. Presnejšie, našu pozornosť sme venovali malému turistickému mestu Killarney (Cill Airne) na juhovýchodnom cípe Írska. V Írsku je mimoriadne obľúbenou atrakciou už viac ako 200 rokov. S pomedzi ostatných miest vyhráva pre najkrajšie jazerné a horské scenérie v krajine. Aj z toho dôvodu si získalo prezývku „horský raj západu“. Samozrejme, že sme nezaháľali a každý deň v tejto fascinujúcej krajine sme využili naplno, ale keďže nás zaujímajú iné ako zemepisné či kultúrne informácie, začneme teda tým podstatným.
Z najvyššieho kopca nad mestom sa ponúkne nielen prekrásny výhľad na jazero LougLeane, obkolesené zelenou nádherou národného parku Killarney, ale je tam ukryté aj miesto posledného odpočinku domorodých Írov. Nachádza sa tam centrálny cintorín St. John´s. Rozprestiera sa na miestach bývalého kamenného Aghadoe chrámu. Dejiny ruín chrámu siahajú až do 7. storočia, kedy to bol len drevený kláštor. Legendy tvrdia, že bol prepojený s ďalším kláštorom hrádzou cez jazero. Chrám bol v spisoch poslednýkrát spomenutý v polovici 18. storočia a dodnes si zasluhuje priazeň turistov z celého sveta. Tejto zrúcanine nevenujeme pozornosť len tak. V jej troskách sa nachádzajú hroby niektorých panovníkov. Veľmi známym je Amhlaoibh Mór Ó Donoghue.
V okolí zrúcanín chrámu sa nachádza stará časť cintorína so zachovalými hrobmi. V takomto stave sú len vďaka obyvateľom Killarney, ktorí sa o ne s úctou starajú. Veľkým hrubým múrom je oddelená ďalšia časť tohto pietneho miesta, kde sa nachádza nedávno aktívny cintorín mesta. Pre naplnené počty sa z trávnika stala najnovšia časť cintorína. Na tomto mieste mohli pozostalí príbuzní meditovať a s pohľadom na jazero spomínať na zosnulých. Výrazne je vidieť rozdielnosť daných cintorínov podľa veku, teda nielen zub času, ktorý si vyberá svoju daň, ale aj to, ako napredujú moderné prvky v pohrebníctve. Na najstaršom cintoríne dominujú starodávne typické keltské kríže, pričom na najnovšom sú už len menné dosky. Stredový cintorín je zmesou starších hrobov, podobných ako na Slovensku. Väčšina hrobov nemá krytý vrch kamennou doskou, nahrádzajú ju kamienky, kvetiny alebo kamenné sochy, či obrazy zosnulých. Významným rozdielom medzi cintorínmi sú aj hroby pravých Írov a takzvaných írskych Rómov. U nich je zvykom mať dych vyrážajúce hroby – výzdobou, farebnosťou kvetinových nápisov, ornamentmi, pamätnými predmetmi... Niekto by to nazval gýčom, ale v podstate je to spoločné dielo všetkých pozostalých pre zosnulého na jeho večnú pamiatku.
Aj umiestnenia cintorínov sa skrývajú pod nádychom legiend. V Killarney a aj vo väčšine miest, ktoré sme navštívili, sa cintoríny nachádzajú v odľahlých častiach mesta. Je to možno aj z dôvodu legendy o víle Banshee, ktorej nariekanie pred domom znamenalo, že jeden z jeho obyvateľov zakrátko zomrie. Asi aj z tohto dôvodu umiestnili cintoríny mimo kostolov a obývaných častí, aby víla nemala možnosť ohlasovať smrť. Tak napríklad v Killarney zosnulí strážia pozostalých z vrchu nad mestom Killarney.
