Cintorín v Záborskom
Pohrebisko v obci Záborské na severovýchode Slovenska má len jeden vážnejší nedostatok. Viac sa dozviete v článku.
Majiteľom tunajšieho cintorína je rímskokatolícka cirkev, obec je jeho správcom, pričom si pohrebisko od cirkvi prenajíma a pohrebné služby v Záborskom zabezpečujú externé firmy z Prešova.
Zvýšenú mortalitu v obci nezaznamenali a v súvislosti s protipandemickými opatreniami obecný úrad nedostal žiadne sťažnosti či ohlasy od občanov.
Na obecnom cintoríne neboli pochované žiadne (celoslovensky) významné osoby, nie sú tu ani pamiatkovo chránené hroby.
Väčšina pohrebov prebieha formou uloženia telesných pozostatkov do zeme a na cintoríne nesmú byť pochovaní občania, ktorí nemajú trvalý pobyt v Záborskom.
Počas konania pohrebných obradov sú v ochrannom pásme pohrebiska zakázané všetky činnosti, ktoré rušia alebo inak negatívne ovplyvňujú dôstojný priebeh pohrebu hlukom, vibráciami, svetelnými a inými efektami, neprimeraným hlučným správaním, spevom, reprodukciou hudby či hlukom motorov áut. Zakázané je aj kosenie, pílenie, rôzne stavebné činnosti a ďalšie práce spôsobujúce hluk. Ochranné pásmo je široké 2 m od hranice pozemku cintorína.
Priamo v areáli cintorína platí okrem iného zákaz vodiť a venčiť psov, resp. aj iné zvieratá. Podľa článku 13 Všeobecného záväzného nariadenia č. 2/2016 o správe a prevádzkovaní obecného pohrebiska (ďalej len: VZN) taktiež návštevník nesmie vykonávať činnosti, ktorými by rušil „pokoj zomrelých“.
Obec, ktorá ako správca, resp. prevádzkovateľ pohrebiska vykonáva prevádzku cintorína prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, zabezpečuje výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, pochovávanie, vykonanie exhumácie, správu a údržbu pohrebiska vrátane Domu smútku – alebo ako budovu nazývajú Záborčania: „Domu nádeje“. Medzi kompetencie obce patrí aj správa a údržba komunikácií a zelene na cintoríne a rovnako i vedenie evidencie súvisiacej s jeho prevádzkovaním.
Objektívne možno zhodnotiť, že areál cintorína je upravený a čistý. Navyše je tu i zdroj vody a pozitívum predstavujú aj lavičky pri ústrednom kríži z roku 1929, na ktorých si môže unavený a častokrát užialený návštevník pohrebiska odpočinúť, hoci je škoda, že nie sú umiestnené v tieni. Počas horúcich letných dní by bola možnosť posedieť si v neosvetlenom priestore veľkým plusom, no v podstate ide len o menší nedostatok. Oveľa horšie pôsobí hromada starých náhrobkov obkľúčená tyčami a reťazou.
Majiteľom tunajšieho cintorína je rímskokatolícka cirkev, obec je jeho správcom, pričom si pohrebisko od cirkvi prenajíma a pohrebné služby v Záborskom zabezpečujú externé firmy z Prešova.
Zvýšenú mortalitu v obci nezaznamenali a v súvislosti s protipandemickými opatreniami obecný úrad nedostal žiadne sťažnosti či ohlasy od občanov.
Na obecnom cintoríne neboli pochované žiadne (celoslovensky) významné osoby, nie sú tu ani pamiatkovo chránené hroby.
Väčšina pohrebov prebieha formou uloženia telesných pozostatkov do zeme a na cintoríne nesmú byť pochovaní občania, ktorí nemajú trvalý pobyt v Záborskom.
Počas konania pohrebných obradov sú v ochrannom pásme pohrebiska zakázané všetky činnosti, ktoré rušia alebo inak negatívne ovplyvňujú dôstojný priebeh pohrebu hlukom, vibráciami, svetelnými a inými efektami, neprimeraným hlučným správaním, spevom, reprodukciou hudby či hlukom motorov áut. Zakázané je aj kosenie, pílenie, rôzne stavebné činnosti a ďalšie práce spôsobujúce hluk. Ochranné pásmo je široké 2 m od hranice pozemku cintorína.
