Tlecia doba je stanovená na 30 rokov

06.05.2022

Cintorín v Šarišských Bohdanovciach

Ďalšou obcou, ktorú sme navštívili v rámci mapovania stavu slovenských pohrebísk, boli Šarišské Bohdanovce v Prešovskom kraji.

Okrem cintorína sa tu nachádza i Dom smútku a miestni si zachovali aj veľa povier a tradícií súvisiacich so smrťou a pochovávaním.


Na miestny cintorín sa dá dostať po strmých schodoch pri Dome smútku, ale aj po hladkej asfaltovej ceste pre pohrebné vozidlá. Pohrebisko je pomerne rozľahlé, zaberá značnú časť kopca.

Väčšina náhrobkov je v tvare kríža, pri pohľade z diaľky sa zdá akoby stúpali až k oblohe. Z priľahlých obydlí sem dolieha brechot psov, zvuk pracovných nástrojov a z času na čas i rachot motorov áut.

V súčasnosti tu neplatia žiadne obmedzenia, vymedzené nie sú ani otváracie hodiny. Pre návštevníkov cintorína je k dispozícii voda zo studne a Dom smútku je napojený na obecný vodovod.

Od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 v Šarišských Bohdanovciach nezaznamenali nárast úmrtí a rovnako ako vo väčšine iných dedín, i tu dlhodobo preferujú pochovávanie do zeme. Podľa Všeobecného záväzného nariadenia č. 4 /2016 je prevádzkovateľom pohrebiska firma POSOL, sídliaca v neďalekej obci Ploské a zároveň aj Obec Šarišské Bohdanovce, ktorá vykonáva prevádzku pohrebiska prostredníctvom pohrebnej služby a poverených zamestnancov obce. Prevádzkovateľ pohrebiska zodpovedá za výkopové práce súvisiace s pochovávaním alebo exhumáciou, spravuje a udržiava pohrebisko a Dom smútku, vedie evidenciu súvisiacu s prevádzkovaním pohrebiska, prevádzkuje a zapožičiava obradnú sieň Domu smútku k obradu pochovania zosnulého a zabezpečuje informačné služby.

Medzi povinnosti prevádzkovateľa patrí aj starostlivosť o oplotenie pohrebiska, cintorínsky plot však miestami nahrádza stromový porast. Pri výmere hrobového miesta na tunajšom cintoríne je potrebné dbať na to, aby dno hrobu bolo umiestnené najmenej pol metra nad hladinou spodnej vody.

Rozmery pochovávacej plochy sú určené podľa toho, o aký typ hrobu ide. Klasický jednohrob má zaberať najmenej 80 cm x 200 cm, hrobka (2 a viac rakiev na jednom hrobovom mieste) najmenej 90 cm x 200 cm, detský hrob najmenej 60 cm x 160 cm, rozmery hrobu pre dieťa mladšie ako 3 roky majú byť aspoň 50 cm x 100 cm a rozmery urnového hrobu v urnovom háji sú 60 x 75 cm.

Rakvu je potrebné zasypať aspoň 140 cm vrstvou zeminy a okrem iného treba pri realizácii hrobových miest myslieť na to, aby boli uličky medzi hrobmi (resp. hrobkami) najmenej 30 cm široké.

Tlecia doba je stanovená na 30 rokov a pred jej uplynutím je možné uložiť ďalšie ľudské pozostatky do toho istého hrobu iba ak je možné umiestniť ich nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov, pričom vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou má byť hrubá minimálne 1,2 metra.

S písomným súhlasom správcu je dovolené inštalovať na pohrebisku lavičky, ktoré môžu používať všetci návštevníci. Tunajší cintorín má presne vymedzenú šírku ochranného pásma v rozsahu 5 metrov od hranice jeho pozemku. V tomto priestore platia rôzne obmedzenia, no zákazy sa nevzťahujú na vykonávanie sezónnych prác pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo havárií a netýkajú sa ani neodkladných činností smerujúcich k odstráneniu hroziacej škody na majetku či zdraví.