Pri rozhovore s arcibiskupom Brownom, pôsobiacim v Killarney, sme sa pri téme odlišností dostali k vete: „V čom by sme mali byť iní? Veríme v toho istého Boha ako vy, máme tú istú vieru ako aj praktiky pri obradoch.“ Ale samozrejme sa tu nájdu určité odlišnosti. Napríklad už len v tom, ako to popísal jeden známy írsky komik Dave Allen: „Je v tom určitá zábava. Na pohrebe sa pri pozostalých často zakoktáte, a potom sú z toho možno aj vtipné situácie a príbehy. Rovnako sa po pohrebe koná posedenie, kde je rozlúčka so zosnulým. Rozdiel je v tom, že sa čapuje zadarmo írske pivo Guinesse, stoly sú plné jedla, v pozadí hrá živá írska kapela írske piesne, celé sa to deje v írskej krčme. V tom je tá nenapodobiteľná atmosféra, či prostredie. A v tom všetkom je to čaro pohrebu a hlavne ukrytá zábava!“ Čo poviete?
Národný park Killarney neskrýva iba spomínaný Agadoe, ale aj iné zachovalejšie stavby čias minulých – hrad, Muckross Park Hotel či františkánsky kláštor. Na presun k týmto pamiatkam môžete využiť auto, chôdzu, bicykel alebo koč so zapriahnutými koňmi. Idúc zelenou cestičkou môžete skúsiť nájsť trojlístok, alebo Leprechauna. Trojlístok patrí medzi najlepších reprezentantov írskej fantázie. Kelti aj druidovia verili v magické číslo 3, ktoré je asociované aj s trojbožstvom keltskej mytológie známej ako ThreeMorgans. Leprechaun pochádza z írskeho leathbhrogan, čo sa prekladá ako obuvník. Je to malý trpaslík, drobný mužíček, často v opitom stave. Povráva sa, že bol veľmi bohatý a ak ho náhodou nejaký človek chytil, sľuboval mu veľké bohatstvo za oslobodenie.
Jeden starobylý cintorín sa nachádza aj v areáli spomínaného kláštora z 15. storočia, ktorý je obkľúčený výbehom býkov. Kláštor je zachovalý a kompletný. Neskôr naň bola dostavaná kostolná veža, ako jediná františkánska veža v Írsku. Zaujímavosťou je, že v centre kláštora stojí mohutný tis, ktorý je typickým symbolom írskych cintorínov. Mnísi boli z tohto kláštora vyhnaní Cromwellinmi v roku 1652. Na cintoríne sú pochovaní mnísi, ale aj mešťania, ktorí v minulosti pracovali na neďalekom zámku Muckross. Neobyčajné sú aj pamätné tabule, ktoré sú vytesané do stien kláštora na miestach, kde zomrel mních. Podobné sa v Írsku objavujú popri cestách po dopravných nehodách alebo na miestach iných katastrof na pamiatku zosnulých.
Na Slovensku je stále v obľube oslava Sviatku všetkých svätých tradičným spôsobom – sviečkou a tichom či svätou omšou. Dnes má na to veľký vplyv aj prostredie. V mestách začína prevládať nový trend halloweenskych kostýmov, ozdôb či dekorácií. Keď už sme spomenuli pár známych tradícií a legiend Írska, bolo by neodpustiteľné vynechať Halloween. Postupne sa stáva celosvetovým sviatkom a jeho počiatky siahajú práve do Írska. Zásluhou pápeža Gregora III. sa tento sviatok presunul na dnes už známy dátum – prvý november. Postupom času sa k sviatku pridali aj ľudovo nazývané „Dušičky“. Slávia sa deň po Sviatku všetkých svätých. Ich korene siahajú do 10. storočia, kedy spojili modlitbu s návštevou cintorínov. Prejdime ale k Halloweenu. Slávi sa v noci 31. 10. pred Sviatkom všetkých svätých a v minulosti mal u starých Keltov názov Samhain. Predstavoval koniec starého a začiatok nového pohanského roka. Práve v tento deň končila nadvláda boha Slnka a začínala nadvláda boha smrti a zimy. A keďže to bol príchod boha smrti, vtedy bola možnosť, kedy sa aj živé duše mohli pozrieť do podsvetia. Veľmi známou dekoráciou je v súčasnosti halloweenska tekvica. Tá sa tiež spája s Írskom, kde mal opilec menom Jack veľmi zlé správanie. A keďže bol opovrhnutý nebom aj peklom, tak jeho duša blúdi po svete s lampášom z tekvice. Preto sa na Halloween vyrezávajú tekvice do okien, aby ich Jack ochraňoval. Neskôr sa toho sviatku ujali Američania, ktorí z neho spravili veľkú zábavu pre deti. V ten deň sa obliekajú do masiek a chodia po domoch, kde si pýtajú sladkú odmenu.