Priamo v areáli cintorína platí okrem iného zákaz vodiť a venčiť psov, resp. aj iné zvieratá. Podľa článku 13 Všeobecného záväzného nariadenia č. 2/2016 o správe a prevádzkovaní obecného pohrebiska (ďalej len: VZN) taktiež návštevník nesmie vykonávať činnosti, ktorými by rušil „pokoj zomrelých“.
Obec, ktorá ako správca, resp. prevádzkovateľ pohrebiska vykonáva prevádzku cintorína prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, zabezpečuje výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, pochovávanie, vykonanie exhumácie, správu a údržbu pohrebiska vrátane Domu smútku – alebo ako budovu nazývajú Záborčania: „Domu nádeje“. Medzi kompetencie obce patrí aj správa a údržba komunikácií a zelene na cintoríne a rovnako i vedenie evidencie súvisiacej s jeho prevádzkovaním.
Objektívne možno zhodnotiť, že areál cintorína je upravený a čistý. Navyše je tu i zdroj vody a pozitívum predstavujú aj lavičky pri ústrednom kríži z roku 1929, na ktorých si môže unavený a častokrát užialený návštevník pohrebiska odpočinúť, hoci je škoda, že nie sú umiestnené v tieni. Počas horúcich letných dní by bola možnosť posedieť si v neosvetlenom priestore veľkým plusom, no v podstate ide len o menší nedostatok. Oveľa horšie pôsobí hromada starých náhrobkov obkľúčená tyčami a reťazou.
Starostka obce, pani Kristína Maliňáková, však chce tento problém vyriešiť a pre tieto náhrobky plánuje vhodnejšie umiestnenie, možno aj v rámci historického lapidária. Ale keďže má obec len zhruba 1100 obyvateľov, dotácie na jej fungovanie nie sú vysoké a kvôli obmedzeným finančným možnostiam zrejme riešenie tejto záležitosti určitý čas potrvá... O dôstojnejšie uloženie náhrobných kameňov zo zaniknutých hrobových miest by sa preto mohol postarať skôr majiteľ pohrebiska, teda rímskokatolícka cirkev.
Obvyklou súčasťou prevádzkových poriadkov pohrebísk, resp. VZN o správe a prevádzkovaní pohrebiska, sú pravidlá ohľadom výstavby hrobov.
V prípade obecného cintorína v Záborskom majú byť základy hrobov vykopané do nezamŕzajúcej hĺbky a musia byť dimenzované so zreteľom na únosnosť pôdy. Dno hrobu má byť najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody, pochovávacia plocha musí mať pri hrobe najmenej 80 x 200 cm, pri hrobke (2 a viac rakiev na jednom hrobovom mieste) najmenej 90 x 200 cm, pri detskom hrobe (t. j. pri hrobe pre dieťa staršie ako 3 roky) aspoň 60 x 160 cm, pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky minimálne 50 x 100 cm a urnový hrob má mať rozmery 60 x 75 cm.
Uličky medzi hrobmi (hrobkami) musia byť široké najmenej 30 cm, steny medzi jednotlivými hrobmi majú mať prinajmenšom 60 cm a rakva musí byť pokrytá aspoň 140 cm hrubou vrstvou hliny (prípadne i hrubšou vrstvou – v závislosti od úrovne zeminy v okolí hrobu), pričom predné a zadné hrany rámov musia byť v jednej priamke s prednými i zadnými hranami susedných rámov. Pri stavbe náhrobku je potrebné dbať aj na to, aby do seba jednotlivé kusy zapadali, v prípade svahovitého terénu platí, že stavba a jej príslušenstvo majú byť rovnomerne odstupňované.
Podľa článku 6 VZN musia byť ľudské pozostatky uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby (t. j. aspoň 10 rokov), ale ak je možné umiestniť ďalšiu rakvu (resp. ďalšie pozostatky) nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1,2 metra, môže v jednom hrobe odpočívať aj dvojica zosnulých.