Poplatky za hrobové miesta sú rozdelené na základe toho, či zosnulý občan mal, alebo nemal trvalý pobyt v obci. Za užívanie priestoru obradnej miestnosti Domu smútku sa platí 7 eur na deň bez ohľadu na trvalý pobyt zosnulého, prenájom chladiaceho zariadenia stojí miestnych občanov 4 € na deň, občania bez trvalého pobytu v Šarišských Bohdanovciach zaplatia za rovnakú službu 7 €. Cintorínsky poplatok za prenájom hrobového miesta na obecnom cintoríne sa uhrádza za obdobie 10. rokov. Občania trvale bývajúci v obci platia za jednohrob 10 €, za dvojhrob 20 €, za detský hrob 1 € a za urnové miesto 5 €. Cenník, ktorý je súčasťou Všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2021 zverejneného na oficiálnej webovej stránke Šarišských Bohdanoviec, uvádza aj cintorínske poplatky pre občanov bez trvalého pobytu v obci (jednohrob – 30 € , dvojhrob - 60 € , detský hrob - 5 € , urnové miesto - 20 €), hoci pracovníci obecného úradu sa ešte nestretli s prípadom, že by tu chcel byť pochovaný niekto cudzí.

Dobrou správou pre sviatočných návštevníkov, ktorí sem prichádzajú vzdať úctu svojim zosnulým iba občas, teda spravidla raz do roku počas Dušičiek, je, že zvädnuté alebo ináč znehodnotené kytice, vence a iné netrvanlivé ozdoby môže správca pohrebiska aj sám odstrániť. Užívateľ miesta sa taktiež môže s prevádzkovateľom cintorína dohodnúť na udržiavaní hrobového miesta za úplatu.
 
 
krize
„More krížov“ na cintoríne v Šarišských Bohdanovciach. (foto: Pavol Ičo)
História obce a zvyky miestnych obyvateľov
Prvá písomná správa, ktorá sa nepochybne viaže k Šarišským Bohdanovciam, pochádza z roku 1299 a týka sa pustošenia dediny a spôsobenej škody v hodnote 70 hrivien striebra (cca. 17,5 kg striebra). No objav násypov, navŕšených nad hrobmi zomrelých (tzv. mohýl) pri Šarišských Bohdanovciach dokazuje, že okolie obce bolo obývané prinajmenšom od konca doby kamennej.

V jednej z mohýl, v hĺbke dvoch metrov pod jej spodnou časťou, našli zvyšky lebky, ľavej ramennej kosti a kosti dolných končatín. Pozostatky ďalšieho zosnulého boli odkryté v strednej časti časti tejto monumentálnej hrobky a súčasťou tej istej mohyly bol i neskoroslovanský kostrový hrob z 11. až 12. storočia, uložený v hĺbke 113 – 130 cm pod najvyšším bodom násypu.

Aj vďaka výhodnej polohe na pomedzí dvoch najväčších miest východného Slovenska sa obec od čias svojho vzniku postupne rozrastala.

Začiatkom 15. storočia už Bohdanovce patrili k veľkým dedinám Šarišskej stolice, tvorilo ich vyše 30 port (t. j. dvorov, usadlostí). V 18. storočí tu žilo zhruba 700 ľudí.

Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali remeslami.

Dnes je situácia iná a mnohí miestni občania dochádzajú za prácou do východoslovenských metropol.

O poverách a tradíciách Šarišskobohdanovčanov sa môžeme dočítať v pamätnej knihe obce. Napríklad na smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou) pálili pri cintoríne „smrtku“ vyrobenú zo slamy a handier za spevu piesne: „Smtečka hriešna z kadiaľ si vyšla. Z poza hory, z poza lesy. Máš veľké pazúry.“ Na Hromnice (2. februára) sa zasa nesmeli šiť šaty, pretože miestni verili, že do toho, kto ich bude nosiť, udrie hrom.

Keď odnášali truhlu na cintorín, trikrát ňou buchli o prah domu, v ktorom nebohý zomrel, a počas pohrebu bolo zvykom vložiť zosnulému do ruky alebo do úst peniaze, aby mohol zaplatiť mýto svätému Petrovi.

Pamätná kniha taktiež popisuje miestne spôsoby predvídania budúcnosti – ak mal niekto na Štedrý večer biely tieň, do roka ho čakala smrť a záhuba hrozila i tomu, na koho sa v tento deň obrátil knôt horiacej sviečky.

Nešťastie tiež veštili modré pery v tehotenstve. Znamenali, že v sebe žena nosí „čierneho vtáka“ a dieťa pri pôrode zomrie.

Zlovestný čierny vták vraj príde na svet spolu s novorodencom a vzápätí sa pokúsi vletieť naspäť do ženy, aby jej odhryzol srdce. Ako však pripomína pamätná kniha: „Keď je ale porodná babička šikovná a chytro zatká oblok (ženský pohlavný ústroj – pozn. red.), vták nemôže vleteť a vtedy ho musia zabiť. Keď vtáka zabili, žena nezomre.“

Pripravil a foto poskytol Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo

Publikované na portáli SP net 05. 2022
 
Späť na tému O cintorínoch
 

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
 
Podporte náš článok