Odporúčame navštíviť túto legendárnu írsku krajinu preplnenú kultúrou a zeleňou, v ktorej sa dokonca nenachádzajú hady, ktoré podľa legendy, Svätý Patrik všetky vyhnal. Mesto Killarney je neobyčajným mestom a miestom, kde si príde na svoje určite každý. V roku 2011 získalo označenie najčistejšieho mesta v Írsku. V blízkosti mesta sa nachádza aj malebný 18-metrový vodopád Torc, odkiaľ sa dá cestičkou dostať k výhľadu na všetky tri jazerá a turistickým chodníčkom načerpať mnoho energie. Všetko to je stále aj tak len stotina toho, čo írska krajina ponúka. Po jeho prvej návšteve sa tam určite budete chcieť vrátiť ešte raz.
Z najvyššieho kopca nad mestom sa ponúkne nielen prekrásny výhľad na jazero LougLeane, obkolesené zelenou nádherou národného parku Killarney, ale je tam ukryté aj miesto posledného odpočinku domorodých Írov. Nachádza sa tam centrálny cintorín St. John´s. Rozprestiera sa na miestach bývalého kamenného Aghadoe chrámu. Dejiny ruín chrámu siahajú až do 7. storočia, kedy to bol len drevený kláštor. Legendy tvrdia, že bol prepojený s ďalším kláštorom hrádzou cez jazero. Chrám bol v spisoch poslednýkrát spomenutý v polovici 18. storočia a dodnes si zasluhuje priazeň turistov z celého sveta. Tejto zrúcanine nevenujeme pozornosť len tak. V jej troskách sa nachádzajú hroby niektorých panovníkov. Veľmi známym je Amhlaoibh Mór Ó Donoghue.
 |
|
Loug Lane viac foto v galérii pod článkom
|
Aj umiestnenia cintorínov sa skrývajú pod nádychom legiend. V Killarney a aj vo väčšine miest, ktoré sme navštívili, sa cintoríny nachádzajú v odľahlých častiach mesta. Je to možno aj z dôvodu legendy o víle Banshee, ktorej nariekanie pred domom znamenalo, že jeden z jeho obyvateľov zakrátko zomrie. Asi aj z tohto dôvodu umiestnili cintoríny mimo kostolov a obývaných častí, aby víla nemala možnosť ohlasovať smrť. Tak napríklad v Killarney zosnulí strážia pozostalých z vrchu nad mestom Killarney.
Pri rozhovore s arcibiskupom Brownom, pôsobiacim v Killarney, sme sa pri téme odlišností dostali k vete: „V čom by sme mali byť iní? Veríme v toho istého Boha ako vy, máme tú istú vieru ako aj praktiky pri obradoch.“ Ale samozrejme sa tu nájdu určité odlišnosti. Napríklad už len v tom, ako to popísal jeden známy írsky komik Dave Allen: „Je v tom určitá zábava. Na pohrebe sa pri pozostalých často zakoktáte, a potom sú z toho možno aj vtipné situácie a príbehy. Rovnako sa po pohrebe koná posedenie, kde je rozlúčka so zosnulým. Rozdiel je v tom, že sa čapuje zadarmo írske pivo Guinesse, stoly sú plné jedla, v pozadí hrá živá írska kapela írske piesne, celé sa to deje v írskej krčme. V tom je tá nenapodobiteľná atmosféra, či prostredie. A v tom všetkom je to čaro pohrebu a hlavne ukrytá zábava!“ Čo poviete?