Do hrobky je možné uložiť viacero rakiev s ľudskými pozostatkami iba ak zo žiadnej z nich neuniká zápach a rakvy tiež musia byť dostatočne pevné, aby chránili ľudské ostatky pred hlodavcami. Prenájom hrobového miesta na jeden hrob pre dospelého zosnulého stojí 10 eur, v prípade jedného detského hrobu treba uhradiť 5 eur a za dvojhrob sa platí 17 eur, pričom uvedené sumy sa uhrádzajú na obdobie 10 rokov.
Poplatok za užívanie Domu nádeje je 3, 50 eur na deň pre domácich občanov, no priestory tejto budovy si môže prenajať aj cudzinec (teda ten, kto v obci nemá trvalý pobyt) za 10 eur na deň. Vo VZN sa taktiež hovorí o možnosti dohody so správou cintorína ohľadom udržiavania hrobového miesta. Za túto službu si však záujemca musí priplatiť.
Areál pohrebiska slúži svojmu účelu približne dvesto rokov, dovtedy sa pochovávalo na staršom cintoríne. Pre verejnosť je pohrebisko prístupné časovo neobmedzene, o prípadnom uzatvorení cintorína rozhoduje správca.
Z hľadiska histórie je Záborské obcou, ktorá existuje už viac ako 700 rokov. Jej pôvodný názov „Hasag“, uvedený v najstaršej písomnej zmienke o obci z roku 1303, odkazuje na maďarské slovo „harsagh“, t. j. lipová vetva. Začiatkom 14. storočia tu žilo 48 rodín v 12. sedliackych usadlostiach, čiže ak jednu rodinu tvorilo aspoň päť ľudí, mala 240 obyvateľov, ktorí obhospodarovali okolo 30 hektárov pôdy. V roku 1787 sa počet obyvateľov zvýšil na 414, neskôr mierne klesal (r. 1869 - 405 obyvateľov, r. 1880 - 307 obyvateľov, r. 1900 – 227 obyvateľov, r. 1950 – 267 obyvateľov). Prudký nárast populácie tu nastal od roku 1970, keď tu žilo 329 duší. Za toto obdobie sa stav obyvateľstva viac ako strojnásobil až na súčasných cca. 1100 obyvateľov.
Vďaka záznamom o počte obyvateľov a úradným dokumentom môžeme sledovať aj vývin názvu obce – napríklad v 80. rokoch 18. storočia niesla meno „Harság“ (ale aj „Harschagy“), v 20. rokoch minulého storočia sa označovala ako „Haršak“, no z tohto obdobia pochádza aj zápis v tvare „Haršag“, ktorý nájdeme na ústrednom kríži cintorína.
Názov „Záborské“ pochádza až z roku 1948. K najvýznamnejším miestnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol, dve kaplnky (z toho jedna je situovaná pri cintoríne) a pôvodne renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ktorý bol v roku 1741 barokovo upravený. Miestni obyvatelia zbožňujú futbal a medzi ich obľúbené koníčky tiež patrí čítanie kníh z tunajšej dobre zásobenej knižnice.
Obvyklou súčasťou prevádzkových poriadkov pohrebísk, resp. VZN o správe a prevádzkovaní pohrebiska, sú pravidlá ohľadom výstavby hrobov.
V prípade obecného cintorína v Záborskom majú byť základy hrobov vykopané do nezamŕzajúcej hĺbky a musia byť dimenzované so zreteľom na únosnosť pôdy. Dno hrobu má byť najmenej 50 cm nad hladinou spodnej vody, pochovávacia plocha musí mať pri hrobe najmenej 80 x 200 cm, pri hrobke (2 a viac rakiev na jednom hrobovom mieste) najmenej 90 x 200 cm, pri detskom hrobe (t. j. pri hrobe pre dieťa staršie ako 3 roky) aspoň 60 x 160 cm, pri hrobe pre dieťa mladšie ako 3 roky minimálne 50 x 100 cm a urnový hrob má mať rozmery 60 x 75 cm.
Uličky medzi hrobmi (hrobkami) musia byť široké najmenej 30 cm, steny medzi jednotlivými hrobmi majú mať prinajmenšom 60 cm a rakva musí byť pokrytá aspoň 140 cm hrubou vrstvou hliny (prípadne i hrubšou vrstvou – v závislosti od úrovne zeminy v okolí hrobu), pričom predné a zadné hrany rámov musia byť v jednej priamke s prednými i zadnými hranami susedných rámov. Pri stavbe náhrobku je potrebné dbať aj na to, aby do seba jednotlivé kusy zapadali, v prípade svahovitého terénu platí, že stavba a jej príslušenstvo majú byť rovnomerne odstupňované.
Podľa článku 6 VZN musia byť ľudské pozostatky uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby (t. j. aspoň 10 rokov), ale ak je možné umiestniť ďalšiu rakvu (resp. ďalšie pozostatky) nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1,2 metra, môže v jednom hrobe odpočívať aj dvojica zosnulých.
Do hrobky je možné uložiť viacero rakiev s ľudskými pozostatkami iba ak zo žiadnej z nich neuniká zápach a rakvy tiež musia byť dostatočne pevné, aby chránili ľudské ostatky pred hlodavcami. Prenájom hrobového miesta na jeden hrob pre dospelého zosnulého stojí 10 eur, v prípade jedného detského hrobu treba uhradiť 5 eur a za dvojhrob sa platí 17 eur, pričom uvedené sumy sa uhrádzajú na obdobie 10 rokov.
Poplatok za užívanie Domu nádeje je 3, 50 eur na deň pre domácich občanov, no priestory tejto budovy si môže prenajať aj cudzinec (teda ten, kto v obci nemá trvalý pobyt) za 10 eur na deň. Vo VZN sa taktiež hovorí o možnosti dohody so správou cintorína ohľadom udržiavania hrobového miesta. Za túto službu si však záujemca musí priplatiť.
Areál pohrebiska slúži svojmu účelu približne dvesto rokov, dovtedy sa pochovávalo na staršom cintoríne. Pre verejnosť je pohrebisko prístupné časovo neobmedzene, o prípadnom uzatvorení cintorína rozhoduje správca.
Z hľadiska histórie je Záborské obcou, ktorá existuje už viac ako 700 rokov. Jej pôvodný názov „Hasag“, uvedený v najstaršej písomnej zmienke o obci z roku 1303, odkazuje na maďarské slovo „harsagh“, t. j. lipová vetva. Začiatkom 14. storočia tu žilo 48 rodín v 12. sedliackych usadlostiach, čiže ak jednu rodinu tvorilo aspoň päť ľudí, mala 240 obyvateľov, ktorí obhospodarovali okolo 30 hektárov pôdy. V roku 1787 sa počet obyvateľov zvýšil na 414, neskôr mierne klesal (r. 1869 - 405 obyvateľov, r. 1880 - 307 obyvateľov, r. 1900 – 227 obyvateľov, r. 1950 – 267 obyvateľov). Prudký nárast populácie tu nastal od roku 1970, keď tu žilo 329 duší. Za toto obdobie sa stav obyvateľstva viac ako strojnásobil až na súčasných cca. 1100 obyvateľov.
Vďaka záznamom o počte obyvateľov a úradným dokumentom môžeme sledovať aj vývin názvu obce – napríklad v 80. rokoch 18. storočia niesla meno „Harság“ (ale aj „Harschagy“), v 20. rokoch minulého storočia sa označovala ako „Haršak“, no z tohto obdobia pochádza aj zápis v tvare „Haršag“, ktorý nájdeme na ústrednom kríži cintorína.
Názov „Záborské“ pochádza až z roku 1948. K najvýznamnejším miestnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol, dve kaplnky (z toho jedna je situovaná pri cintoríne) a pôvodne renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, ktorý bol v roku 1741 barokovo upravený. Miestni obyvatelia zbožňujú futbal a medzi ich obľúbené koníčky tiež patrí čítanie kníh z tunajšej dobre zásobenej knižnice.
Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
Publikované na portáli SP net 05. 2022
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