 |
|
Chrám Aghadoe
viac foto v galérii pod článkom |
Jeden starobylý cintorín sa nachádza aj v areáli spomínaného kláštora z 15. storočia, ktorý je obkľúčený výbehom býkov. Kláštor je zachovalý a kompletný. Neskôr naň bola dostavaná kostolná veža, ako jediná františkánska veža v Írsku. Zaujímavosťou je, že v centre kláštora stojí mohutný tis, ktorý je typickým symbolom írskych cintorínov. Mnísi boli z tohto kláštora vyhnaní Cromwellinmi v roku 1652. Na cintoríne sú pochovaní mnísi, ale aj mešťania, ktorí v minulosti pracovali na neďalekom zámku Muckross. Neobyčajné sú aj pamätné tabule, ktoré sú vytesané do stien kláštora na miestach, kde zomrel mních. Podobné sa v Írsku objavujú popri cestách po dopravných nehodách alebo na miestach iných katastrof na pamiatku zosnulých.
Na Slovensku je stále v obľube oslava Sviatku všetkých svätých tradičným spôsobom – sviečkou a tichom či svätou omšou. Dnes má na to veľký vplyv aj prostredie. V mestách začína prevládať nový trend halloweenskych kostýmov, ozdôb či dekorácií. Keď už sme spomenuli pár známych tradícií a legiend Írska, bolo by neodpustiteľné vynechať Halloween. Postupne sa stáva celosvetovým sviatkom a jeho počiatky siahajú práve do Írska. Zásluhou pápeža Gregora III. sa tento sviatok presunul na dnes už známy dátum – prvý november. Postupom času sa k sviatku pridali aj ľudovo nazývané „Dušičky“. Slávia sa deň po Sviatku všetkých svätých. Ich korene siahajú do 10. storočia, kedy spojili modlitbu s návštevou cintorínov. Prejdime ale k Halloweenu. Slávi sa v noci 31. 10. pred Sviatkom všetkých svätých a v minulosti mal u starých Keltov názov Samhain. Predstavoval koniec starého a začiatok nového pohanského roka. Práve v tento deň končila nadvláda boha Slnka a začínala nadvláda boha smrti a zimy. A keďže to bol príchod boha smrti, vtedy bola možnosť, kedy sa aj živé duše mohli pozrieť do podsvetia. Veľmi známou dekoráciou je v súčasnosti halloweenska tekvica. Tá sa tiež spája s Írskom, kde mal opilec menom Jack veľmi zlé správanie. A keďže bol opovrhnutý nebom aj peklom, tak jeho duša blúdi po svete s lampášom z tekvice. Preto sa na Halloween vyrezávajú tekvice do okien, aby ich Jack ochraňoval. Neskôr sa toho sviatku ujali Američania, ktorí z neho spravili veľkú zábavu pre deti. V ten deň sa obliekajú do masiek a chodia po domoch, kde si pýtajú sladkú odmenu.
Odporúčame navštíviť túto legendárnu írsku krajinu preplnenú kultúrou a zeleňou, v ktorej sa dokonca nenachádzajú hady, ktoré podľa legendy, Svätý Patrik všetky vyhnal. Mesto Killarney je neobyčajným mestom a miestom, kde si príde na svoje určite každý. V roku 2011 získalo označenie najčistejšieho mesta v Írsku. V blízkosti mesta sa nachádza aj malebný 18-metrový vodopád Torc, odkiaľ sa dá cestičkou dostať k výhľadu na všetky tri jazerá a turistickým chodníčkom načerpať mnoho energie. Všetko to je stále aj tak len stotina toho, čo írska krajina ponúka. Po jeho prvej návšteve sa tam určite budete chcieť vrátiť ešte raz.
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 6 fotografií
